gernatVýnimočný umelec zomrel v piatok 28.5.2021 v deň svojich 79-tych narodenín.

Kysucký kultúrny život opustila výnimočná osobnosť pán Bartolomej Gernát, popredný slovenský výrobca ľudových hudobných nástrojov, inštrumentalista a folklorista, pôvodom východniar a z vôle osudu Kysučan.

Každoročne sme v Čadci mali možnosť vídavať a obdivovať jeho umelecký kumšt počas mnohých folklórnych a spoločenských programov či už v Dome kultúry alebo v rámci Bartolomejských hodových dní. Jeho vystúpenia nikdy nechýbali ani na tradičných Beskydských slávnostiach v Turzovke, kde žil so svoju rodinou, na Goralských slávnostiach v Skalitom či na Folklórnom festivale v Ochodnici. Tlieskala mu Východná, Detva, Terchová a mnohé ďalšie folklórne festivaly. Spoločne so synom nahral aj zvučku pre prestížny medzinárodný filmový festival Etnofilm Čadca.

Lásku k piesni a hudbe priniesol na Kysuce

gernat bartolomejNarodil sa 28. mája 1942 v obci Krivany v rodine muzikanta a vyznávača ľudovej kultúry. Lásku k piesni a hudbe si priniesol aj na Kysuce a spoločne s manželkou Evou a neskôr aj synom Andrejom ju napĺňal a odovzdával po celé desaťročia. Bol dlhoročným členom a sólistom folklórneho súboru Kysučan, dlhodobo spolupracoval aj s detským folklórnym súborom Kelčovan.

Ako sólista precestoval s oboma súbormi mnohé krajiny a absolvoval desiatky jedinečných vystúpení na domácej i zahraničnej pôde. Tlieskali mu stovky nadšených divákov a milovníkov ľudovej hudby a piesní.

Vyrábal hudobné nástroje a detské zvukové hračky

Viac než 30 rokov sa venoval aj výskumu, spracovaniu a výrobe hudobných nástrojov a detských zvukových hračiek. Fujary, gajdy, fujary trombity, koncovky, pastierske rohy, pastierske píšťaly, handrárske píšťaly, gajdice, biče, rapkáče, pukačky, mlynčeky a ďalšie – mnohokrát vylepšené jeho vlastnou invenciou – boli ozdobou aj mnohých súťaží a výstav. A práve ich remeselným zhotovovaním a umeleckým zdobením sa zaradil medzi významných tvorcov Kysúc nielen v celoslovenskom, ale aj v európskom meradle.

Bol viacnásobným laureátom a držiteľom najvyššieho ocenenia – Certifikátu Instrumentum Excellens v rámci vrcholnej slovenskej súťaže pre výrobcov ľudových hudobných nástrojov, ktorá sa každoročne koná počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Prístup Bartolomeja Gernáta k výrobe nástrojov v sebe snúbil vysoké odborné poznanie, mimoriadnu remeselnú zručnosť a jedinečnú symbiózu ducha a matérie.

Kysucká kultúrna nadácia mu ako uznanie a poďakovanie za jeho celoživotné dielo udelili čestný titul a ocenenie Osobnosť Kysúc za rok 2009.

Ako sa zo Šarišana stal Kysučan?

Na túto otázku odpovedal: „Po skončení základnej školy v Krivanoch, po stavebnej priemyslovke v Prešove a dvojročnej základnej vojenskej službe som sa cez Banskú Bystricu, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Námestovo a Žilinu, ako slobodný stavbár, dostal až na Kysuce – do Turzovky, kde mi učarila Eva, rodená Zimková, a tu sa skončila moja sloboda. Postavil som dom, zasadil niekoľko stromov a mám dvoch synov a dcérku. Rodina v Krivanoch bola spevavo-tvorivo založená. Narodil som sa ako šieste, posledné dieťa. Otec s Jankom hrali na husle a mali v dedine vlastnú muzičku. Celá rodina vystupovala v miestnej folklórnej skupine. Do vienka od svojich rodičov som dostal určité vlohy, najmä však vzťah k ľudovej kultúre. Aj Krivany boli prostredím so živou ľudovou kultúrou. Tam som sa priúčal, odkukával, napodobňoval starších bratov a otca, tam som začal stružlikať moje prvé píšťalôčky.
Kysuce? Úžas! Koľko dolín, toľko nárečí, koľko vŕškov, toľko piesní, čo pľac, to iný zvyk...

A ľudia? Vzácni, nesmierne spevaví a tvoriví. Stretnutie, prevzatie posolstva od Jantoša – výrobcu fujár trombít a lieskových štiepaných píšťal, od Paluchovej – výrobkyne koncoviek a inštrumentalistky, od Straňavského – výrobcu huslí (valovcov-korytiek) a vynikajúceho muzikanta... Musel sa vo mne vytvoriť ten prepotrebný kysucký element, čo dáva možnosť nazrieť do tej trinástej komnaty poznania a stotožnenia sa s Kysučanmi, s ich rytmom a tempom, s ich radosťami i žiaľom, s ich hudobným myslením a cítením. Nuž, moje drahé Kysuce!“

autor: redakcia
zdroj: mesto Čadca
foto: mesto Čadca, Kysucké kultúrne stredisko

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.