stretnutie 50 rokov skolaDňa 8.2.2020 som usporiadal stretnutie bývalých spolužiakov zo ZDŠ na Nábrežnej v KNM po 50-tých rokoch od ukončenia štúdia na škole (rok 1961 – 69). Potom sa každý vybral svojou cestou do sveta. Ako sa to začalo?

V druhej polovici r. 2019 som sa stretol s jednou bývalou spolužiačkou. Kecali sme len tak a povedala mi že je to päťdesiat rokov čo sme skončili ZEDEŠ-ku, vraj aby som spravil ďalšie stretnutie, keď som usporiadal aj po 20-tých rokoch. Bol som zaskočený že je to už tak dávno, ale zároveň to bola aj veľká výzva. Veď ako dôchodca mám viac času, aj keď sa mi to zdá niekedy opačne. Poslednú fotku som mal zo siedmej triedy a boli sme na nej zo zadnej strany aj podpísaný, ale tam sme neboli všetci, mnohý zmenili adresy, dievčatá aj priezviska. A tak som sa dal do pátrania.

V prvom ročníku 1961 nás začalo 44 žiakov, potom neskôr nás rozdelili na dve triedy a skončili sme v r. 1969. Niektorí sa odsťahovali do zahraničia a nepodarilo sa mi na nich získať kontakt. Sedem spolužiakov je už v nebi , tiež nemám na nich kontakt.

Stretávka sa začala pred Základnou školou na Nábrežnej, pomaly sme sa začali zbiehať, boli to zaujímavé momenty prekvapenia a znovu spoznania sa, veď niektorí sme sa nevideli už 50 rokov a vôbec sme sa nepoznali! Tiekli aj slzy, prišiel aj učiteľ telocviku pán Milan Tomčík, začo mu ďakujeme (jediný ktorého som zohnal). Postupne sa nás nakoniec stretlo 16 spolužiakov a jeden učiteľ. Slzy sme išli utrieť do reštaurácie Lagúna. Tu sme si pripomenuli a zaspievali študentskú hymnu Gaudeamus igitur a uctili si minutou ticha všetkých zosnulých učiteľov a spolužiakov.

stretnutie 50 rokov skola v

Potom v krátkom veršíku som pripomenul jednotlivé triedné učiteľky a učiteľov daných predmetov. Potom sme si zaspomínali na krásne žiacke časy a dohodli sa že sa o 50 alebo 5 rokov  alebo ešte skôr stretneme opäť.

Tento veršík je spomienkou na našich učiteľov.

  • ŽIAČÍK
    V prvej triede som bol žiačik malý,
    učila nás učiteľka Balková pekná vysoká pani.
    Prvá čiarka, písmenko, číslica či slovíčko,
    mama Ťa doma pobozkala zato na líčko.
    V žiackej prvá včielka či prasa,
    učiť sa to bola vždy radosť a krása.
    Rudincová, Buková či Dybalová triedné učiteľky,
    boli dobré, ale dávali nám jednotky aj päťky.
    Sumecová učila na krasopis,
    aby sme si vedeli vypísať dlhopis.
    Macurová nás drtila na slovenčine vybrané slova,
    aby sme nepísali tvrdky znova a znova.
    Rábikova zasa pa rusky učila nás gavariť,
    ako zdravstvuj dorogij tavaričť.
    O dejnách nám rozprávala súdružka Tothová,
    vedela to bola vždy bohová.
    Slušnými občanmi krajiny a vlasti byť,
    na občianskej Chrenková učila nás spoločenský žiť.
    Vedieť pekne žiť, kresliť a maľovať,
    to Starinská nás učila umenie druhému darovať.
    Ševčiková nás učila milovať prírodu,
    aby sme vedeli čítať každú jej záhadu.
    Ernest Králik hustil do nás chemické vzorce,
    no Justin Ševčík zasa rysovať trojuholníky a štvorce.
    Fyziku sa učiť bola radosť a krása,
    prispel k tomu Ševčík tzv. Morské prasa.
    Behať, skákať, stojky či kotúle,
    učil nás Tomčík robiť aj vrtule.
    Škola a učitelia dali nám veľkú múdrosť,
    aby sme v živote zvládli každú blbosť a hlúposť.

Tak pripime si na učiteľov a na školu !!!

Teodor Bráciník

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: