Nitriansky biskup Viliam Judák má pre nás k sviatku Veľkej noci povzbudivý odkaz.

Bratia a sestry!

Možno sa niekto z nás, cez zimný čas, pri pohľade na zdanlivo neživú prírodu zaoberal aj myšlienkou, že azda jar v tomto roku ani nezačne. V takýchto situáciách sme takto občas konfrontovaní so svojou netrpezlivosťou, napriek tomu, že zo skúsenosti vieme, že hoci zvonka nevidieť prejavy života, vo vnútri v najväčšej pomalosti a klamlivej nečinnosti sa deje vysokoproduktívna aktivita. Ak je to tak v prírode, ktorú v porovnaní s ľudským životom a s jeho hodnotou možno len čiastočne porovnávať, umožňuje nám to nový pohľad na náš život. Možno to výrazne vidieť aj v tomto v čase, keď prežívame obdobie zdanlivej zimy či chladu. Už dlhé mesiace nemôžeme žiť „normálne“ v každej oblasti.

Iste, niekedy to môže trvať síce dlhšie, kým sa „puky“ nového života opäť otvoria, ale určite ten čas nemôže byť pre nikoho z nás priďaleko či definitívne nemožný, aj keď chápem, že život človeka je oveľa-oveľa zložitejší ako zdanlivé jednoduché prejavy nového života v jarnej prírode.

Svätý Otec František pri návšteve Iraku (5. 3. t. r.) o. i. povedal: „Vieme, ako ľahko sa možno nakaziť vírusom malomyseľnosti, ktorý, ako sa zdá, sa občas šíri okolo nás. A predsa Pán nám dal účinnú vakcínu proti tomuto hroznému vírusu: je ňou nádej. Nádej, ktorá sa rodí z vytrvalej modlitby a každodennej vernosti nášmu apoštolátu. S touto vakcínou môžeme ísť ďalej s vždy novou energiou, zdieľať radosť z evanjelia.“

V tomto duchu hovoril najvyšší pastier Cirkvi aj pri minuloročnej Veľkej noci (11. 4. 2020): „Hrob je miesto, odkiaľ ten, kto tam vstúpil, nevyjde. Ježiš však kvôli nám vyšiel, vstal pre nás, aby priniesol život tam, kde bola smrť, a aby zahájil nové dejiny tam, kde sa uzavreli. On, ktorý odvalil kameň od vchodu do hrobu, môže odstrániť balvany, ktorými je zapečatené srdce. Nepodliehajme preto rezignácii, neskoncujme s nádejou. Môžeme a máme dúfať, pretože Boh je verný. Nenechal nás samotných, navštívil nás, vstúpil do každej našej situácie, bolesti, úzkosti a smrti. Jeho svetlo, ktoré osvietilo temnoty hrobu, dnes preniká do tých najtemnejších zákutí života. Temnota a smrť nemajú posledné slovo. Odvahu! Nič nie je stratené s Bohom!“

Iste, odvahu si sám človek nedá. Nemôžeme si ju dať, ale môžeme ju prijať ako dar. Stačí trochu pozdvihnúť kameň privalený na srdci a nechať vstúpiť Ježišovo svetlo. A keď už v nás bude akýkoľvek smútok, či obavy budeme vnímať potrebu nádeje, pretože Ježišov kríž je istotou v našich neistotách a strachu. On prináša nový život svojím zmŕtvychvstaním.
Ako veľmi potrebuje svet okolo nás počuť túto zvesť!

Áno túto nádej živí v nás nielen sila vložená múdrym Stvoriteľom do nerozumnej prírody, ale predovšetkým Zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý priniesol svojím vzkriesením novú nádej a budúcnosť. On je zárukou novej duchovnej jari, a teda i našej nádeje. A to aj napriek tomu, že tohtoročné sviatky Veľkej noci sú a budú, ako aj pred rokom, iné. Avšak „Veľká noc rastie, keď rastú tí, čo ju slávia“ – pripomína sv. Gregor Veľký.

Želám Vám a vyprosujem, aby sme z tejto veľkonočnej nádeje, napriek všetkému, čerpali aj do budúcnosti, a zvestovali ju ako noví veľkonoční ľudia, aj iným.

Viliam Judák, nitriansky biskup
Foto: archív Biskupstvo Nitra

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: