Kysucký publicista Peter Kubica sa behu z Košíc do Bratislavy zúčastnil tretíkrát.
Aj na Kysuciach sa nájde dostatok nadšencov behania, ktorí si neraz i každý deň obúvajú tenisky. Niektorí naháňajú výkony, ďalší si vychutnávajú prírodu a niektorí to robia pre vlastnú potrebu, aby odbúrali stres a posilňovali si imunitu. Bežci sa zvyknú zapájať tiež do rôznych súťaží a aj na Kysuciach sa dajú odbehnúť väčšie či menšie podujatia ako Kysucký maratón, Goral marathon alebo Beh na Husárik. Ale čo tak sa prebehnúť z Košíc do Bratislavy? Takúto možnosť ponúka od roku 2016 jediné podujatie na Slovensku, a to národný štafetový beh Volvo Run Slovakia. Celkovo 524 kilometrov v 48 etapách.
Tento rok sa na štartovaciu čiaru postavilo viac ako 80 tímov, pričom ich zloženie bolo od 7 do 16 bežcov.
A rozbehli sa minulý piatok 9. júna v ústrety dobrodružstvu, trvajúcemu tri dni a dve noci. V nedeľu sa poobede zišli na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Medzitým však zažívali divoké búrky, páliace slnko, prach z ciest i blato na cestách-necestách. „Tretíkrát som sa zúčastnil tohto behu a neľutujem,“ prezrádza kysucký behajúci publicista Peter Kubica, ktorý bežal v jednom z tímov. „Nerád súťažím, ale beh z Košíc do Bratislavy je viac o zábave, zážitkoch, poznávaní malebných zákutí nášho Slovenska a najmä o posúvaní svojich limitov.“
P. Kubica na snímke vľavo počas spoločnej etapy s kapitánom Bežeckého klubu RTVS Adamom Mozolákom.
P. Kubica dobieha v Spišských Vlachoch na odovzdávku GPS pre svojho bežeckého kolegu Gabriela Juhásza.
Ako si máme predstaviť túto štafetu?
Bežecký klub RTVS, za ktorý bežal P. Kubica, mal 13 ľudí, ktorí sa rozdelili do dvoch áut. A tie sa presúvali z etapy na etapu a každý bežec absolvoval minimálne tri behy.
„Ja som mal štyri oficiálne a jednu etapu som si dal ešte ako taký bonus, lebo sa bežal blízko Kysúc a tiež som si chcel zaokrúhliť svoje odbehané kilometre.“ A koľko ich teda bolo? „59 kilometrov za tri dni nie sú pre mňa ničím novým. Behávam aj oveľa viac, ale tu to bolo výnimočné v tom, že som sa po behu nemohol osprchovať, ľahnúť si, osviežiť sa alebo si v pokoji vypiť kávičku. Rýchlo sa prezliecť do suchého a potom autom na ďalšiu odovzdávku GPStrackera. A toto každú hodinu. Od piatkového doobedia až po nedeľňajší obed,“ vysvetľuje Kysučan.
V Rajeckej doline si bežci dopriali aj pár minút oddychu, kým dobehol ďalší z ich tímu. P. Kubica druhý sprava.
Z Kluknavy sa P. Kubica rozbieha na svoj štrnásť a polkilometrový úsek.
Jedlo si dopriali len počas krátkych prestávok a ako bežci podávajúci opakovaný výkon si museli dávať pozor, čo zjedia, aby sa potom nevzpieral ich žalúdok pri niektorej z ďalších etáp. „Je to dobrodružstvo, ktoré by som odporúčal vyskúšať každému, kto zvládne aspoň desaťkilometrový beh a to nielen raz za týždeň. Nemusí podávať výborné výkony, dôležité je, aby mal nastavenú hlavu na to, že si veľmi neodpočinie, že ho všeličo prekvapí – či už búrka, medvede alebo blato, a že možno pôjde až za hranice vlastných síl,“ nadšene rozpráva Peter Kubica, ktorého môžete vidieť najčastejšie pobehovať po rôznych kysuckých zákutiach. Národný štafetový beh síce nešiel cez náš región, ale obtrel sa oň veľmi tesne. Práve P. Kubica bežal etapu z Terchovej do varínskej Koňhory a odtiaľ pokračoval až do Tepličky nad Váhom, čím si odkrútil svoju dvadsiatku.
O takomto behu by sa dalo rozprávať ešte dlhšie, preto sa niekedy k tomuto rozhovoru ešte vrátime. Ak máte záujem prečítať si viac o bežeckých zážitkoch tohto Kysučana, môžete tak urobiť na jeho blogu blog.sme.sk/kubica
redakcia
foto: archív P. Kubica
