stara bystrica historia 05Prečítajte si príspevok Mariána Liščáka, ktorý prerozprával zážitky a postrehy z Bystrickej doliny Imricha Haydina z konca 19 storočia.

 

Na konci 19. storočia navštívil Bystrickú dolinu viackrát Imrich Haydin s cieľom priniesť o nej informácie čitateľom ročenky Prírodovedeckej spoločnosti Trenčianskej župy (článok vyšiel v roku 1899).

 

Bezpochyby mal na tomto zásluhu vtedajší prezident tejto spoločnosti, ktorým nebol nikto iný ako doktor Karol Brančík, rodák zo Starej Bystrice. Sám autor ho v príspevku nazýva svojim priateľom. Hneď v úvode konštatuje, že Bystrická dolina chytí každého jej návštevníka za srdce. Jeho prvá cesta na Bystrice započala vystúpením z vlaku Košicko-bohumínskej železnice na vlakovej stanici v Krásne nad Kysucou. Do centra sa dostal za necelú štvrťhodinku. Krásno bolo podľa neho akýmsi strážcom brány do Bystrickej doliny. Ako strela z pištole sa v ňom do Kysuce vlieval potok Bystrica.

stara bystrica historia 04

Krásno často kvôli blízkosti oboch tokov postihovali záplavy. Autor uvádza posledné v rokoch 1894 a 1899. Cez potok Bystricu už vtedy viedol pekný most, ktorý bol podľa slov Haydina prvým betónovým mostom v celej Trenčianskej stolici. Na údolie Bystrice sa najlepšie pozeralo z trate Košicko- bohumínskej železnice odkiaľ bolo vidieť, že má tvar lievika, ktorého koniec bol vyvŕtaný do srdca hôr. Pri dobrom počasí bolo vraj možné v pozadí zahliadnuť Veľký Rozsutec. Haydin potom prešiel priamo do pomerne úzkeho údolia Zborova nad Bystricou. V Klubine sa údolie akoby nadýchlo a dosiahlo svoju maximálnu šírku asi jeden kilometer. Toto otvorené údolie potom pokračovalo až do Novej Bystrice kde sa stratilo pri zlúčení tokov Vychylovky, HarvelkyRiečnice do menších údolí. Dominantným prvkom v údolí bola podľa slov autora voda.

Terén bol prevažne pieskovcový, tvorený naskladanými vrstvami. Pôda v údolí bola neúrodná. Pestovanie poľnohospodárskych plodín sa tu nevyplatilo, keďže iba zriedka sa dal dosiahnuť zisk. Dominovalo tu lesné hospodárstvo, predovšetkým výsadba a ťažba ihličnatých stromov. V údolí sa nenachádzal vápenec, čo malo byť problémom v stavebníctve, kvôli čomu v celej doline dominovali drevené stavby. Letné teploty v Bystrickej doline mali dosahovať počas júla a augusta 24 až 30 stupňov, zatiaľ čo v zime sa často ochladilo aj na -20 až -24. Jar začínala v polovici mája a zima v polovici októbra. Ničenie lesov spôsobovalo, že dažďovú vodu nemalo čo zachytávať. Autor údajne nikdy nevidel také povodne aké zažívala Bystrická dolina na konci 19. storočia. Každý rok sa v tom čase v doline vyťažilo priemerne 65 000 metrov kubických dreva. Autor si viackrát povzdychol nad odlesnenosťou celej doliny, čo kládol za vinu ľudskej chamtivosti. Nadchol ho však vrch Bobovec v Starej Bystrici, ktorý bol v tom čase celý zalesnený, zrejme kvôli jeho ťažšej dostupnosti. Údolie bolo údajne zaľudnené v 15. storočí. V roku 1667 bol v Starej Bystrici postavený prvý kostol. Haydin poukazuje aj na prudký populačný rast v údolí počas 19. storočia. Veľmi slabá bola úrodnosť pôdy a nedostatok jej kvality sa tu ľud snažil nahradiť jej kvantitou, prostredníctvom postupného klčovania a odlesňovania.

Popisuje aj potok Bystricu, ktorá väčšinou tiekla pokojným tempom, avšak pri výdatnejších zrážkach sa premenila na desivú všetko ničiacu, drviacu, rozbíjajúcu príšeru. Takúto povodeň tu Haydin zažil na vlastnej koži v roku 1899. Napriek tomu, že dáva meno celému údoliu sa autor zamýšľa nad tým, kde vlastne pramení, keďže v jej začiatku sa do nej vlievajú potôčky Vychylovka, Harvelka a Riečnica. Z týchto troch prítokov pokladal za najsilnejší potok Vychylovku. Potok Bystrica bol vtedy chudobný na ryby. V Bystrickej doline sa dali vidieť tieto ryby Lota vulgaris (mieň obyčajný), Squalius cephalus (jalec hlavatý), Cobitis barbatula (slíž severný), Barbus fluviatilis (mrena riečna), Carassius vulgaris (karas) a Perca fluviatilis (ostriež zelenkastý). Priamo v Bystrici neboli pstruhy. Tým sa najviac darilo v potokoch Klubinka, Velký potok, Rycierka a Riečnica. Pstruhy neboli ani v Lutiši ani v Skríželnom. Najviac ich bolo v potoku Klubinka. Keď tam Haydin v roku 1897 absolvoval približne dvojhodinovú rybačku, tak sa im podarilo pri prejdení štvrtiny potoka chytiť viac ako 50 pstruhov. V údoliach sa dali chytiť aj veľké a pekné kraby. Autor pripisoval slabú prítomnosť rýb v samotnej Bystrici jej plytkému a dravému toku. Z najvyššieho vrchu Veľká Rača, ktorý sa nachádzal na hranici údolia mal byť údajne viditeľný pri dobrom počasí aj Krakov. Centrálnym bodom údolia bolo v tom čase centrum Starej Bystrice, kde sa nachádzala správa Tepličianskeho panstva na čele s hlavným polesným Jánom Bschaiderom. Autor vedel aj o niekdajšej výrobe železa na Hámri a rovnako o fabrike na výrobu skla, ktoré boli v doline prevádzkované v 18. storočí. Baňa na železo sa mala nachádzať v lokalite Haviarka, avšak podľa autora sa železná ruda aj dovážala odinakiaľ.

stara bystrica historia 03

Neďaleko Černatína sa vraj nachádzal zdroj hnedého uhlia, ktorý tam skúmal gróf Majláth, avšak údajne to boli len tenké žilky, ktoré nestály za ťažbu. Haydina zaujal vodný prameň vo Veľkom Potoku so zaujímavou horkou príchuťou. Najkrajšie stromy sa v doline dali nájsť na už spomenutom Bobovci. Boli to Pinus pinaceae (borovica), Pinus abiest (smrek obyčajný) a Fagus silvatica (buk lesný), ktoré sa okrem toho vyskytovali v celom údolí. Potom popisuje ďalšie dreviny, ktoré v doline rástli pomenej, napríklad hrab obyčajný, javor poľný, javor mliečny, lipa veľkolistá, lipa malolistá, jelša lepkavá, jelša sivá, jaseň štíhly, topoľ čierny a vŕba rakytová pozdĺž Bystrice. V časti Hámor v tom čase hlavný polesný Bscheider vysadil väčšie množstvo jarabiny vtáčej. Z ovocia sa tu v tom čase pestovali hlavne jablká, hrušky a slivky. Jablká a hrušky s tvrdou kožou, avšak chutné. Z lesných plodín tu vo veľkom rástli brusnice v okolí Veľkej Rače a v „Sarodickom lese“, vo veľkých množstvách všade čučoriedky, maliny, černice a jahody. Autor pripojil aj dlhý zoznam kvetín, ktoré tu v tom čase rástli.

stara bystrica historia 05Jedna z najstarších fotografií zo Starej Bystrice

Potom prešiel k vylíčeniu zvierat, ktoré žili v Bystrickej doline. V prvom rade uviedol pre poľovníkov zaujímavú vysokú zver, ktorej malo byť v doline zhruba 450-500 kusov. Informácie čerpal zrejme od polesného Bscheidera, takže ich možno brať za zodpovedajúce reálnym číslam. Hojné boli králiky, pomerne málo bolo diviakov. Z predátorov bol v oblasti prítomný, aj keď zriedkavo, medveď hnedý a rys ostrovid. Vlk, ktorý bol údajne predtým celkom bežný, nebol nikým spozorovaný od roku 1858, čiže na polstoročie zmizol z Bystrickej doliny. Početnými boli líšky, vydry, kuny a tchory. Premnožené boli veveričky. Žilo tu všakovaké vtáctvo. Z dravých vtákov sa tu bežne vyskytovali napríklad orol krikľavý, holubičiar, myšiak hôrny a ďalšie. Z hadov užovky a vretenice.

V závere príspevku sa zamýšľa nad v tom čase vrcholiacim vysťahovalectvom do USA za prácou. Dával do kontrastu zamestnanecké príležitosti v Bystrickej doline s možnosťami v Amerike. Avšak ocenil, že Bystričania majú radi svoju vlasť a väčšinou sa vždy vrátia naspäť. Za tri-štyri roky v Amerike si dokázali zarobiť 700-800 dolárov, ktoré im významne pomohli zveľadiť svoje majetky v Uhorsku. Haydin stretol jedného, ktorý bol takto v USA už 4-krát. Hlavným úsilím obyvateľov doliny vraj bola snaha dopestovať viac zemiakov, s čím sa spájalo množstvo prísloví. Ak bolo na borovici veľa šišiek, malo byť veľa zemiakov. Ak v Bystrici na jar plávali veľké ľadové kryhy, tak sa mali urodiť veľké zemiaky, ak boli kryhy malé, zemiaky mali byť malé.

 

Príspevok bol publikovaný aj v našom Kalendári Kysuce 2020, redakcia ďakuje autorovi príspevku.
Fotografie pochádzajú z archívu obce Stará Bystrica a pochádzajú prevažne zo začiatku 20 storočia

Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: