a oscadnica muzeumNa návšteve u pána Kučáka v penzióne Alpinka Oščadnica sme boli nedávno, ale povedali sme si, že o jeho zbierke "pokecáme" niekedy inokedy. Jeho záľuba zbierania starých Kysuckých nástrojov, náradia... prerástla do rozmerov desiatok, možno stoviek kusov. Porozprávali sme sa teda na túto tému

Začal ste zbierať rôzne nástroje, náradie a všeličo staré, Kysucké. Postupne sa z toho stala zbierka, dalo by sa aj povedať, že je to už mini múzeum. Ako ste sa dostali k zbieraniu pôvodného Kysuckého náradia a nástrojov?
Vzniklo to tak, že som zohnal jednu starú kolkovicu - pílu. Bola opretá o múrik a zavadzala a tak som ju priskrutkoval. Postupne, keď som mal jednu, videl som ďalšiu, na iný druh dreva a pokúšal som sa zistiť, prečo je každá kolkovica iná. Zistil som, že tie píly boli na rezanie naprieč, po dĺžke... Začalo to tými pílami. Keď som ich mal viac, pomalinky som začal zbierať - volám to sedliacke náradie. V podstate je to všetko náradie, čo sa  v Oščadnici, na Kysuciach  alebo v okolí používalo. Je to od pluhu, cepov, maselničiek, hrablí, lopát, všetkého možného. Voláme to Zbierka sedliackeho náradia, hoci sa medzi tým nájde aj niečo nesedliacke, ceduľa napríklad, ale v podstate je to zbierka sedliackeho náradia.

Pozerám na krásnu Oščadnickú ceduľu...
Zohnal som takú tú pohraničnú, smaltovanú, starú ceduľu – obec Oščadnica. Neviem povedať kedy bola vyrobená, ale je stará. Ale keďže som z Oščadnice, som veľmi rád, že som ju zohnal.

Ukazoval ste mi aj raznicu, čo to vlastne je?
Volá sa to tlačiarenský sčotok. Taký to má oficiálny názov. Je to z roku 1921 pravdepodobne prvá takáto pohľadnica v Oščadnici, možno na Kysuciach. Bola prvá pohľadnica s týmto sčotkom tlačená odtiaľto, na čo som tiež celkom hrdý.

kucak muzeum

Vlastne takýchto pohľadníc by ste mohli dnes vyrobiť stovky?
Pohľadníc kľudne natlačím akékoľvek množstvo. Čiže sa nerozprávame o samotnej pohľadnici ale o raznici. 

Najviac na prvý pohľad asi upúta kováčsky mech.
Kováčske mechy. Prišiel som k nim tak, že ma navštívil jeden občan Oščadnice. Keď videl, že zbieram takého staré veci, ponúkol mi, že má doma malinké, šikovné, staré kováčske mechy. Ja som si predstavoval, že tie mechy majú tak pol metra a naraz, on mi ich priviezol na multikáre. Hovoril som že: „ takéto obrovské?“ a on povedal „no toto sú malinké, keby si vedel, aké sú ešte velikánske...“

Takže poviem, že tieto meter a pol dlhé a meter dvadsať široké, sú tie malinké, šikovné. :-)

Je vaša zbierka súkromná, alebo si ju môžu pozrieť aj ľudia z vonku? 
Je to súkromná zbierka, ale keď mi zavolala napríklad jedna vychovávateľka, že by sa prišlo pozrieť 40 detí, tak nevadí, nie je to spoplatnené. Prišli sa pozrieť. Ale tiež som bol prekvapený.  Bola to taká prvá väčšia návšteva, oni si posadali a čakali, kedy im to budem ja prezentovať. Keď som videl, aká je situácia, tak som im tom všetkom porozprával. Keď som to ukončil, tak taký malý chlapček, možno škôlkár, povedal : „Aha, to bola vtedy tá doba chudobná, že?“ (smiech) Takže on to nazval dobou chudobnou.

A teraz sme v dobe?

No teraz sme v tej dobe chudobnejšej. Lebo vtedy bola tá doba bohatá - ozajstná. Teraz je chudobná, lebo vtedy to bola tá kvalita top, bio a všetko (smiech)

 

Vráťme sa ešte k vaším "návštevníkom".  Náhodní okoloidúci si vašu zbierku len tak nepozrú? 
Okoloidúci sa nezastavujú, nemám žiadnu upútavku. Ale dozvedia sa o nás na webe. Keď si chcú turisti pozrieť, ako sa žilo v tej "dobe chudobnej" (smiech), prídu, popozerajú. 

 

Takže je to za "Pán Boh zaplať" (smiech), ale úplne ideálne, keby ku vám prišli na dobrý wellness a strávili tu trošku dlhší čas, je to tak?
To je pravda, tak by to bolo ideálne :-)

 

Dnešný rozhovor prebiehal v odľahčenej nálade, pán Kučák, nech Vám pribúdajú nové kúsky do zbierky a prajem všetko dobré.
Zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: