Žrali ma doma už mrle ako sa hovorí, a tak hybaj niekde von. Mal som nejaké echa že vrcholová kniha na Tábore sa už rozpadáva, tak som si povedal že zoberiem lepiace pásky, lepidla, nožničky a všetko čo bude asi nutné na opravu písanky – vrcholovej knihy na Tábore.
Sadám na bicykel kúsok od vlakovej stanice v KNM. Idem na sever smerom na Ochodnicu okolo ,,cca 300 ročnej Lipky" pri železničnom priecestí, ďalej smer na chatovú osadu Škorčie ku Poľovníckej chate, kde je tabuľa a informácie o rekonštrukcií cesty. Ale oprava cesty začína už pri skládke dreva a rozdvojke cesty na cestu ku bývalej vlakovej zástavke pred Mestom – Rovné pod Uhelným. Mám za sebou už asi 3-4 km a radosť že cesta je perfektná asfaltka ako na malej diaľnici, ( na bežky ak bude v následných rokoch dosť snehu perfektná bežkárska trasa).
Pomaly stúpam od poľovníckej chaty okolo vodných protipožiarnych nádrží, ktoré pôsobia ako malé jazierka, len aby tam už plávali kapry alebo pstruhy, a bola tam nuda pláž. Veď je tu postavená malá búdka - odpočívadlo (tzv. v turistickej hantýrke - bivak, kde je možné prežiť mimoriadne podmienky, prespať, či prečkať poveternostné, ale aj iné peknééé situácie), výborný nápad od budovateľov!!! Cesta je perfektná. Stretávam tu zopár ľudí, ktorí majú radi prírodu a pohyb ako napr.: 74-r. pán Paršo - bývalý cyklista, ktorý hoci som šľapal na bayku a on pešo, mi bol stále za zadným kolesom a ešte mi aj poradil ako správne jazdiť na bicykli. Alebo manželov cyklistov P a J. Králikovci.
Z cesty sú krásne výhľady na hrebeň Malej Fatry, Kysucké osady, mesto a na časť Kysuckej Vrchoviny – fotím.
Dochádzam pomaly na koniec cesty v Červenej hore k malej novovybudovanej búdke - odpočívadlu - bivaku. Kúsok sa vraciam späť po ceste a po bývalom chodníku odbočujem v ľavo, ku Krížu, stúpam - tlačím bicykel aj cez dlhý blatistý úsek asi 100m v blate až po kolena, ale nevadí. Pri Kríži čistím kolesa a vidlice lebo ma to blato strašne brzdí.
Rozhľadňa Tábor
Konečne som na vrchole Tábora pri rozhľadni. Krásne svieti slniečko, slabý opar, ale aj tak krásne výhľady. Púšťam sa do opravy rozpadnutej vrcholovej knihy a odrazu ma tu prepadli nejakí turisti. Tiež ich to vyhnalo do prírody. Medzi nimi aj kamarátky z nášho oddielu ŠKT KNM L. Ponechalová a M. Jakubiková, ktorá v januári na bežkách zlomila nohu a už behá ako srnka. Ešte že mali zo sebou "dezinfekciu". Turisti rešpektovali momentálnu situáciu a malé skupinky sa zdržiavali ďaleko od seba. Z vrcholu rozhľadne ešte fotím pár krásnych výhľadov a odchádzam po turistickej značke k odpočívadlu a konečne nemusím makať do kopca, ale sa veziem zadarmo, ako za odmenu dole kopcom. Opäť stretávam občasných cyklistov aj pešiakov. Krásny pôžitok z tejto jazdy dole. Pred mestom za železničným priecestím ma pozdravuje staršia pani "Lipka" (vôbec nemá strach z vírusu), len ešte nemá zelený odev, ale už sa ho pokúša kúpiť, vraj teraz pri víruse budú znížené ceny a my turisti sa na jej zeleň poskladáme návštevou pri jej peknom odpočívadle, neviem komu zaň poďakovať, aj tak ďakujem ! Aj budovateľom cesty za riadny kus práce, vďaka aj Urbárnikom z KNM pod vedením p. Anteckého. Trasa mala okolo 20km a necelých 400m prevýšenia. Doporučujem aj Vám, je to paráda, skúste aj Vy a nezabudnite dodržiavať potrebné opatrenia.
Autor a foto: ŠKT KNM Teodor Bráciník
