Okruh, o ktorom bude reč, považujem za jeden z najkrajších, ktorý je možné absolvovať cez Kysuce a moravské Valašsko. Jeho súčasťou sú dve dlhšie asfaltové stúpania (každé má cca 5 km) a dve nádherné a dlhé hrebeňovky v Javorníkoch a Beskydách

Ten deň v roku, keď tento okruh absolvujem, považujem za menší cyklistický sviatok. Celý zážitok z jazdy vždy umocní, ak je človek trpezlivý a počká si na priaznivé podmienky. V roku 2021 taký deň nastal 7. júla.

Aj tentokrát som so sebou zobral kameru, takže komu sa nechce čítať, môže začať rovno sledovať, ako som si počínal:

Video má 18 minút, ale je na to dobrý dôvod, pretože všetku tú nádheru kysuckých a valašských pohorí jednoducho nešlo skomprimovať do päťminútového klipu.

Predpoveď počasia pre Kysuce na stredu, 7. júla 2021 bola nekompromisná. Horúco a dusno. A keď sa povie horúco, tak sa tým myslí viac ako 30°C v tieni. Existuje na svete miesto, kde sa dá pred takým hicom schovať? To zistím už o chvíľu...

Ráno na Makove je zatiaľ príjemne. Modrá obloha bez jediného mraku dáva tušiť, do akej vyhne sa práve chystám vyraziť. Dúfam preto že aspoň prvé stúpanie na makovské Kasárne bude ešte pri teplote do 25°C. Podarilo sa. V sedle Bútorky končí hádam najkrajšie asfaltové stúpanie na Kysuciach. Napájam sa na červenú turistickú trasu, ktorá mi bude spoľahlivým sprievodcom po hrebeni Javorníkov.

Veľký Javorník je najvyšším vrchom celého pohoria. Zároveň cesta naň vedie cez prírodnú rezerváciu a je to poznať. Ocitol som sa doslova v pralese. Úzka, kľukatá cesta cez korienky sa plazí popod koruny stromov a privádza ma po chvíli na vrchol samotný, ktorému okrem výhľadu dominuje aj drevený dvojkríž.

Jeden z najkrajších kysuckých singletrackov patrí v zime bežkárom, ale v lete je náš! V sedle pod vrcholom sa chodník postupne rozširuje, stále si však zachováva charakteristický ráz a profil.

Chvíľu do kopca, chvíľu z kopca. Tak to tu funguje. Pri rozhľadni na Stratenci sa mi vôbec prvý krát stalo, že som tu nikoho nestretol. Až po chvíli dorazí prvý cyklista s ktorým sa dávam do reči. Spoločne si vychutnávame výhľad na Beskydy, zastávku využívame na rýchle občerstvenie a keď už sa lúčime, spoza stromov sa ozve cinkanie zvončekov. Nie, ovečky tu nečakajte, to len prichádzajúci párik turistov dáva veľkým šelmám najavo, že sú tu tiež a netúžia po stretnutí. Krátky prejazd lesom a zrazu sa ocitám v najzápadnejšom bode Kysúc. Malý Javorník. To je kopec, ktorý nechcete ísť v sedle z druhej strany. Nie že by to nešlo, ale je to brutálna stena. Neznamená to však, že do strediska na Kohútke pôjdem teraz celý čas z kopca. Vôbec nie. Tiež si musím predtým poctivo vyšliapať po koreňoch a kameňoch na Stolečný.

Portáš. Prvý z mnohých hotelov a horských chát okolo ktorých dnes pôjdem. A pretože mám za sebou už takmer celý hrebeňový úsek Javorníkov, doprajem si tu krátku prestávku s občerstvením.

Jeden Pomelo Birell lejem do termofľaše, druhý si vychutnávam pod slnečníkom. Po chvíli prichádza aj biker, ktorého som stretol na Stratenci. Pre neho jeho dnešný výlet už pomaly končí. Býva dole pod kopcom. Zato ja ešte zďaleka nie som ani v polovici. Po oblohe začínajú putovať prvé malé oblaky a vzduch rozráža príjemný vánok. Tu na horách je príjemných 25°C. Čaká ma však zjazd do údolia. Po strmej asfaltke, plnej vizuálne príťažlivých serpentín, schádzam veľmi rýchlo do Nového Hrozenkova. Žiaľ až tu zisťujem, že mi niečo chýba! Termofľaša! Na výlet som zobral dve a jeden košík je teraz prázdny. Ochutený Birell zostal na Portáši v tieni pod stolom. Ak by to bolo po rovine, tak sa tých pár kilometrov vrátim, ale vyšliapať si len tak Kohútku z Hrozenkova? Ani náhodou. Našťastie to bola fľaša už stará, dosluhujúca. Mám za ňu už od zimy náhradu. Budem však musieť častejšie plniť tú, ktorá mi ostala.

Z Hrozenkova sa po cyklotrase presúvam do Karolínky. Prechádam okolo miestnej atrakcii - vodnej nádrži Balaton. Funguje ako prírodné kúpalisko s nezvykle tyrkysovou hladinou. V tráve okolo vody ležia isto desiatky, ak nie stovky ľudí. Nedivím sa im. Tu dole je už 30°C a nepríjemné dusno. V momente, keď som začal zdolávať dlhšie stúpanie pod Vsacku Tanečnicu, vytešujem sa, že sa znovu schovám pred ostrými slnečnými lúčmi. A skutočne. Celý čas, až do horského strediska na Soláni, idem ukrytý v tieni lesa.

V šenku na Čartáku som znovu doplnil teraz už jedinú fľašu, ktorú so sebou mám. Medzitým sa obloha zatiahla ešte viac a tu hore je teraz fakt príjemné počasie. Som na červenej turistickej trase, na ktorú som sa pripojil pod Tanečnicou a pôjdem po nej ďalej smerom na horský prechod Bumbálka. Táto beskydská hrebeňovka prezentuje to najlepšie z Valašska. Drevenice, rozsiahle pasienky, výhľady na všetky strany a permanentný kamenisto-hlinený podklad pod kolesami. Navyše pár dní už nepršalo a tak aj tu, rovnako ako v Javorníkoch, je cesta suchá a nie je nutné nikde kľučkovať pomedzi kaluže a blato.

Jezerné, pod Kotlovou, Valašské okénko. To nie sú tri rôzne miesta, ale jedno. Útulný salaš s výdajným okienkom. Ešte sa mi nestalo že by som sa tu aspoň krátko nepristavil kvôli fotografii. Neinak je tomu i dnes. Nie je sa kam ponáhľať. Ako sa hovorí, plnými dúškami tu nasávam atmosféru.

javorniky beskydy 014

Za Kotlovou rapídne ubudlo turistov a terén už nie je taký vyžehlený ako medzi Soláňom a salašom. Ľudia sa priebežne pri ceste kŕmia čučoriedkami a tak som tiež pristavil. Bobule sú síce už modro-fialové, ale sú maličké a kyselkavé. Ešte dva až tri týždne a začne masívny zber. Pod Vysokou na chvíľu opúšťam turistickú trasu a pokračujem po zvážnici až ku hotelu Třeštík. Tam sa na dva kilometre napájam na hlavný ťah smerom na Bumbálku. Samozrejme, bolo možné prejsť cez Vysokú, ako aj okolo rozhľadne Súkenická, ale na oboje vedú komplikované stúpania, do ktorých sa mi nechce. Ak by som mal jazdenia už dosť, na Bumbálke mám možnosť pokračovať v zjazde po hlavnej ceste do Makova a výlet tak pomerne výrazne časovo skrátiť.

javorniky beskydy 010

To však nie je dnešný prípad. Dnes pokračujem po hrebeni ďalej! Po Masarykovu chatu idem kilometer po asfaltovom chodníku, ale od chaty ďalej sa vraciam do divočiny. Pri poslednom výhľade na Lysú horu si doprajem banán, na ktorý som úplne zabudol a po krátkej prestávke pokračujem ďalej.

Poslednou chatou na trase je Kmínek. Za ním čaká krátka, brutálna stena, ktorú šliapem po svojich. Našťastie to je len pár desiatok metrov a už sa znovu veziem v sedle. Užívam si posledné kilometre na beskydskom hrebeni.

Kelčovské sedlo Hluchanka sa rýchlo blíži. Červená turisitická značka nabáda na pokračovanie smerom na Biely Kríž, ale ja mám dnes hotovo. Teda skoro hotovo. Ešte rýchly zjazd cez Vyšný a Dolný Kelčov a kúsok po hlavnej ceste do Makova. 73 km v nohách a v sedle necelých 5 hodín. Takto si predstavujem leto na horách.

V Makove medzitým 32°C... Pred hicom som sa dlho a úspešne skrýval, nakoniec som mu aj tak neunikol.

Mapa trasy: mapy.cz

javorniky beskydy 015

Autor a foto: Vlado Troják
Ďalšie cyklopotulky nájdete aj na blogu: vlado3.blogspot.com/

 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.