Piatok 14.7. dĺžka. Štúrovo – Budapešť, dĺžka 90 km

Po zbalení a príprave na ďalší deň sme vyšli do „ulíc“. Na nábreží sme si pozreli pamätník Ľudovíta Štúra, pokochali sa nádhernými výhľadmi zo slovenskej strany na mesto Ostrihom a cez historický most Márie Valérie sme opustili Slovensko. Ďalej trasa pokračovala po pravom brehu rieky Dunaj, už po území Maďarska cez mestá Vyšehrad až do centra Budapešti.

Vo Vyšehrade sme navštívili spodný hrad a pozreli si niektoré historické pamiatky. Na trase nás čakalo nádherné mestečko Szentendre, ako predmestie vzdialené len 20 km od Budapešti, nasýtené umením, galériami, malými kaviarničkami na promenáde okolo Dunaja. Nie nadarmo sa mu hovorí „ Montmartre Dunaja“.

Prešli starobylým námestím, úzkymi uličkami s netypickou výzdobou a presunuli sa až do centra Budapešti. Tu sme navštívili kostol, v ktorom Palárik pôsobil najdlhšiu dobu svojho kňazského povolania, a to celých 11 rokov. Následne sme si z jedného a druhého brehu Dunaja pozreli parlament a hrad, a postupne sa uličkami presunuli do ďalšieho kempu. Táto dnešná etapa mala skoro 90 km.

Sobota 15.7. Budapešť – kemp Gidran Major, dĺžka 62 km

Ráno sme sa vydali početnými križovatkami cez Budapešť až na cyklotrasu vedúcu von z mesta. Čakala nás kratšia etapa v dĺžke 62km. Bol to najteplejší deň, teplota dosahovala až 38°C.

Opúšťame Budapešť, kde končia cyklotrasy a pokračujeme po obecných cestách, cez malé usadlosti, dedinky až do kempu Gidran Major. Tu nás čaká posledná noc pod stanom v romantickom country kempe plnom koní a iných domácich zvierat.

Nedeľa 16.7. Kemp. Gidran Major - Kecskemet, dĺžka 58 km

Posledný deň 16.7.2023 sme sa z kempu na najkratšej, ale na najnáročnejšej etape vybrali do cieľového mesta nášho výletu Kecskemetu. Prechádzali sme mnohé lesné a poľné cesty, ktoré boli plné suchého piesku. Naše kolesá zapadali v hlbokom piesku, po ktorom sa na bicykli nedalo šliapať, a preto viacerí z nás museli tieto úseky pretlačiť. Týchto skoro 58 km sme ako posledný deň absolvovali s piatimi defektmi, môžu za to agátové lesy plné popadaných konárov s tŕňmi. Predošlé dni nebol ani jeden defekt a ani jedna porucha.

V centre mesta nás už očakával vytúžený cieľ, lýceum, kde rakovský rodák Ján Palárik študoval. Nechýbalo spoločné foto pred lýceom. Prezreli sme si vnútorné priestory a navštívili sme aj blízko stojací piaristický kostol, na pár tichých modlitieb za to, že sme v zdraví a šťastí došli až na toto vzácne miesto. Odtiaľ sme sa len krížom cez ulicu presunuli na hlavnú vlakovú stanicu.

Naložili sme naše „tátoše“ do sprievodnej dodávky a počkali na prvý vlak, ktorý nás s meškaním dopravil do Budapešti. S ďalším meškaním sme prišli do Bratislavy a ďalej do Žiliny. Posledný vlak nás doviezol do Čadce až v pondelok nad ránom. Vlak vyložil rakovských turistov unavených, spotených, no spokojných a plných emócií a krásnych zážitkov.

A čo nabudúce? To je dnes ešte otázka, ktorá bude dlhšie nezodpovedaná. Možno nás čaká cesta ďalej po EuroVelo 6 až k Čiernemu moru. Ale nebojte sa, dáme Vám skôr vedieť na našej facebookovej stránke TK POLOM RAKOVÁ, a kto si bude chcieť s nami naplánovať krásnu, avšak nie luxusnú a jednoduchú dovolenku, môže sa nabudúce pridať.

Mapa celej našej trasy

Text : Ing. Milan Hluzák, Ing. Peter Kultán
Foto: Ing. Peter Kultán

• Prvá časť našej trasy: Kysuckí cykloturisti putovali okolo Dunaja do Maďarska (1. časť)