Máte radi tradičnú ľudovú architektúru regiónu Kysuce, turistiku, krásnu prírodu a výhľady? Potom Vám odporúčame návštevu zaujímavej osady Zábavíkovci, ktorá sa nachádza v obci Korňa.
Každá kysucká osada má svoje čaro, ukrývajúce sa v drevených trámoch starých chalúp, a v príbehoch ľudí.
Takúto osadu nájdeme aj vo Vyšnej Korni v nadmorskej výške približne 754 metrov. Menšiu osadu nazývajú Zábavíkovci.
Zhruba 190 metrov pod osadou tečie jeden z prítokov potoka Kornianka, ktorý zároveň vytvára katastrálnu hranicu s obcou Vysoká nad Kysucou, časť Zátoka. Do osady nás viedol detský náučný a turistický chodník obce Korňa, ktorý má 7 zastavení. Začína neďaleko starej základnej školy vo Vyšnej Korni. Väčšinu tejto trasy tvorí asfaltová cesta, končiaca až nad osadou Ďurajčíkovci. V týchto miestach sa cesty rozvetvujú. Tá vľavo vedie do osady Škorňov Grúň. Cesta po pravej ruke Vás privedie do osady Zábavíkovci. Ak by Vám táto osada bola málo, vydať sa môžete do ďalších korňanských osídlení, napríklad do osady Nižní Slezákovci (vzdialená cca 700 metrov od Zábavíkovcov), prípadne do osady Slezákovci (vzdialená cca 1,1 kilometra od Zábavíkovcov). Slezákovci siahajú až k štátnej hranici Slovensko – Česko. Osada Vás odmení krásnymi výhľadmi a svoj smäd môžete uhasiť v miestnom bufete.
Ďaleko sme však už zašli. Vrátime sa pekne späť k osade Zábavíkovci. V súčasnosti ju tvorí 8 objektov, z toho 5 objektov má popisné číslo. Jeden objekt, zjavne hospodárska budova prislúchajúca chalupe č. 315 zjavne vyhorel, zostali po ňom iba fragmenty stien vybudované z kameňa. Z ďalšej hospodárskej stavby, pod spomínaným domom, zostali stáť obvodové kamenné múry, strecha dávno chýba.
Dovolím si tvrdiť, že dominantu osady predstavuje chalupa so súpisným číslom 315. Jedná sa o súčasné súpisné číslo, našťastie zubu času neustále odoláva aj to pôvodné 827. Na zdobenom drevenom štíte stavby, medzi okienkami, „svieti“ bielou farbou namaľované vročenie 1927. Možno sa jedná o rok ukončenia výstavby chalupy. Pôdorysom sa jedná o pomerne veľkú chalupu, ktorej súčasťou boli azda dva hospodárske objekty. Vzhľadom k zvažujúcemu sa terénu stojí chalupa na kamennej podmurovke, dosahujúcej miestami výšku okolo dvoch a viac metrov. Tieto priestory prirodzene poslúžili ako pivnice. Evidentná je sekundárna prístavba chalupy z dosiek.
Býva už zvykom, že ak sa mi podarí nájsť informácie o obyvateľoch konkrétneho osídlenia zaznamenané v digitalizovaných hárkoch zo sčítania obyvateľstva v roku 1930, vždy ich uvediem. Tento „online archív“ je dostupný na webovom portáli „Slovakiana“. V prípade osady Zábavíkovci som sa obával, že to bude menší problém.
Prečo menší problém? Totiž Korňa ako samostatná obec vznikla pomerne nedávno. Stalo sa tak dňa 15. mája 1954, kedy sa vtedajšie osady obce Turzovka (dnes mesto), Nižná a Vyšná Korňa (dnes časti obce Korňa), zlúčili a dali tak vzniknúť obci ako ju v súčasnosti poznáme.1 Z uvedeného vyplýva, že pod obcou Turzovka by sme márne hľadali v digitalizovaných hárkoch samostatnú osadu Zábavíkovci. Jednoducho povedané do roku 1954 neexistovala obec Korňa, existovali iba osady Nižná i Vyšná Korňa a tie patrili Turzovke. Taká bola doba, napriek tomu by sme nemali opomenúť význam a zaujímavý vývoj množstva ďalších osídlení – usadlostí, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené po celej Korni.
Zdanlivý problém sa podarilo vyriešiť vďaka chalupe so súpisným číslom 315, na ktorej sa zachovalo i pôvodné súpisné číslo 827. Bolo sa teda „čoho chytiť“ a pátranie na webovom portáli Slovakiana sa mohlo rozbehnúť. Pod heslom „Turzovka“ som onedlho našiel digitalizovaný dokument „Prehľad sčítacieho obvodu“, kde sa uvádza osada s názvom „Vyšna korňa“. Na desiatom riadku uvedeného dokumentu sa pod súpisným číslom domu 827 uvádza vlastník Ján Šperka. V rámci sčítania ľudu v roku 1930 bola osada Vyšná Korňa zahrnutá do „obvodu“ s názvom Korňa III. Informácie zapísal sčítací komisár Vojtech Rajmann.2
Podstatne viac času zabralo „preklikať sa“ množstvom „popisných hárkov“ na webovom portáli. Popisné hárky sú výborným zdrojom informácií, poskytujú údaje o všetkých obyvateľoch konkrétnej chalupy. V našom prípade bol Ján Šperka prirodzene majiteľom chalupy 827. Narodil sa v roku 1888, vedel čítať aj písať a živil sa ako roľník. V roku 1911 si za ženu zobral Katerinu, ktorá sa narodila v roku 1891. Manželia mali dovedna desať detí, prežilo sedem. Týchto sedem detí žilo s rodičmi v chalupe č. 827. Synovia dostali meno Ján (nar.: 1913), Frantisek (nar.: 1915), Jozef (nar.: 1923), Pavel (nar.: 1927) a Ondrej (nar.: 1930). Dve dcéry sa volali Anna (nar.: 1925) a Mária (nar.: 1921).2 Chalupu podľa katastra dodnes vlastní rodina Šperkovcov.
Ďalšie pôvodné súpisné čísla na chalupách v osade Zábavíkovci som si nevšimol. Napriek tomu ma v rámci „listovania popisnými hárkami“ na Slovakiane zaujala chalupa číslo 830. Jednalo sa zrejme o dvojdom, ktorý obývala rodina Zabavikovcov.
Ako majiteľ objektu sa uvádza Pavel Zabavik, narodený v roku 1870. Pavel bol roľník a nádenník v Turzovke (presnejšie sa neuvádza), vedel čítať i písať. Manželka Anna, narodená v roku 1871 pracovala v domácnosti, bola gramotná. Manželský zväzok uzavreli Pavel a Anna dňa 10. februára 1893. Anna porodila šesť detí, dve zomreli. Dcéry Mária (nar.: 1910) a Žofia (nar.: 1913) žili s rodičmi pod jednou strechou. V druhej časti domu žil roľník Jozef Zabavik, narodený v roku 1904. Pri Jozefovi sa uvádza, že bol prednosta druhej domácnosti a syn majiteľa bytu. Za ženu mal Žofiu, narodenú v roku 1928. Tu zrejme sčítací komisár urobil chybu, pretože v ďalšom stĺpci uvádza, že Jozef a Žofia sa zosobášili v roku 1927. Teda Žofia by ešte ani nebola na svete. Jej skutočný rok narodenia je zrejme rok 1908. Manželia deti v čase sčítania ľudu ešte nemali.2
Chalupu, dvojdom číslo 830 môžeme stotožniť so súčasným objektom, evidentne taktiež dvojdomom so súpisnými číslami 318 a 319. Podľa katastra vlastní nehnuteľnosť číslo 319 aj pani Oľga, rodená Zabavíková.
Zábavíkovci – Zabavíkovci teda boli a sú súčasťou osídlenia, ktoré podľa tejto rodiny získalo svoj názov. Zo zaujímavosti som zadal na serveri „FamilySearch“, kde nájdeme množstvo digitalizovaných záznamov, priezvisko „Zabavik“ a lokalitu „Turzovka“. Server našiel veľmi veľa informácií, osôb s priezviskom Zabavik. Uvádzam iba pre zaujímavosť niektoré z nich. Jacobus Zabavik, krstený 16. októbra 1778, Anna Zabavik, krstená v mesiaci január 1775, Dorothea Zabavik, krstená v roku 1775 a Eva Zabavik, krstená v roku 1766. Uvedené krsty prebiehali v Turzovke.
A aké to ponúka server „FamilySearch“ digitalizované záznamy? Predovšetkým sa jedná o narodenia, krsty, sobáše i úmrtia. Tieto údaje sú zaznamenané v takzvaných "Slovakia, Church and Synagogue Books, 1592 – 1935", v preklade: Knihy Cirkvi a synagóg na Slovensku, 1592 – 1935.
A kedy vlastne osada vznikla? Náznaky osídlenia bez názvu nájdeme na mapových listoch druhého vojenského mapovania (19. storočie). V rovnakom storočí prebiehalo tretie vojenské mapovanie, kde sa už uvádza názov „Zabavy“. Podľa Špeciálnej mapy z roku 1938 pozostáva osada „Zábavy“ zo 4 až 5 objektov. A s osídlením „U Zábavíkov“ sa stretávame na Topografickej mape z roku 1955.
Zdroj informácií:
1 https://www.korna.sk
2 Sčítacie hárky z roku 1930. Dostupné na https://slovakiana.sk/.
Informácie o osade:
- Historický názov osady: Zabavy; III. vojenské mapovanie (19. storočie). Zábavy; Špeciálna mapa (1938). U Zábavíkov; Topografická mapa (1955).
- Znázornenie trasy vedúcej do osady: https://mapy.com/s/jakokoguso, zdroj: mapy.com.
- Začiatočný bod merania trasy vedúcej do osady: stará základná škola vo Vyšnej Korni.
- Dĺžka trasy: cca 1,5 km, zdroj: mapy.com.
- Prevýšenie trasy: cca 176 m, zdroj: mapy.com.
- Nadmorská výška osady: cca 754 m n. m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
- GPS osady: 49.427830, 18.511159.
- Rok vytvorenia fotoalbumu: marec 2025.
Autor, foto: Peter Kvasnica
Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Facebook skupina: facebook.com/groups/kysuckoukrajinou
Facebook stránka: facebook.com/kysuckoukrajinou
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou
