fasiangove potulky 0002Pri príprave fašiangových potuliek sme si chceli fašiangové zvyky pripomenúť, keď už nie maškarným sprievodom, aspoň symbolicky – jedlom, obedom pri ktorom by nechýbali šišky. Pri zvažovaní v ktorej reštaurácii by ich boli ochotní pripraviť sme sa zhodli na „Restauraci na Šancích“ v miestnej časti obce Mosty u Jablunkova. Jediný telefonát potvrdil, že náš tip bol správny. Ostávalo už len zvoliť vhodnú trasu, čo tiež nebol problém, aj keď sme sa po tejto trase potulovali už viac krát.

Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (ostatky)- toľko z Googlu.

Ľudových zvykov týkajúcich sa osláv počas posledných fašiangových dní je určite viac ako národopisných oblastí. Žiaden zo zvykov sa ale nezaobíde bez veselia, hudby, tanca, sprievodov masiek, tolerancie k požívaniu alkoholu a jedla. Zaujímavé je, že popri konzumácii mäsa, ktorého požívanie by sa počas nastávajúceho predveľkonočného pôstu malo obmedziť, patria k obľúbeným fašiangovým jedlám aj vyprážané šišky. Tie by mohli tvoriť skôr pôstné hlavné jedlo počas Popolcovej stredy.

Pri príprave fašiangových (ostatkových) potuliek sme si chceli tieto zvyky pripomenúť , keď už nie maškarným sprievodom, aspoň symbolicky – jedlom, obedom pri ktorom by nechýbali šišky. Pri zvažovaní v ktorej reštaurácii by ich boli ochotní pripraviť sme sa zhodli na „Restauraci na Šancích“ v miestnej časti obce Mosty u Jablunkova. Jediný telefonát potvrdil, že náš tip bol správny. Ostávalo už len zvoliť vhodnú trasu, čo tiež nebol problém, aj keď sme sa po tejto trase potulovali už viac krát.

V Turzovke sa ráno stávame obeťou odborníkov, ktorých dielom je organizácia autobusovej dopravy na železničnej stanici v Turzovke. (Ak by sa snáď niekto z nich cítil touto vetou dotknutý – môže si na mňa vyžiadať u správcu stránky kontakt). Našťastie o 5 minút odchádza ďalší spoj do Jelitova cez Klokočov.

Na zastávke SAD U Čečotku sa potom s malým oneskorením, ale v poriadku zvítavame s tými čo cestovali z Čadce. Vybratá trasa vedie Kornickou brázdou – podcelkom Turzovskej vrchoviny. Z Jelitova najskôr prechádzame osadou Za Bahaňou a od hranice katastrov Staškova a Rakovej, z ktorej prekvapili ďaleké výhľady na bočný hrebeň Sliezskych Beskýd od Ochodzitej po najvyššie Skrzyczne, smerujeme do osady Školníkovci, odkiaľ nastáva pravá „kalvária“. Povrch cesty z osady až k potoku pretekajúcemu osadou Repčákovci je v dĺžke skoro 1 kilometer takmer súvisle pokrytý ľadom. Naša snaha o ochranu vlastného zdravia je nakoniec, aj keď na úkor času, za pomoci paličiek aj mačiek, korunovaná úspechom a v doline na „kopnej ceste“ sa stretávame všetci v poriadku.

Do cieľa to potom už bolo, čo sa povrchu cesty týkalo, celkom pohodové. Krátku zastávku na oddych vkladáme pri zastávke SAD Korcháňovci a odtiaľ to už takmer na jeden záťah dávame, popri osadách Zemanka (či Bednárka), Dlhá, Soglovci a Strýková, až na končenú MHD v Milošovej, Megoňkách.

Po ďalších dvoch kilometroch máme na dnes plánovanú porciu kilometrov úspešne za sebou a na rad prichádza obed, na ktorý je už všetko pripravené – výborná gulášová polievka a hlavne šišky na ktoré sme si počas cesty robili chute.

Nakoniec, ako sme sa dozvedeli, sme mali nie šišky, ale koblihy – čo samozrejme nikomu nepokazilo chuť. A aký je v tom rozdiel? Že vraj jednoduchý – šiškám sa dáva džem navrch a koblihy ho majú vo vnútri.
Chybou na tomto posedení bolo len to, že sme ho museli ukončiť kvôli vlakovému spoju.

Text a foto Anton Opial

Staňte sa priateľom Kysúc: