Na túto cestu sme sa napojili v časti Brišovka, ktorá patrí ku Oravskej Lesnej. Dalo sa tu zaparkovať auto, ktorým sme prišli po kľukatiacej sa ceste zdola od Vychylovky.

Je tu smerovník s názvom Oravská Lesná – Beskyd so zelenou značkou, ktorá spája Javorinku nad Zázrivou so sedlom Demänová na severe. Sme v nadmorskej výške 846 metrov. Víta nás aj tabuľka chráneného vtáčieho územia a na strome o pár metrov ďalej je aj cykloznačka – starou cestou vedie cyklotrasa. Ku rozhľadni to bolo odtiaľto mierne dolu kopcom, takže nič náročné. To sme využili, a keďže bolo snehu tak akurát, zobrali sme so sebou aj sánky. Cesta bola široká, a dalo sa na nej dobre posánkovať. Prekvapilo ma, že cesta bola pomerne široká a okrem prvej zákruty hneď hore, už bola potom prakticky rovná a bez zákrut. Úplne niečo iné ako naša prístupová cesta od Vychylovky.

Ako sme dúfali, bola tu krásna zimná príroda, okolité prevažne ihličnaté stromy mali na sebe bohatú nádielku snehu, ktorá nebola opadaná. Na okolitých lúkach a svahoch ležal panenský neporušený sneh, no parádička. Chýbalo tomu už iba slnko a krajšie počasie. Ale aj tak sa nám tu veľmi páčilo. Nestretli sme tu takmer nikoho, iba traktoristu, ktorý schádzal s traktorom dolu pozdĺž potoka Harvelky.

Ku rozhľadni odbočuje cesta od väčšieho stromu asi po 2 kilometroch. Ak sem prídete zdola od nádrže, miesto odbočenia je iba kúsok nad dreveným krížom, ktorý tu stojí na pamiatku rodiny Rudolfa Judáka, ktorého rodný dom tu stál až do roku 1984. Na kríži sú vyryté mená narodených detí a je tu aj obrázok celej rodiny. Od kríža je už rozhľadňa vidieť. Dobre sme urobili, že sme mali v batohoch aj návleky. Stará cesta bola prejditeľná na pešo aj bez návlekov, ale na odbočke ku rozhľadni už bolo o dosť viac snehu. Sneh nebol prešlapaný, a tak sa nám tu návleky naozaj hodili. Bez nich by sa nám naberalo do topánok a museli by sme sa vrátiť.

Rozhľadňa má dolu zvonka pripevnenú tabuľku s textom Protipožiarna monitorovacia veža, vstup zakázaný. Myslím si, že pár turistov, ktorý bude na rozhľadňu vystupovať opatrne, tu žiadnu šarapatu nenarobí. A tak sme aj my vyšli opatrne hore, aby sme si pozreli výhľady na dolinu pod nami.
Od rozhľadne sme sa potom vrátili naspäť na starú cestu a po nej pokračovali dolu dolinou. Tá sa na niekoľkých miestach otvárala a bola prekvapujúco široká. Na odlesnených svahoch boli vidieť ľuďmi vytvorené medze. Na asi dvoch miestach boli pri ceste kmene vyťažených stromov. Poniže si všímame ďalšiu pamätnú tabuľku – tento krát na rodinu Františka Maruniaka, ktorá tu žila. Pešo sme prešli až ku miestu, kde cestu križuje cyklotrasa, ktorá vedie okolo vodnej nádrže Nová Bystrica.
Toto miesto sme už poznali z cyklistických potuliek. Pri ceste sú cyklosmerovníky a je tu aj aleja ovocných stromov. Do Oravskej Lesnej, pravdepodobne centra, je to odtiaľto 8,5 kilometra. Do Riečnice, kde stojí kostol, je to po cyklotrase 8,5 kilometra. Po kratšej časti cyklotrasy je to do Novej Bystrice 8,5 kilometra, cez Riečnicu necelých 20 kilometrov. V zime sa tu koná aj prechod na bežkách okolo vodnej nádrže.

My sme sa vracali naspäť ku autu rovnakou cestou. Dolná časť doliny stúpa iba veľmi mierne, väčšie stúpanie začína pod Judákovcami. Pod rozhľadňou vidíme pri ceste zapichnuté bežky.
Na spiatočnej ceste autom sa zastavujeme pri vyhliadkovom moste pri sedle jamy, kde obdivujeme zamračený, ale pekný pohľad na Malú Fatru s Rozsutcom a Veľkým Kriváňom.
Myslím, že návšteva veže Harvelka a jej okolia je príjemným tipom na prechádzku, ak hľadáte miesta, kde budete v peknej a takmer ľudoprázdnej prírode. Terén po starej ceste je pri dostatku snehu vhodný aj na sánky, či bežky. A v lete aj na bicykel. Náš zimný výlet mal celkovo asi 10 kilometrov.
Prajem príjemné objavovanie týchto zaujímavých miest.

Autor a foto: Jana Bilešová