Židovský cintorín patrí medzi historicky najcennejšie objekty v obci.
V tomto roku pristúpila obec Stará Bystrica k realizácii projektu na obnovu priestoru židovského cintorína.
Patrí medzi historicky najcennejšie objekty
"Zvlášť cenné sú staré kamenné macevy (náhrobné kamene), z ktorých niektoré sú vôbec najstaršie kamenné artefakty v obci (predpokladáme, že z konca 18. storočia). V rámci projektu, ktorý vypracoval architekt Ivan Jarina sa uskutočňuje aj archeologicko-geologický prieskum, ktorý má pomôcť vytypovať jednotlivé predmety ukryté v zemi pod nánosom nových vrstiev. Rovnako je v projekte zahrnuté aj reštaurovanie vzácnych macev," informuje Pavol Strnadel, zástupca starostu.
K židovskému cintorínu bude v rámci projektu vybudovaná kamenná prístupová cesta, verejné osvetlenie, kamenné oplotenie a zrevitalizovaný bude aj samotný priestor židovského cintorína. V areáli bude osadený symbolický pamätník. Na jeho prednej strane bude vytesaný zoznam zosnulých židovských rodín, na zadnej strane zoznam deportovaných židovských rodín.
V areáli cintorína budú osadené prvky drobnej architektúry - lavičky, informačné tabule a prvky zelene, celý areál bude monitorovaný kamerovým systémom.
Dokončený by mal byť na jar 2023
"Na projekte sa spoločne podieľajú obec Stará Bystrica spolu s cezhraničným partnerom – obcou Řeka a partnerom projektu – obcou Vysoká nad Kysucou. Hlavným cieľom projektu je zvýšenie atraktívnosti prihraničného regiónu prostredníctvom záchrany kultúrneho dedičstva a jeho aktívnej prezentácie širokej verejnosti," dodáva P. Strnadel.
Projekt by mal byť ukončený v jarných mesiacoch roka 2023. V Starej Bystrici tak vznikne ďalší reprezentatívny priestor, ktorý bude mať nielen historickú hodnotu, ale aj architektonickú a turistickú.
Židovská komunita v Starej Bystrici
"Židovské obyvateľstvo začalo prichádzať do oblasti Bystrickej doliny už v prvej polovici 18. storočia. V tomto období boli v krajine voči nim ešte uplatňované prísnejšie pravidlá, takže boli väčšinou vytláčaní na okraj spoločenského diania. Židovskú komunitu v prvej polovici 18. storočia, i v neskoršom období, možno spájať hlavne s umiestnením dnes už zaniknutej osady Kefsa v oblasti oproti starobystrickej osade Kanderovia," píše v príspevku historik Marián Liščák.
Ústredie obce snímané od dnešného domu Jána Kanderu. Vľavo je židovská synagóga, pred ňou (foto dole) stála jedna z najstarších budov, kde bol úrad rabína, pošta, lesná správa, žandári a škola. Predtým tu bola zrejme pálenica. V strede je Bielkova kúria, pred ňou Hluškova pekáreň.
"V druhej polovici 19. storočia si židovská komunita začala zriaďovať čoraz väčšie množstvo obchodov v centre Starej Bystrice. Jej sústredenie v tejto časti obce sa naplno prejavilo výstavbou synagógy v centre začiatkom dvadsiateho storočia. Komunita mal však v centre Starej Bystrice už v 19. storočí staršiu drevenú synagógu, ktorá bola pristavená k budove panskej pálenice už v tridsiatych rokoch."
Prečítajte si celý článok o histórii židovskej komunity >>
autor: redakcia
foto: Stará Bystrica
