Výstavbu D3 zdržali aj nezmyselné trasovania. Ako sa plánovali trasy cez Kysuce?
Na stoloch bolo niekoľko variantov trasovania, medzi nimi aj nerealizovateľné technické riešenia, ktoré výstavbu diaľnice na dlhé obdobia zdržali.
Boje o trasovanie diaľnice D18 (D3)
Plánovanie diaľnice, či rýchlostnej cesty cez Kysuce má dlhú históriu. Diaľnica D18, o ktorej rozhodla vláda v roku 1963, samozrejme podľa vtedajšieho pohľadu na cesty, bola plánovaná ako spojenie Žiliny s Ostravou. Mala to byť spojnica medzi priemyselným Považím a hutníckou Ostravou a v podstate kopírovala spojenie Košicko-Bohumínskou železnicou cez Jablunkovský priesmyk. Z tohto plánu sa v čiastočnom režime realizovala súčasná cesta 1/11.
Po roku 1989 a rozdelení Československa došlo k ustáleniu trasovania Európskych koridorov TEN-T. Na Európskej konferencii v Prahe v roku 1991 bolo určené trasovanie severo-južných koridorov od Baltického mora smerom na Jadran. Koridor č.6 mal dve varianty. Variant 6.0 obchádzal západným smerom Karpaty cez Českú republiku, variant 6.1 prechádzal z Poľska priesmykom na Zvardoni na Slovensko. Bolo to strategické rozhodnutie.
Ale ako sa plánovali trasy cez Kysuce?
V tom období ešte neexistovala Národná diaľničná spoločnosť, všetko pripravovala Slovenská správa ciest (SSC). Niektoré návrhy boli mimoriadne komplikované a poznám ich iba z počutia. Oficiálne SSC v roku 1996 pripravila zámer D18, ktorý sa skladal z dvoch častí. Prvý bol Žilina - Kysucké Nové Mesto a druhý bol Kysucké Nové Mesto - Skalité. Na zámeroch sa začalo pracovať ihneď po vzniku Slovenska. O tomto bode sa server mojekysuce.sk zmieňuje v článku Viac než 25-ročný príbeh diaľnice na Kysuciach s nejasným koncom. Priamym účastníkom týchto udalostí bol aj primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa:
„Bolo logické, že Poliaci nepotrebujú dve diaľnice sever – juh na takom blízkom území, preto som sa snažil nadviazať kontakty s poslancami poľského sejmu, ktorí boli z oblasti Živca a Bialsko Biala a títo boli tiež za to, aby aspoň rýchlostná komunikácia išla cez ich územie smerom na Slovensko. Podarilo sa nám pripraviť jednanie na úrovni predsedov vlád, kde na zámočku v Živci, na ktorom som sa osobne zúčastnil a v úzkom kruhu po dlhých a náročných jednaniach sme za iné ústupky dohodli smerovanie diaľnice na Slovensko cez Kysuce.Keď sme v roku 1996 začínali bez eurofondov stavať úsek Oščadnica - Čadca Bukov s tunelom Horelica, mal som veľkú radosť a vtedy ešte veľkú naivitu, že boj máme vyhratý a celá diaľnice cez Kysuce mala byť realizovaná do rokov 2006-2008. Žiaľ, prišli roky 1998 a neskôr, keď sa výstavba diaľnice na Kysuciach úplne zastavila a niekoľko rokov sa neurobili nič.“
V období 1993-2010 vznikol pomerne ostrý boj medzi mestami Kysúc okolo trasovania budúcej diaľnice. Dialo sa množstvo aktivít, písali sa petície a prebiehali politické rokovania. Na zásadných stranách konfliktov bolo Kysucké Nové Mesto a Radoľa, a Oščadnica a Čadca.
Neskôr bola dôležitá aktivita D3pre Kysuce a zmena tunelového variantu na estakádu, zachovanie 1/11 ponad Krásno a postavenie diaľnice D3 v celosti.
Trasovanie D18 (D3) Žilina - Kysucké Nové Mesto. Diaľnica mohla ísť aj cez Dolný Vadičov
Trasovanie medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom malo viacero modifikácii variantov, ale zásadné boli dva: smer Hričovské Podhradie - tunel Považský Chlmec - Kysucké Nové Mesto, druhý variant bol Hričovské Podhradie - Višňové - Mojš - Dolný Vadičov - Radoľa - KNM - Povina.
Vo variante D18 z Višňového boli varianty s tunelmi Gbeľany, Kotrčina Lúčka, Dolný Vadičov - Radoľa a Povina.
Takmer vo všetkých obciach sa uskutočnili petície, zhromaždenia proti trasovaniu cez ich obec. Táto varianta bola vyhodnotená ako mimoriadne nákladná a nerealizovateľná.
Varianta s tunelom Považský Chlmec bola akceptovateľná pre Žilinu a výstavba závodu KIA urýchlila výstavbu úsekov D3 Hričovské Podhradie - Strážov a Strážov - Brodno. Trasovanie bolo rozhodnuté.
Boj o Kysucké Nové Mesto: v hre bol aj tunel
Nastal boj v Kysuckom Novom Meste, kde sa trasovanie preferovalo cez Radoľu a naopak Radoľa chcela variantu cez Kysucké Nové Mesto.
Existuje množstvo zápisov, dokumentov aj článkov. Nakoniec sa prijalo šalamúnske riešenie v podobe tunela na hranici pozemkov KNM a Radole. To, že to bolo nerealizovateľné technické riešenie nikoho nezaujímalo a na dlhé roky to zdržalo výstavbu diaľnice. Až reálny tlak na dostavbu diaľnice D3 v roku 2016 priniesol zmenu tunelovej varianty na estakádovú.
Diaľnica D3 bola opätovne posúdená z hľadiska EIA a začala byť reálne projektovaná s estakádovým riešením.
V roku 2021 začal kompletný reštart prípravy a všetky procesy začali odznova. Nová štúdia realizovateľnosti, nové hodnotenie MF ÚHP, našťastie sa nezastavilo projektovanie. Čas bežal a dnes čakáme na výsledky ÚVO. Verím, že sa všetko zvládne.
Súboj D3 Oščadnica versus Čadca
Varianty D18 (D3) trasou cez Oščadnicu alebo Čadcu boli ovplyvnené stavbami, ktoré predchádzali definitívnemu trasovaniu diaľnice. Jednalo sa o rozostavaný úsek Skalité - Zvardoň a “privádzač - obchvat” Čadce. Takto sa nazývala stavba s tunelom Horelica.
Varianta prvá bola navrhnutá ako najvýhodnejšia a je to súčasná diaľnica Čadca – Svrčinovec – Skalité – štátna hranica Poľsko. Má logiku hlavne napojením na hraničný prechod smerom na Českú republiku. Ale ani toto riešenie nebolo jednoduché, hlavne s ohľadom na plavebný kanál Dunaj - Odra.
Varianta s trasovaním diaľnice D18 (D3) cez Oščadnicu smerom na Skalité mala výrazný odpor v regióne, aj keď sa spomínali benefity v podobe dostupnosti cestovného ruchu.
Diaľnica sa za Krásnom zatáčala po úbočiach Oščadnice. Bola varianta ľavou aj pravou stranou.
Táto technická štúdia z rok 2000 bola predmetom posudzovania a po odpore obyvateľstva a nákladnosti bola zavrhnutá.
Diaľnica D3 a plavebný kanál
Plánovaný plavebný kanál Dunaj - Visla - Odra je stále v platnosti a do určitej miery tiež komplikoval výstavbu diaľnice D3. Túto záležitosť nám budú pripomínať vysoké mosty v Kysuckom Novom Meste a trasovania v Čadci. Neviem úplne posúdiť trasovanie a k uvedenej problematike je veľa rozporuplných informácií.
D3 - boj o zachovanie hlavnej cesty 1/11 ponad Krásno
Pri reštarte diaľnice D3 sa odohral významný boj za zachovanie 1/11 ponad Krásno. Oponentúra bola hlavne v štúdii realizovateľnosti, neúnavne vysvetľovanie na Ministerstve financií ÚHP a EIA.
Nebola to jednoduchá záležitosť, ale nakoniec všetko dopadlo úspešne. Hlavná cesta 1/11 ostane ako hlavná spojnica Kysúc a logickým pripojením na diaľnicu D3 bude dlhé roky plniť dopravnú obslužnosť regiónu.
Reálna dostavba diaľnice je v posledných rokoch ako na húpačke. Niektorí ministri v snahe ušetriť peniaze s výstavbou váhali, iní ju dokonca spochybňovali. Výstavba však naďalej pokračovala. Dokončil sa napríklad mimoriadne dôležitý obchvat Čadce, máme spojenie s Poľskom. Problém mobility cez región Kysuce sa posunul na Dolné Kysuce. Aj vďaka tlaku Európskej únie na dostavbu diaľnice sa v prípravách pokračovalo a pokračuje. Našťastie v posledných rokoch nastala určitá kontinuita. Ministri Andrej Doležal, Pavol Lančarič aj súčasný minister Jozef Ráž význam diaľnice D3 pre Slovensku nespochybnili. Aj vďaka tomu máme dostavbu D3 takpovediac na dosah.
Kysuce čakajú nové výzvy!
Poznámka redakcie: Ak máte nejaké ďalšie informácie alebo historické dokumenty o histórii ciest a diaľnic na Kysuciach, môžete nám napísať informácie na mail
Ľubomír Jánoška
foto: Archív Ľubomír Jánoška, Peter Špita, NDS, SSC, Min.dopravy
- Podrobnejšie sa histórii diaľnice venujeme v článku Viac než 25-ročný príbeh diaľnice na Kysuciach s nejasným koncom
