vlakova stanica cadcaKrátky veselo-neveselý fejtón o mieste ktoré je pekné a nepekné zároveň. Všetci sa ale asi zhodneme - moc pekne nevonia...

 

Vravím známej, ktorú som stretla na vlakovej stanici, že „domáci sú dnes výnimočne voňaví“.
Nechápavo na mňa hľadela: Že akí domáci? Že akí voňaví?
No predsa tí, ktorí tu bývajú.
My, čo chodíme každý deň do práce, či už vlakom alebo autobusom z hlavnej čadčianskej stanice (mesto sa dá nahradiť, podľa toho, odkiaľ je čitateľ), ich tu každý deň stretáme. Z toho usudzujeme, že tu bývajú, že sú tu domáci. A voňaví fakt nie sú. Len sa mi nežiadalo v tej mizérií smradu použiť ešte aj také škaredé slovo.
Sú domáci. Zo štyria s trvalým pobytom. Tí sú tu naozaj stále. A dvaja, traja s prechodným. Asi majú aj inú stanicu.
Aj oni (a my s nimi) majú lepšie a horšie dni. Niekedy sa to dá vydržať. Kúpim lístok a ešte aj počkám vo vnútri stanice. Niekedy je smrad horší, teda kúpiť lístok a rýchlo preč. A niekedy je lepšie ísť na čierno.
Frfleme na nich. Kašleme na nich. A oni frflú a kašlú na nás.
Aj oni, ako všetci ostatní ľudia, chcú mať domov. A keď ten svoj stratili, tak aspoň na stanici. Tak kto sú to vlastne? Domáci či bezdomovci?

Autor: Marta Sláviková

kalendar kysuce2020