marta slavikovaRoky "riaditeľuje" Regionálnu rozvojovú agentúru Kysuce, venuje sa ekologickým témam, krajine, vode... Prečítajte si rozhovor s Mgr. Martou Slávikovovou

Ekológia je "tvoja" téma. Ktorá oblasť ťa najviac zaujíma?

Žiada sa mi začať polemikou nad otázkou o tom, že ekológia je komplexná veda ( študuje ekologické systémy a ich vzťahy ako celok) a teda nemá oblasti. Ale napriek tejto definícií, ktorú ako vyštudovaný ekológ musím ovládať a s ňou pracovať, odpovedám, že najviac ma zaujíma oblasť „vody.

20 rokov sa zaoberám témou vody v krajine. Nehovorím len o vode ktorú vidíme – ako rieky a jazera, ale o vode ako o zrážkach, vode v rastlinách, podzemnej vode. Voda je prvok, ktorý krajinu dotvára, živí, spája, nasycuje, obohacuje. A veru je to prvok veľmi citlivý. Svojim správaním sa sme vodu z krajiny systematicky vytláčali a vytláčame. Zbavujeme sa vody v krajine, čo je najhorší scenár pre životné prostredie a teda aj ľudstvo.

V poslednom období (myslím, tak posledných 60 rokov) sme robili všetko preto, aby sme sa vody v krajine zbavili. Od meliorácií, drenážovanie polí, vyrovnávanie korýt riek, asfaltovanie nie len ciest ale akýchkoľvek plôch, kde by mohla ľudská noha náhodou vstúpiť, po betónové „ tobogany“ priekop (tie odvedú vodu z ciest do kanalizácie aby sa náhodou nedostala na lúku).
A teraz nám tá voda chýba. Väčšina obyvateľov si tento nedostatok vody všimla ako suchá, ktoré predtým nebývali. Ale suchá a presušená krajina je len jeden z dôsledkov zbavovania sa vody. Je tu aj zvyšovanie teploty ovzdušia, náhla prívalové dažde, ktoré spadnú na jedno miesto a vzápätí rýchlo odtečú a v riekach je nízky prietok už po niekoľkých hodinách po búrke. Ako dôsledok sú aj slabé snehové zrážky, nízka hladina spodnej vody, zmena vegetačného krytu,

Čo s tým môžeme urobiť? 

Jediným priamym zdrojom vody v krajiny sú zrážky. Tak nechajme dážď tam kde spadne. Teraz ho posielame na silu a rýchlo preč. Tak mi to vychádza, že ho musíme začať na silu a rýchlo zadržiavať. Ten systém zadržania je známy. Volá sa to vodozádržné opatrenie, drobné „stavby“ v prírode, ktoré poznali naši predkovia, dedovia. Prehrádzky na malých potokoch, odrážky na lesných cestách, zasakavacie jamy na poliach, polo priepustné parkoviská, vodné záhradky pri domoch, nádrže na dažďovú vodu a mnohé ďalšie nenáročné prvky okolo nás.

marta slavikova2

 
Vytváraš projekty pre eurofondy. Čo to obnáša? Aký je tvoj názor na samotné účely financovania? Sú nastavené schémy správne?

Regionálne rozvojová agentúra Kysuce, ktorú vediem, je nápomocná pri „projektoch pre eurofondy“. Nakoľko RRA Kysuce je v území Kysúc etablovaná už 18 rokov poznáme každú obec a vieme, čo ktorý starosta potrebuje. Tak vieme reagovať na jednotlivé výzvy z programov, ktoré poskytujú eurofondy na konkrétny účel. Vytvorenie projektu (žiadosti o dotáciu) a jeho podanie či už pre obec, neziskový sektor alebo podnikateľov je dlhá cesta. Ale to je len začiatok celého procesu, potom nasleduje príprava pred zmluvou, samotné vykonanie zámeru (stavba niečoho) a nakoniec zúčtovanie. Všetky etapy sú v podmienkach Slovenska administratívne náročné. Je tu neustály systém podozrievania a kontroly, takže všetko trvá o mnoho dlhšia ako by malo. Ale za tie roky sa RRA Kysuce stala profesionálnou organizáciou a vieme svojich klientov touto spletitou cestou slovenskej byrokracie previesť.
Samotné schémy – operačné problémy, nie sú nastavené až tak zle. Problém je v ich vykonateľnosti. Niektoré programy (určené najme obciam IROP) ani nevyhlásili svoje výzvy, nakoľko neboli pripravené vykonávacie dokumenty. Mnohé programy majú tak zložito nastavené podmienky výberu, že sa o ne neuchádzajú ani oprávnený žiadatelia, lebo dokazovanie oprávnenosti je nevykonateľné až dovolím si povedať urážajúce (PRV).

Takže dobré zámery sa stratia niekde, povedal by som, v "stratosfére aparátu". Je to takto nastavené aj v okolitých štátoch?

Niektoré dobré zámery sa ani do osídiel byrokracie nedostanú, jednoducho preto, že žiadatelia to vzdajú už na začiatku.
Nastavenie byrokratických postupov je v rámci centrálnej Európy veľmi podobné. S Poľskou, Českou republikou alebo Maďarskom si Slovensko tak povediac môže podať ruky. Vychádza to z našej historickej skúsenosti, že nikto nikomu neverí, a že ak je možnosť porušiť zákon, tak ho porušíme. A to následne vyvoláva potrebu veľkej kontroly. (Hovorí sa, že v našich štátoch V4 ak vyjde nejaké nariadenie, tak rozmýšľame ako ho obísť. Ak vyjde také nariadenie v západných krajinách, tak tam rozmýšľajú ako ho dodržať.)  

obce voda

Vráťme sa ešte k téme voda. V posledných týždňoch obec po obci postihujú lokálne záplavy. Aké majú obce, lesníci a poľnohospodári možnosti? Využívajú ich?

Obce sa musia pustiť do riešenia otázky povodní komplexne. Väčšina obcí nevlastní pozemky ako sú lesy a polia. Preto by sa starostovia mali spojiť s vlastníkmi alebo správcami – urbárnymi spoločenstvami, združeniami vlastníkov lesa, poľnohospodárskymi firmami a pod, aby s nimi spoločne prebrali možnosti. A tie reálne existujú. Mali by na vlastníkov apelovať, aby spoločnými silami urobili malé opatrenia – ako sú spomínané prehrádzky na malých bystrinách pretekajúcimi lesmi, odrážky na lesných cestách. Na tie netreba veľa peňazí. Robia sa s odpadového dreva priamo z toho lesa.

 


Pre väčšie projekty štát ponúka dotácie. Napríklad Operačný program kvalita životného prostredia (výzva na vodozádržné opatrenia v urbárnej krajine, alebo Program rozvoja vidieka, na opatrenia v lesoch.) Programy – najmä na opatrenia v lesoch, nie sú veľmi využívané. Hlavne z dôvodu zložitých vlastníckych vzťahoch na takýchto lesných alebo vodných pozemkoch. Momentálne beží výzva na vodozádržné opatrenia v zastavaných častiach obcí. Tam sú pozemky viac-menej vysporiadané, tak očakávam, že sa starostovia zapoja.

Na čo môžu byť použité peniaze z tejto výzvy? 

Mestá a obce môžu žiadať dotácie napríklad na zelené parkoviská, na systémy zadržania dažďovej vody zo striech budov – podzemné nádoby (napr. v školskom areáli, z domov smútku , z technických budov na ihriskách). Môžu požiadať o peniaze na stavbu záhrad, zelených striech a zelených plotov. Tie budú zavlažovať tou zadržanou vodou. Zo striech a betónových plôch máme veľké objemy vody a ak sa tá nedostane pri daždi priamo do vodného toku, tak sa jednoducho zmenší prívalová vlna záplav. A na druhej strane sa ňou bude zalievať a tak sa zmenší sucho. Je to jednoduché riešenie nie len pre obce, ale aj pre celý ekosystém. Aj každá domácnosť sa môže takto zabezpečiť dažďovou vodou a prispieť k riešeniu sucha a záplav. Dažďová voda sa dá využiť trebárs aj na splachovanie.  

Ďakujem pekne za rozhovor

Zhováral sa Peter Kolembus
Autor: redakcia

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: