V pekárni v Korni pečú vynikajúce zákusky a torty. O svojej práci a o novej cukrárni v Čadci nám viac povedala Mária Mlkviková, majiteľka cukrárne KUUTS.
Ako ste sa dostali k cukrárstvu?
Predtým som pracovala v zdravotníctve, pred nejakými dvadsiatimi rokmi a podarilo sa nám stať sa vlastníkmi takej väčšej budovy, pre ktorú sme hľadali využitie. Uvažovali sme, čo by asi oslovilo ľudí, čo by sme mohli pre nich robiť. Manžel chcel robiť niečo s drevom, ale potom sme uvažovali nad tým, že ľudia stále budú jesť a bude im chutiť jesť a ja som sa odmalička učila piecť od mamy, babky. Môj otec miloval kysnuté koláčiky, takže ja som od detstva robila štrúdle a také kysucké kachličky a podobné veci. Potom sa to začalo nejako rozvíjať - piškótové cestá a podobne... Bolo to vždy iba v rámci rodiny. Tak ale vznikol ten zámer, že ľudia budú stále jesť a budú hľadať nejaké dobrôtky a tak sme sa rozhodli, že niečo také budeme robiť.
Vyrábate v Korni?
Áno. Je to budova starej školy. Kedysi to bola dvojtriedka, je to taká stará, masívna budova s hrubými múrmi, ktorú sme si prerobili a začali sme robiť aj pekárske veci, buchtičky a záviny a takéto všetky veci, ale to sme potom zmenili. Začali sme sa venovať iba zákuskom, tortám.
Ja som sa k vaším výrobkom prvý raz dostal cez pani starostku Mariannu Bebčákovú, keď mi doniesla vaše medovníčky...
Keď sme začali, prvé Vianoce sme ponúkli, že urobíme medovníkové domčeky a nejaké také inštalácie na Vianoce, no potom sme robili pečivko, zákusky. Potom nás oslovila pani starostka, chcela robiť nejaký výrobok, ktorý by pripomínal Korňu. V Korni je dosť včelárov a rastú tam aj slivky, preto sme urobili taký výrobok, ktorý tieto dve suroviny obsahoval a vyrobili sme niečo z medového cesta. Manžel vyrezal z lipového dreva formu, ktorú používame na otlačenie povrchu tohto koláčika. Je tam znak Korne, 3 lipy a kopček. Takže sa nám podaril taký výrobok, kde sa používa aj med a aj vlastne znázorňuje tú obec.
Teraz oslavujete dvadsiatku svojho cukrárstva.
Áno, podarilo sa nám prežiť všetky veci. Podarilo sa nám trošku rozvinúť, začínali sme len ja, manžel a jedna cukrárka a teraz už nás je celkom dosť, takže vo výrobe máme 10 dievčat, niekoho v kancelárii, šoféra a potom máme nejaké predajničky.
Kde predávate?
Cukrárne máme v Turzovke, teraz sme práve otvorili v Čadci novú predajničku, v Bratislave máme jednu kaviareň a máme už aj pokračovateľa, náš syn tam prevádzkuje dve ďalšie kaviarne. Okrem toho dovážame ešte rôznym cateringovým spoločnostiam a ďalším cukrárňam, ale snažíme sa hlavne robiť pre seba.
Častou otázkou zrejme býva, prečo má cukráreň názov KUUTS.
Môj syn žije v Bratislave a keď otváral prvú cukráreň, chcel to nejako spojiť zo svojim rodiskom. Názov KUUTS pochádza z ilýrskeho názvu Kuutsos, čo v preklade znamená šumiaci tok. Práve z toho slova bol odvodený starorímsky názov rieky Kysuce a takto sa to vyskytuje aj v starých mapách, z čias Marka Aurelia.
Otvorili ste na Palárikovej ulici v Čadci novú, vynovenú a krásnu cukráreň. Aký sortiment tam môžeme nájsť? Čím je zaujímavá, okrem toho, že je pekná?
Snažili sme sa vytvoriť také veselé prostredie, je to trošku odlišné od kaviarní, pretože tie predchádzajúce prevádzky sme robili skôr ako kaviarne, cukrárne, ale toto je také veselé, je to vzdušné. Je to veľmi pekný, svetlý priestor. Čo tam ponúkame? Naše výrobky - sú to zákusky, štrúdle z lístkového cesta, bavorské krémeše, je to klasika. Nájdete tam špičky, punčáky, venčeky, veterníky... ale okrem toho aj niečo z tej novej cukrárčiny, napríklad cheesecakey a ekléry. Teraz sme sa učili robiť tartaletky francúzske... pokúšame sa ľudí naučiť aj na takéto koláčiky, aby si vychutnali aj niečo exotickejšie.
Spájate teda naše klasické koláčiky aj s modernejšími a novšími?
Snažíme sa, lebo kto nejde s dobou, tak si myslím, že bude stagnovať. To je naše krédo, že keď sa niečo nové objaví, tak vždy to chceme skúsiť. Je to veľmi náročné, pretože tie suroviny sú dosť náročné. Keď chcete dodržať tú receptúru a všetko, tak aj tú technológiu aj tie suroviny treba dodržať, aby to malo tú chuť a aby to vyzeralo tak, ako to má byť.
Čo by ste nám odporučili – jeden jediný koláčik?
Neviem či jeden, lebo viete, sto ľudí sto chutí. Jednému chutí to…
Ale váš obľúbený...
Môj? Ja mám veľmi rada cheesecakey, ale veľmi dobré sú aj mono porcie, napríklad jahodový dezert, nájdete tam panna cottu, kúsok piškótu, vnútri vás prekvapí chrumkavá vložka a na vrchu sú jahôdky v takej omáčke... takže myslím, že to je niečo také svieže, dobré na leto.
Cukrárstvo je taká naozaj ťažká oblasť. Ako odlíšime dobrého cukrára od zlého cukrára?
To je ťažká otázka. A ešte je to taká otázka pre mňa, keďže v obore pracujem, takže dobrý cukrár a zlý cukrár... dobrý cukrár je hlavne ten, ktorý sa snaží neoklamať surovinami, nepoužíva nejaké náhražky. A to je asi gro toho, aby teda tá chuť bola podstatná. Dôležitý je aj dizajn - je to škoda, keď nájdete krásny koláč, ktorý veľmi dobre vyzerá, ale bohužiaľ necháte ho na tanieri, pretože vám nechutí, alebo nesplní vaše očakávania čo si predstavujete pod tým, keď sa na neho pozriete.
Keď sa vzdialime od cukrárstva, určite máte nejaké koníčky.
Na koníčky už veľmi neostal čas, pretože toto vás tak pohltí, stále treba niečo vymýšľať. Manžel sa mi už smeje, že keď hľadám niečo na internete, tak vždy sa to týka práce. Predtým, ešte keď sme sa rozhodovali, či to bude cukráreň alebo niečo iné, tak veľmi ma zaujímali kvety. A to nielen živé, ale viac tie suché. Vyrábala som si aj také niečo z dreva, lepila som si kvetinky, ružičky, aranžovala som kytičky a ikebany a takéto veci. Teraz som urobila aj pár machových obrazov. Takže toto ma zaujíma, niečo také estetické čo sa dá vytvoriť a čo je v mojich možnostiach, aby to nebolo nejaké remeselne náročné, lebo naozaj neostáva čas na nejaké iné veci.
Ako sa odlišujú chute alebo preferencie cukrárne v Bratislave a tu na Kysuciach? Je to to isté?
Viete čo, ani veľmi nie. Tam ľudia viac vyhľadávajú modernejšie veci, ale ide tam aj tá klasika. Bratislava je ovplyvnená aj Maďarskom alebo cukrárňami, ktoré už sú tam, a tie krémovejšie veci. Krémeš či francúzsku kocku nechcú takú, ako naši zákazníci tuto hore, ale oni by chceli takú, ako sa robí niekde v Chorvátsku, Slovinsku... Je to trocha ovplyvnené tou maďarskou kuchyňou, ale viac-menej je to podobné.
Máte novú cukráreň na Palárikovej ulici v Čadci. Čo by ste chceli odkázať svojím hosťom?
Chcela by som ich pozvať nech prídu, nech sa pozrú, nech ochutnajú koláčiky, okrem koláčikov budeme ponúkať aj rozmýšľame nad nejakou slanou pochúťkou. Týmito slanými vecami sa začal zaoberať môj syn a on vyrába zo studenej kuchyne veci slané chlebíčky, všelijaké kanapky a chceli by sme niečo aj na zapečenie, tak uvidíme, čo sa nám podarí vymyslieť. Chcela by som vás pozvať, aby ste ochutnali aj naše limonády, kávu, mliečne drinky. Budeme sa snažiť ísť stále s trendmi a vymyslieť každé nejaké obdobie, jar, leto, jeseň nejaké nové veci, čím by sme vás mohli pohostiť. Takže rada by som vás pozvala.
Ďakujem pekne, teším sa.
zhováral sa Peter Kolembus
Prečítajte si aj:
