Trasa, ktorú 300 rokov nikto neprešiel: Dvojica Kysučanov prešla 220 km po stopách Uhorčíka

Začiatkom júla sa vydali Peter Kolembus a Zuzana Zuzčáková Gacíková na 8-dňový turistický trip, dlhý zhruba 220 kilometrov. Ich motiváciou bol nielen turistický zážitok, ale aj spomienka na históriu. Šli po stopách známeho zbojníka Tomáša Uhorčíka. Prešli pohoria ako sú: Javorníky, Kysucké Beskydy, Malá Fatra, Šípska Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Poľana, Slovenské Rudohorie (Veporské vrchy)

Peter „šlapal“ cestu SNP

Peter pred niekoľkými rokmi s kamarátom Tomášom prešiel známu cestu hrdinov SNP. Táto trasa meria 770 kilometrov a bežne cesta trvá zhruba 20 – 30 dní. „Kto to chce prejsť za približne 22 dní, vychádza to priemerne 35 kilometrov za deň. Ide sa členitým terénom, takže je to naozaj výzva.

Dosť ľudí odrádza to, že si nemôžu dovoliť toľko voľna, alebo sa na to kondične necítia. Vtedy sa dá ísť na etapy, ale podľa mňa to nie je ono. Preto som rozmýšľal nad alternatívou. Kratšiu trasu, ktorá bude trvať zhruba týždeň, ale povedie cez najkrajšie pohoria na Slovensku.“

K trase a samotnej ceste pomohli náhody

„Zuzka mi napísala a hneď som začal rozmýšľať, kadiaľ by viedla naša trasa. Zhodou okolností sme publikovali s kamarátom, historikom Mariánom Liščákom sériu článkov o kysuckých zbojníkoch. Mňa zaujal príbeh Tomáša Uhorčíka. Uhorčík bol azda najbližší kamarát Juraja Jánošíka. Narodil sa v Turzovke – Predmieri a spolu s Jánošíkom ich chytili v Klenovci. Klenovec je vzdialený od Kysúc asi 200 kilometrov a tieto dve veci som si razom spojil. So Zuzkou prejdeme cestu, ktorou prešiel pred mnohými rokmi Tomáš Uhorčík. Cieľom nebolo dosiahnuť denne čo najviac kilometrov, ale prejsť novou trasou, ktorá odkazuje na našu históriu. A tiež inšpirovať iných,“ vysvetľuje Peter Kolembus

Príbeh a cesta Tomáša Uhorčíka. Turisti ju prešli ako prví po 300 rokoch.

Je prekvapivé, že život Uhorčíka je pomerne dobre preskúmaný. Jeho životu sa venoval napríklad aj historik Marián Liščák.

Tomáš Uhorčík sa narodil okolo roku 1674 v Turzovke. Prvýkrát sa stretli na zámku v Bytči, kde bol Uhorčík uväznený a Jánošík tam slúžil ako člen cisárskej posádky. Títo dvaja sa postupne spriatelili. Toto priateľstvo nabralo tak silné rozmery, že Jánošík pomohol v jeseni 1710 Uhorčíkovi z vezenia utiecť, vysvetľuje Marián Liščák. Neskôr Jánošíkovi takpovediac prenechal družinu a rozhodol sa usadiť práve do Klenovca. Tam sa stal váženým občanom. Bol hajdúchom, vlastnil stádo oviec, hral na gajdy. Zmenil si meno na Martin Mravec, mal ženu. Keď bol Jánošík hľadaný, rozhodol sa ukryť u kamaráta Tomáša. V jeseni roku 1712 ich prvýkrát drábi chytili práve v spomínanom Klenovci. Začiatkom roka 1713 boli súdení a následne popravení.

Presnú trasu, ako sa dostal do Klenovca Tomáš Uhorčík do Klenovca sa už nikdy nedozvieme. Určite ju však na mnohých úsekoch pretína.

Cesta bola oslavou priateľstva

Práve tento príbeh bol inšpiráciou pre trasu. Zuzka vysvetľuje: „Najskôr som bola nadšená, dokonca som si skúsila prejsť 50 kilometrový turistický pochod. Potom však prišli pochybnosti, či to dajú moje nohy. Povedala som si, že to skúsim a pôjdem pokiaľ to pôjde. Po prvom kysuckom úseku nastala úvaha, načo som sa to dala :) Postupne sa to zlepšovalo. Dopomohla tomu hlavne pozitívna nálada a chuť ísť ďalej.“

„Rozhodli sme sa, že nepôjdeme sami, ale na jednotlivé etapy sa pridajú aj naši kamaráti. To prispelo k dobrej nálade, ale hlavne bolo stále o čom rozprávať. Postupne s nami v jednotlivých etapách šlapali: Lenka Chyláková Jurgová, Rado Jakuš, Marián Liščák s dcérou, Robo a Tobias Drábik, Ondrej Prívara, Anton Murgaš, Miňo, Robo Kováč, Janka Kolembusová, Janka Holienčinová, Paťa Švantnerová. Špeciálne ďakujeme Peťovi Chmelickému,“ dopĺňa Peter.

„V niektorých úsekoch sme celé hodiny nikoho nestreli. Veľmi som sa bála medveďov. Peter mi hovoril, keď sa bojíš medveďov, tak spievaj. Tak som spievala,“ hovorí s úsmevom Zuzka.

Peter: „Špeciálnym členom našej cesty bol turista telom aj srdcom Marek Holba. Ten s nami šiel z Ružomberka až do konca. Je to super chalan, spolu sme prešli dávnejšie už stovky kilometrov. S ním by sa dalo ísť ďalšie stovky a stále by mal dobrú náladu.“

Najkrajšie hory Slovenska za týždeň a niečo

Kadiaľ teda vedie táto trasa? Peter upresňuje:

„Trasa začína v Turzovke. V jej centre je socha Tomáša Uhorčíka. Ďalej sa šlo Javorníkmi cez Jakubovský vrch, Marťácky vrch smerom na Kysucký Lieskovec. Ďalej smer Marusov vrch až do Klubiny.
Ďalší deň sme nevynechali orloj v Starej Bystrici, potom sa šlo Novou Bystricou, Skaličnou dolinou smer pod Vojenným do Terchovej. Terchová na našej zbojníckej ceste nemohla chýbať.

Nasledovala Malá Fatra. Známe Jánošíkové diery, nádherný Veľký Rozsutec, Osnica a smer Párnica. Ďalší, upršaný deň sa šlo v smere na krásnu osadu Podšíp, vystúpali sme na na Šíp - skalnatý kopec s nádhernými výhľadmi a smerovali sme na Ružomberok časť Hrabovo.

V Hrabove začal prechod časťou Veľkej Fatry. Je to menej navštevované, ale nádherné pohorie. Malinô, predný Štiprún, Smrekovica, Rakytov. Cesta pokračovala dolinou popri útulni Limba a cieľová Liptovská Osada.

Z Litovskej Osady cez Liptovskú Lúžnu sme vystúpali na hrebeň Nízkych Tatier. V tejto časti sa prechádza Latiborská hoľa, Ďurková, Chabenec, Poľana, Dereše a možno vysúpiť na Chopok. My sme však ďalej zišli dole na Srdiečko s cieľovou turisticky známou obcou Mýto pod Ďumbierom.

Z Mýta pod Ďumbierom sa dá prejsť peknou trasou Dedečková chata do Brezna a ďalej na Čierny Balog. V Čiernom Balogu popri známej železničke a skanzenom, Obrubovaneckou dolinou na hranicu CHKO Poľana.

Posledný deň sme začali na mieste, ktorý má prekvapivý názov: Kysuca. Nad ňou je útulňa, z ktorej už smerovala turistická trasa až do Klenovca. V pláne bol aj blízky Klenovský Vepor, ale z časových dôvodov sme už smerovali do cieľa, obce Klenovec. V Klenovci sa nám za pomoci kultúrneho pracovníka obce podarilo nájsť aj základy obydlia, kde údajne mal svoj dom Tomáš Uhorčík. Teda na Mravcovom Vŕšku.“

Spanie v chatách, či útulni

„Na našu túru sme si zobrali spacáky, výbavu aj na prespanie vonku. To však nebolo potrebné. Trasa síce vedie horami, ale s ubytovaním nie je nikde problém. Kto chce, navštívi chaty, ale po ceste sú aj útulne ako je Limba, Ďurková, Obrubovanec, či útulňa nad Kysucou. My sme spali napríklad na Petrovej chate v Zázrivej, na chate Peťa Chmelického, či Roba Kováča. Ale spali sme aj v záhradnom domčeku v Mýte pod Ďumbierom, ale aj v útulni nad osadou Kysuca v Drábsku.“

Na hlave kysucký klobúk

Peter mal takmer celý čas na hlave tradičný klobúk, aký sa kedysi nosil na Kysuciach. „Priznám sa, nie som žiadny folklorista, ale napadlo mi, že na začiatku trasy by bolo pekné mať fotku v tradičnom klobúku. Ten mi daroval Marek Straňavský, ktorý vyrába a predáva slovenské kroje.
Zistil som však, že klobúk je veľmi pohodlný a hodí sa na túry. Je vyrobený z ovčieho rúna, prírodného materiálu. Obľúbil som si ho a prešiel som s ním takmer celú túru. Pomohol v daždi aj na slnku.“

Cesta Tomáša Uhorčíka. Nová turistická trasa?

Ako bolo spomenuté, trasa vedie jednými z najkrajších kútov Slovenska.

„Za zhruba osem dní (zdatní turisti to dajú za menej) sa dá prejsť krásnymi Kysucami, Malou a Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami, Slovenským rudohorím. Je to tak nádherná trasa. Spolu so Zuzkou chceme inšpirovať ďalších. Prejde ju aj menej zdatný turista, keď si pridá deň, dva navyše. Je to skvelý začiatok na ďalšie výzvy. Ako napríklad cestu SNP.

Navyše táto trasa so sebou nesie odkaz na históriu zbojníctva na Slovensku. Po trase je prekvapivo veľa miest, kde sa Jánošík alebo zbojníctvo spomína. Napríklad Jánošíkova kolkáreň, Zbojnícka bašta, Zbojnícka jama či Jánošíkové diery.“

Autor: redakcia
Foto: Peter Kolembus, Zuzana Zuzčáková Gacíková, Marek Holba, Janka Kolembusová, Robo Kováč