Slovensko bolo kompletne letecky zmapované už v 50. rokoch. Pozrite si unikátne zábery ako vyzerala vaša obec alebo mesto. Odpovieme vám aj na ďalšie otázky z histórie našich Kysúc.
Už niekoľko rokov je k dispozícii unikátna mapa Slovenska zložená zo snímkovania z roku 1950. Po priblížení na naše kysucké obce a mestá sa ukazuje, že v dobe spred 70 rokmi sa žilo úplne inak ako dnes. Zastavanosť bola podstatne menšia, kopce boli ešte viac odlesnené, bolo omnoho viac pastvín, rieky si žili svojím životom, pretože ešte neboli spútané reguláciou. Na tieto pohľady a otázky s tým spojené nám odpovedal PhDr. Marián Liščák, PhD.
Letecký pohľad na Čadcu z roku 1950
Staré fotografie ukazujú, že na Kysuciach bolo v minulosti omnoho menej lesov. Aká bola história odlesňovania Kysúc?
Lesy na Kysuciach zažili vo svojej histórii niekoľkokrát výrazné odlesňovanie. Prvýkrát ešte v časoch valašskej kolonizácie, kedy valasi v snahe o zabezpečenie pastvín pre svoje stáda vo veľkom klčovali lesy. Vtedy Kysuce z veľkej časti prišli o svoje pôvodné jedľovo-bukové lesy. Feudálne panstvá na Kysuciach začali od druhej polovice 18. storočia vo veľkom vysádzať smreky, ktoré rástli rýchlejšie. Postupne nimi veľkú časť Kysúc zalesnili. Ťažbou dreva si však na Kysuciach už v časoch feudalizmu privyrábalo množstvo ľudí. Toto sa potom pre veľkú časť z nich stalo po zrušení poddanstva v polovici 19. storočia hlavným zdrojom finančných príjmov. Nastala druhá veľká vlna odlesňovania, ktorá pretrvala v podstate až do polovice 20. storočia. Preto je na starých fotografiách vidieť málo lesov. Navyše keďže v starších dobách ľudia žili predovšetkým z vlastnej poľnohospodárskej produkcie, tak všetku ako tak úrodnú pôdu sa snažili obhospodarovať, čiže aj preto odlesňovali. V období socializmu stihli lesy na Kysuciach opäť trochu narásť a dnes sme svedkami tretej vlny odlesňovania územia Kysúc. Celá táto problematika je však omnoho komplexnejšia a veľmi ťažko ju vylíčiť v niekoľkých vetách.
Táto dedinka je Krásno nad Kysucou
Máme krásne zmapované Slovensko z leteckých snímok z 50. rokov. Kysucké dediny mali zhruba toľko obyvateľov ako dnes, avšak domov bolo omnoho menej. Ako sa žilo vo vtedajšej domácnosti?
Kedysi bolo bežné, že žili v domácnostiach spolu viaceré generácie rodín. Gazdovali spolu, pomáhali si. Každý mal svoje úlohy a povinnosti. Vtedy ešte nebolo príliš zaužívané, že by mali ľudia potrebu sa osamostatniť. Skôr ostávali, ako sa povie na svojej "rodnej hrude". Rozdrobenosť pôdy na Kysuciach bola už aj tak dosť veľká. Súviselo to však aj so vtedajším spôsobom života, keďže sa žilo predovšetkým z vlastnej poľnohospodárskej produkcie a každá pracovná sila bola dôležitá.
Centrum Kysuckého Nového Mesta
Naopak naše mestá boli omnoho menšie. Ako sa vyvíjali naše kysucké mestá z pohľadu veľkosti?
Menšie boli možno z pohľadu dnešných merítok. Taká Čadca bola z hľadiska počtu obyvateľov v starších dobách paradoxne najväčším mestom v Trenčianskej stolici (18. a 19. storočí). Väčšina jej populácie však žila roztrúsená po osadách. Bližšie som sa tomuto venoval vo svojej publikácii Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. do polovice 19. storočia. Rozvoj Čadce však výrazne naštartovala výstavba Košicko-bohumínskej železnice v druhej polovici 19. storočia a predovšetkým fakt, že sa stala na tejto trase jedným z dôležitých dopravných uzlov.
Kysucké Nové Mesto je jediným stredovekým mestom na Kysuciach. Aj preto mali v ňom vždy silné postavenie cechy a cechové organizácie, ktoré stáročia robili mestu výborné meno z hľadiska kvality svojich výrobkov. Tieto sa však v období priemyselnej revolúcie stali paradoxne brzdou jeho rozvoja, podobne ako v iných mestách. Toto sa vyriešilo až v druhej polovici 19. storočia, kedy boli cechy zrušené. Početnosť populácie do oboch týchto miest potom priniesla predovšetkým výstavba sídlisk v 20. storočí.
Turzovka v roku 1950...
Často si starý život idealizujeme. Aký bol v skutočnosti?
Idealizujeme si len určité obdobia v minulosti. Život v minulosti bol však podstatne tvrdší ako dnes. Ľudia už zabudli na to, že generácie ich prastarých rodičov tu v 19. storočí vo veľkom zabíjali epidémie a hladomory. Obyvatelia Kysúc prakticky stále museli zápasiť s nedostatkom peňazí, potravín či šatstva.
Pohľady z minulosti a dnes
Vašu obec z roku 1950 si môžete pozrieť online
Otázky pre PhDr. Mariána Liščáka, PhD. kládol Peter Kolembus
Zdroj foto: Historická ortofotomapa Slovenska TU Zvolen
