pavlina pavlisikova"Pred 80-timi rokmi to nebol folklór, ale život. Dnes sa to však pozdvihlo na umeleckú úroveň a dal sa názov folklór," hovorí folkloristka Pavlína Pavlusíková z Horného Vadičova.

Pre niekoho je folklór len voľnočasovou aktivitou, možnosťou nahliadnuť do tradícií a zvykov, vidieť pekné kroje, vypočuť tradičné ľudové piesne. Sú ale medzi nami aj takí, ktorí ho vnímajú úplne inak – viac do hĺbky a s presvedčením, že venovať sa mu má zmysel. Hra, spev či tanec, dokonca aj ten tradičný odev, je pre nich niečím výnimočným, mimoriadnym. Medzi týchto ľudí patrí bez pochyby aj Pavlína Pavlusíková z Horného Vadičova. Viac v našom rozhovore.

Pavlínka, vyrastali ste v umeleckej rodine kde tradičná ľudová kultúra nebola cudzím pojmom. Aké ste mali detstvo a čím ste chceli byť ako dieťa?

Neviem, či sa to dá definovať ako ,,vyrastanie v umeleckej rodine“, pretože so sestrou sme boli prirodzene vedené k ľudovej kultúre. Umením sa to volá teraz, predtým to však bola bežná súčasť života. Z oboch rodičovských strán máme so sestrou spevácke vlohy, najmä čo sa týka dedičstva po starých rodičov. Keď nás babka strážila, spievala nám piesne, učila nás ich alebo nás brávala na nácvik vo FS Kýčera. Boli to fantastické momenty a rady sme pozorovali napríklad tancovanie s cepmi a pod. V detstve som chcela byť asi speváčkou, pretože so sestrou sme si často spievali. Dokonca si pamätám ako sme si mali v škôlke po sebe upratať hračky a ja som navrhla, že keď si budeme spievať, pôjde nám to rýchlejšie a ľahšie.

Znamená to, že spev a ľudovú hudbu bolo u vás počuť neustále?

Určite! Ocino nám púšťal rôzne piesne, dokonca keď mamina prišla so mnou z pôrodnice, ocino mi pustil CD Vajčovi, Vajčovi takže nič asi nechcel nechať na náhodu 😊.

Žiadne obdobie revolty nebolo?

Jemná vzbura nastala asi na začiatku puberty, kedy som nechcela ísť do ZUŠ kvôli teórii. Deväť rokov som poctivo chodila na spev k pani učiteľke Evke Králikovej. Čo sa týka ľudového spevu, tak som ho vždy mala rada a skôr to malo vzostupný smer.

pavlisikova folkloristka 3

Kedy ste zistili, že hudba a folklór vás teda skutočne baví a chcete sa im aktívnejšie venovať?

Zlom bol vo FS Rozsutec - hudba, tanec a spev na jednom pódiu - dovtedy som to nepoznala, takže sa mi otvorili dvere do iného sveta. Plus samozrejme interpretácia rôznych regiónov a možnosť mať na sebe aj iný kroj boli pre mňa ďalším lákadlom. V konečnom dôsledku som sa tomu stále aktívne venovala, len sa mi rozšíril obzor.

Folklór ani zďaleka nie sú len piesne, tance a festivaly. Ako ho vnímate vy?

Pred 80-timi rokmi to nebol folklór, ale život. Dnes sa to však pozdvihlo na umeleckú úroveň a dal sa názov folklór. Pre mňa je folklór zvyk či tradícia, rôzne vinše a v podstate aj gastronómia našich predkov. A aj keď slovo folklór pokrýva všetky tieto škály a aspekty, radšej používam výraz ľudová kultúra, ľudové bohatstvo a pod.

Ide do určitej miery o váš životný štýl?

Rada by som povedala, že áno, ale kvôli spôsobu akým žijem ja a v podstate väčšina ľudí, musím povedať nie. Aj keď ste tým, kto sprostredkúva piesne, nosí kroj, stále to nie je životný štýl, ale skôr záľuba. Nežijem tak, ako žili ľudia kedysi, nenosím kroj ako svoje každodenné oblečenie a nepraktizujem všetky tie zvyky, ktoré tí ľudia robievali.

pavlisikova folkloristka 2

Okrem kysuckého folklóru, prirástol vám k srdcu aj folklór iných regiónov?

Samozrejme. Kysuce sú prirodzene mojím rodiskom, no rada si popočúvam alebo zaspievam aj goralské, horehronské, gemerské či rusínske piesne, a to najmä kvôli kráse viachlasu. Goralské a rusínske ťahavé piesne ma najviac fascinujú. Tiež ma vie uchvátiť aj ukrajinská či ruská hudba a spev.

Máte svoj vlastný kroj? A čo obľúbená ľudová pieseň?

Kroj mám vlastný, ale nejde o žiadnu pamiatku po babke či prababke. Doma však máme starý kroj po prababke, keď bola ešte mladá a odhadujeme, že má asi okolo 90 rokov. O niečo mladším kúskom, no tiež je po nej podvika a plátienko, ktoré nahrádzalo účel čepca. Čo sa týka obľúbenej ľudovej piesne, tak to je asi ťažká otázka, ale asi tie naše vadičovské: Tá vajčovská brána a Od mestečka do mľina

Pôsobili ste v dievčenskej folklórnej skupine v Hornom Vadičove, neskôr vo folklórnom súbore Rozsutec a v súčasnosti je to SĽUK. Bol to vaša folklórna méta alebo išlo len o zhodu náhod?

Všetko sa to vyvíjalo veľmi prirodzene a postupne. Najprv babkina výchova a spievanie škôlkarov na nejakých podujatiach ako napríklad deň matiek, potom ZUŠ a aj niekoľkoročné pôsobenie v dievčenskej speváckej skupine Vajčovky pod vedením Janky Pavlusíkovej, kde sme boli obe so sestrou. Tam sa to začalo formovať a rozvíjať. Tiež musím spomenúť aj uja Jožka Pavlusíka st., ktorý viedol Vajčovskú muzičku a chodievali sme spolu na podujatia. To sa nám samozrejme páčilo, pretože sme boli len „A capella“ a hudba tomu vždy dodala šmrnc. V roku 2015 som sa rozhodla nasledovať sestrine kroky a začala som navštevovať FS Rozsutec. Sestra je síce mladšia, ale bola tam dlhšie ako ja. Páčila sa mi rozmanitosť regiónov a pociťovala som, že chcem toho viac poznať a viac spievať. Síce prebiehalo plnohodnotné stredoškolské obdobie, folklóru som sa nechcela vzdať. Keď som nastúpila na VŠ v Bratislave, bol vypísaný aj konkurz do speváckej zložky v SĽUKu, ktorý som úspešne absolvovala, a tak som sa stala členkou tejto zložky. Na náhody neverím, takže si dovolím tvrdiť, že to tak malo byť.

pavlisikova folkloristka 6

Aké to teda je, byť členkou súboru, ktorý preslávil slovenský folklór vo svete?

V podstate je to normálne a zároveň máte v sebe pocit hrdosti, pretože ste si splnili svoj cieľ. Stretla som sa však už aj s človekom, ktorý vôbec nemal poňatia o tom, čo je/ kto je SĽUK. Vôbec som to nebrala ani tragicky, ani pohoršene, ani výsmešne, skôr som sa v dobrom pousmiala a vysvetlila o aké teleso ide, pretože tá dotyčná osoba opätovne chcela vedieť viac.

I napriek tomu nezabúdate na kysucký folklór a popri všetkých svojich aktivitách spolupracujete i s ľudovou hudbou spod Ľadonhory? O čo konkrétne ide....

ĽHSL som registrovala od malého dieťaťa, nakoľko muzika má tento rok 25. výročie. Prvé naše spoločné vystúpenie bolo v Kysuckom Novom Meste na Kultúrnom lete, kde chlapci mali hrať hodinový program. Chceli ho aj trošku oživiť a predsa len, hodinu spievať z plných pľúc dá zabrať, takže so sestrou sme boli aj ako posila. Teraz chlapcov najbližšie čaká natáčanie do Kapury aj s inými účinkujúcimi, vrátane mňa. Majú rozbehnuté nahrávanie CD, kde som si zaspievala a bude obsahovať piesne z Vadičova, ktoré sa hľadali v rôznych starých zvukových nahrávkach a zápisoch zo súkromných zdrojov alebo z verejných archívov. Vo Vadičove mám korene aj domov, takže som rada, že si môžem zaspievať piesne, ktoré poznali a spievali moji prarodičia.

Vy sa venujete však i netradičnému spracovaniu scénického folklóru. Poviete o tom viac?

Som členkou Všetečníkov – ide o zoskupenie, ktoré paroduje folklór. Ťažko sa opisuje náplň a umelecká výpoveď tohto telesa, pretože kto nezažil, nepochopí. Ide však o milé a úsmevné momenty, s ktorými sa človek možno stretá aj počas bežnej interpretácie spevu, hudby alebo tanca. Ukážky vinšovníkov, ktorí chodia v zime koledovať, ľudia ich vyháňajú z domu a púšťajú na nich psov, zadýchané karičky, kde tanečníčky lapajú po dychu pri tanci a pod. Ja sa tam cítim nováčikom stále, nakoľko som sa stala Všetečníčkou len minulý rok, kedy vyšiel aj nový program s názvom 17. storočie o 17:00.

Niekedy mám dojem, že folklór na nás dýcha na každom rohu.  Ľudové opasky zdobia svadobné šaty neviest, folklórne motívy sú v obchodoch, na tričkách, batohoch. Ako to vnímate vy?

Vnímam to podobne. Aj ja som mala obdobie, kedy všetko muselo mať folklórny motív. Samozrejme aj teraz si občas odev obohatím nejakým opaskom, ale nakoľko sestra začala počas pandémie vyšívať, začala som preferovať len výšivky, ktoré prešli jej rukami alebo od babky, pretože aj tá nám ušila a vyšila, či už opasok alebo šatku na hlavu. A nemusí to byť ani s ľudovými motívom.

pavlisikova folkloristka 7

Popularizácia ľudového umenia je určite potrebná, najmä vzhľadom na mladú generáciu. Ale určite nepostačuje. Čo podľa vás dokáže u mladých ľudí prebudiť vzťah ku folklóru?

Základom je postoj a vedenie rodičov, plus v tom zohráva rolu aj nadanie dieťaťa. Pretože ak vám ide niečo lepšie, začne vás to baviť. Ak sa s niečím trápite a nejde to, atraktivita sa vytratí a dostanete voči tomu nechuť.

Hudba, spev a tanec, nie sú len vaše voľnočasové aktivity, vy ste sa rozhodli sa im venovať aj odborne. Vyštudovali ste Konzervatórium v Žiline a v súčasnom období študujete na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor muzikológie. V porovnaní s inými študijnými odbormi, je ten váš tak trošku netradičný. Čím konkrétnym sa v rámci muzikológie zaoberáte?

Keďže som stále len študentom nemám konkrétne zameranie. Naša katedra ponúka mnoho možností, no zatiaľ som sa ešte nerozhodla, kde povedú moje kroky. Naša katedra nám ponúka mnoho predmetov z oblasti hudby. Dejiny hudby svetové aj slovenské, modernú hudbu, hudobnú kritiku a publicistiku, etnológiu, hudobnú dramaturgiu, absolvovala som aj jeden semester muzikoterapie, ktorý bol veľmi zaujímavý, prepisujeme staré notácie do modernej a mnoho iných vecí. Tiež je možnosť sa prihlásiť na doplňujúce pedagogické štúdium, na základe ktorého môžete učiť na strednej škole.

V súvislosti s muzikológiou som čítala, že ak chcete pohnúť svetom hudby, tak určite študujte tento odbor😊. Je to i váš cieľ?

Určite by som aj ja raz chcela spraviť niečo významné pre svet muzikológie. Niekedy však ide o veľmi dlhý čas, kým sa vám podarí priniesť niečo nové, významné a hodnotné.

V súvislosti nielen s vašim štúdiom sa mi nedá opýtať na budúcnosť. Máte nejaké plány, ciele alebo túžby?

Nechávam to na vývoj okolností. Človek si môže naplánovať veľa, ale ako sa hovorí ,,človek mieni, Pán Boh mení“ respektíve ,,všetky plány koza zožerie“. Minulosť bola, budúcnosť bude a nik nevieme aká bude. Netreba sa ani otáčať ani stáť a hľadieť do diaľky, ale pracovať s tým, čo momentálne máme, kde sa momentálne nachádzame a neľutovať veci, pretože všetko nás posúva, obohacuje, zoceľuje a formuje.

A na záver: Kysuce alebo Bratislava?

Určite Kysuce!

Foto:Pavlína Pavlusíková
Autor: Kysucké kultúrne stredisko v Čadci

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.