Nedostatok reprodukčných možností pre obojživelníky je s pribúdajúcim časom a vplyvom rôznych faktorov dlhodobo neudržateľným problémom. Aj keď „naše“ druhy obojživelníkov využívajú rôznorodý potenciál habitatov v krajine od prírodných cez poloprírodné, až po antropogénne, sú napriek tomu v ohrození. Pravda, existujú lokálne rozdiely v rámci Slovenska, preto sa budem držať len územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce. Ak by som to mal zhrnúť, tak asi 95% lokalít stojatých vôd s výskytom obojživelníkov tvoria v našom území periodické mláky, ktoré vznikli v krajine v dôsledku činnosti lesnej či poľnohospodárskej techniky.

Iste niekto by možno povedal: „Aha, tak tá ťažba dreva obojživelníkom v lese pomáha“. Omyl. Naše druhy, ako som písal veľmi radi obsadia aj lesné mláky, ale tie vo väčšine prípadov predstavujú pre ne pasce. Ak v takejto mláke voda vyschne ešte pred tým, ako sa dokážu larválne štádiá jedincov metamorfovať a žiť terestrický (suchozemský) spôsob života, ide o smrtiacu pascu. Ak je mláka na frekventovanej lesnej ceste a „objavia“ ju žaby či mloky, tiež ide o pascu, kde sú na živote ohrozené tak dospelé jedince, ako aj ich vajíčka a larvy. Takýchto frekventovaných a vysychajúcich mlák na lesných cestách je u nás v území väčšina.

Obojživelníky „milujú“ disturbancie (narušenia) v krajine, pri ktorých vznikajú stojaté, či pomaly prietočné vodné plochy (napr. bobrom vytvorená hať, či hrádza, spadnuté stromy v korytách potokov a s tým spojený vznik reprodukčných plôch obojživelníkov, atď.) Vhodné sú pre nich však len tie, kde je reprodukčný cyklus nenarušený, kde populácie môžu dlhodobo prežívať.

Vplyv globálnej zmeny klímy

Globálna zmena klímy a jej lokálne prejavy (hlavne sucho), regulácie a napriamovanie tokov, zasypávanie mokradí + spomínané pasce pre obojživelníky a úhyny na dopravných komunikáciách dávajú tejto triede živočíchov naozaj zabrať.

Vyššie spomenuté poznatky o obojživelníkoch nám však umožňujú realizovať v prírode „umelé“ disturbancie. Keď sa podarí s vlastníkom, alebo užívateľom pozemku dohodnúť a vybagruje sa na vhodnej lokalite nová vodná plocha, alebo sa tá zanesená bahnom obnoví, nie je nič lepšie pre zachovanie miestnych populácii obojživelníkov a tam kde je voda, je aj život.

CHKO Kysuce vytvoril prvú umelú plochu v obci Nová Bystrica v k. ú. Riečnica

Takto sa nám podarilo v rámci CHKO Kysuce v roku 2008 vytvoriť prvú umelú vodnú plochu v alúviu potoka v obci Nová Bystrica v k. ú. Riečnica. V priebehu rokov sme monitorovali, ako ju miestne obojživelníky objavujú a využívajú. Prvé sa v mokradi objavili skokany hnedé, neskôr kunky žltobruché, o rok neskôr sme objavili vo vode nakladené vajíčka ropuchy bradavičnatej. Z iných druhov živočíchov sa objavila užovka obojková, vydra riečna a zalovil si tu aj rybárik riečny a bocian čierny. Naposledy sa nám podarilo nájsť posledné dva druhy z mlokov: mloka horského a mloka karpatského. Mimochodom, v prípade mloka karpatského ide o lokalitu s najpočetnejšou populáciou v rámci nám známych mokradí. Posledný monitoring mokrade v tomto roku nás príjemne prekvapil: mlok horský 28 jedincov a mlok karpatský 25 jedincov, s pomerom pohlaví približne 50:50 pri oboch druhoch.

Text a foto: Peter Drengubiak