Majstro Ondrej 4. prichádza opäť do Čadce, po piatich rokoch od svojej ostatnej výstavy v našej mestskej galérii. Výstava nesie názov Výsledky tejto päťročnice.
Ako stabilne vášnivý hráč so slovíčkami sa nezaprie ani s dnešným názvom vernisáže evokujúcom socialistické témy v kapitalistickom realizme. Kto ho trochu pozná, vie, že Ondreja 4. oprávnené protesty ukryté v jeho dielach sú silné nielen v tých monumentálnych i komornejších, ale aj v jeho ozajstnom slobodnom víre myšlienok, názorov zbavených mejnstrímového zaťaženia, prirodzeného pacifistického naturelu, kovaného do slovenskej a slovanskej razby nadčasových, pritom dobre chápateľných opusov.
Nadhľad v jeho sochách sa tu javí viac ako zrejmý v podobe večne krásnych tém – láska, žena, mier, humor, ale tiež zvolanie, že kráľ je nahý! Nejde o prvoplánové smerovanie ísť za každú cenu rebelsky proti prúdu, ale o zodvihnutie hlavy ku hviezdam, naliatie si čistého vína, hľadanie pravdy a nie obludnej manipulácie s verejnou mienkou, ohlupovanie národa, najmä mladšej generácie, ktorá nezažila hrôzy vojny, totality, hladu.
Ako sám hovorí, slovo odzneje, ale socha zostáva (pokiaľ ju nezničia). Môžeme hovoriť ešte stále o slobode na Slovensku, pokiaľ takéto nekomformné, ale logické názory a diela môžu návštevníci obdivovať. Aj tie dnešné, tu v Čadci – výnimočne v exteriéri i interiéri - sršia pravdou, ktorá sa nenosí, najmä v tejto začínajúcej progresivistickej dobe zaváňajúcej nevoňavou totalitou.
Originálne názvy diel prirodzene korešpondujú s dnešnou dobou. Bomba kšeft, pavúk, ktorý má injekčné striekačky, Čierna vdova – ako postcovidové námety, už takmer legendárne série Sexbômb, Sekačiek sedmokrások či hravé poľovnícke motívy. Tu oživil dávnu šľachetnú tradíciu, kde šľachtici strieľali na tento účel namaľovaných obrazov – terčov s poľovníckou tematikou.
Z tých monumentálnejších dnešných diel spomeňme Odvrátenú tvár zeme, kde atómové kvety ako kvety - púčiky, rozkvitnuté i odkvitnuté s raketami kladú otázku – Spamätá sa ľudstvo?
Posledná večera zasa podľa autora spája tekutiny – ropu, vodu, pričom tí veľkí kvôli zvýšeniu cien a tým ich ziskov, hovoria, že bude toho málo, hoci je týchto tekutín zatiaľ prebytok. Zaujímavá je i Vopred prehraná partia, ktorá symbolizuje nezriadené holdovanie alkoholu. To spôsobuje ničenie zdravia, rozvrat rodín, plazivú biedu. Práve na to poukazuje šachový stolík s prevrátenými fľaškami. Vedecko-fantastická bomba zasa namiesto kazetovej munície rozsieva symboly mieru – kvety. Tak aktuálne i dnes!
Séria Dedinka v údolí ukrýva okienka starých dreveníc. Okno – symbol presahu duše i vonkajšku človeka. Okno – akási čarovná brána medzi exteriérom a interiérom domu, typickej kysuckej drevenice. Výsostne aktuálne je dielo Aquarius – loď, ktorá vozí nelegálnych migrantov v Stredozemnom mori.
Majstro rozčarovane apeluje – Svoje domovy si berú sem (svoje okienka), aby nás možno pripravili v budúcnosti o tie naše. Každý si môže urobiť názor sám. Trójsky kôň metaforicky má namiesto údu raketu, čo značí azda, že menšie národy tie väčšie napriek deklarovanej rovnosti, slobode, demokracii môžu takpovediac...
Zberateľ zážitkov opäť vykazuje autobiografické črty, čo sa Ondrej 4. potmehúdsky ani nesnaží skryť. Maska môže byť symbolom povrchnosti sociálnych sietí. Vedomosti, zážitky a talent bývajú jediné veci, ktoré sa nedajú ukradnúť. Dielo Strom poznania smutne naznačuje, že prvoradé výsledky, novinky svetovej vedy sú neraz určené na výrobu špičkových zbraní, čiže likvidovanie ľudí. V kontexte súčasného dobývania vesmíru vrátane technologických vízii Elona Muska a inšpiráciou z literárneho diela Stopárov sprievodca po galaxii majstro vytvoril dielo Magratea – výroba planét na mieru.
Namiešaním emotívnych zážitkov, životných skúseností spojených s erudíciou, fantáziou a kreativitou vzniklo toľko nevšedných diel, ktoré sa neboja pozrieť do očí. Nazrieť tým trochu do duše a niekedy aj svedomia.
Ondrej 4. milujúc hlavné mesto, svoje rodisko, pred pár rokmi našiel väčšiu lásku - vrátiac sa na malebné a originálne Kysuce. Vie, že tu je doma a vždy aj bude. Hoci ho topánky ušité z túlavého zvieraťa zvyknú zaviať ďaleko od vlasti, vždy sa vracia s námetmi na svoje Kysuce.
Výstava je sprístupnená v Galérii Čadca, otvorená od pondelka do piatku od 8:00 do 16:00. Vstup voľný.
PhDr. Pavol Holeštiak, PhD., RSc
