Náš sused vlk. Pohľad zoológa z CHKO Kysuce

Na úvod dve dobré správy, ktoré sa nedávno objavili v médiách. Prvá hovorí o tom, že na 42. zasadnutí výboru Bernského dohovoru (dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť) sa potvrdil status ochrany druhu – vlk aj naďalej zostáva v prílohe II. Bernského dohovoru www.sopsr.sk .

Druhá správa hovorí o tom, že Ministerstvo životného prostredia SR spolupracuje so Zväzom chovateľov oviec a kôz. Výsledkom tejto spolupráce je implementácia dokumentu s názvom: „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“ – metodika výpočtu škôd. Jednou z aktualizácii je napr. aj navýšenie vyčíslenia hodnoty škody na chovných ovciach, vzhľadom k ich veku a to až do sumy 574 € / kus. Pri posudzovaní škôd sa bude i naďalej prihliadať na to, či bolo stádo v danej chvíli dostatočne zabezpečené. „Od 1. januára 2023 vstupujú na Slovensku do platnosti nové legislatívne ustanovenia spresňujúce podmienky pre vyplácanie náhrad škôd spôsobených vybranými chránenými živočíchmi, vrátane vlka, ako aj zjednodušený spôsob nahlasovania týchto škôd. MŽP SR považuje preventívne opatrenia za kľúčové a v tomto smere pripravuje konkrétne kroky pre podporu ich zavádzania“.

Krajina kysuckého regiónu má človekom výrazne pozmenený charakter, ktorý je podmienený jeho činnosťou v minulosti i v súčasnosti. Lesy striedajú lúky, pasienky a urbanizované plochy. Ide o  krajinnú mozaiku, kde si svoje miesto pre život vybral vlk so svojou rodinou, ako i chovateľ hospodárskych zvierat so svojou rodinou. Vlk je celoročne chránený živočích, ktorého benefity ďaleko prevyšujú nad občasnými škodami, ktoré svojou predáciou spôsobuje na ovciach. Vlk znižuje škody na lesných porastoch tým, že loví kopytníky (vysoká a srnčia zver), ktoré obhrýzajú dreviny a poškodzujú ich pri vytĺkaní parohov. Škody na poľnohospodárskom pôdnom fonde spôsobené raticovou zverou taktiež nie sú zanedbateľné a aj v tomto prípade má vlk významné postavenie pri ich znižovaní. Predáciou vlk prispieva k celkovému fitnes koristi, čo má v konečnom dôsledku pozitívny dopad na populácie poľovnej zveri (v populácii kopytníkov prežívajú zdatnejšie jedince, ktoré sa ďalej rozmnožujú).

Tab. 1 Škody spôsobené raticovou zverou (€) – poľovnícka štatistika (NLC).

Tab. 2 Škody spôsobené raticovou zverou poľnohospodárom - údaje Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory (porovnaj s Tab. 1 – poľnohospodárstvo, kde sú škody NLC podhodnotené)

Poďme sa teda pozrieť na to, čo považujeme spolu s MŽP SR za najdôležitejšie pri chove hospodárskych zvierat v horských oblastiach Slovenska a to je zabezpečenie stád. Vlk ako kľúčový druh, vrcholový predátor a adaptabilný oportunista v prípade, kedy mu človek „umožní“ svojím nezabezpečeným chovom uloviť „naivnú“ korisť (ovcu, kozu), tak často neváha a uloví... Nie je to však tak, že každý jedinec loví ovce. „Z výskumu potravy vlka vyplynulo, že frekvencia výskytu domácich zvierat (ovce) v truse vlka nedosahovala ani 1 %“. Ide o naučené správanie, ktoré niektorí vlci nadobudnú počas svojho života buď vlastnou skúsenosťou, alebo to odpozorujú od iných jedincov. Pre loviacu svorku je jednoduché lokalizovať stádo oviec a pokiaľ je stádo nedostatočne zabezpečené, alebo úplne bez zabezpečenia je potenciál vzniku škôd oveľa vyšší, ako pri chove zabezpečenom.

Aké sú skúsenosti Správy CHKO Kysuce s doterajším zabezpečením stád oviec a kôz v našej územnej pôsobnosti? Je možné účinným zabezpečením znížiť, či úplne eliminovať škody spôsobené vlkom? Ako vzorka do analýzy postačí posledných 10 rokov, kedy sme sa zúčastnili na posudzovaní jednotlivých škôd na hospodárskych zvieratách spôsobených vlkom (Tab. 3)

Tab. 3 Škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách riešené Správou CHKO Kysuce v poslednom decéniu

Bez menovania jednotlivých chovateľov môžeme zhrnúť, že ani na jednom zo stád, kde sme počas posledných 10-tich rokov riešili škody na hospodárskych zvieratách, neboli dostatočne realizované preventívne opatrenia proti škodám. U jedného z veľkochovateľov sme zaznamenali po opakovaných škodách a našom odporúčaní, snahu zlepšiť zabezpečenie preventívnych opatrení, čo sa aj odrazilo na ďalších škodových udalostiach, ktoré mali znižujúci sa trend. U ďalšieho z veľkochovateľov sme naopak zaznamenali po opakujúcich sa škodách ignorovanie našich odporúčaní a zároveň tu naďalej dochádza ku škodám. V čom teda spočíva nedostatočnosť zabezpečenia oviec? Uvádzame pár príkladov...

Obr. č. 1 a 2 Nedostatočné zabezpečenie chovu oviec a kôz voči vlkovi - ohradníky

Uvedené ohradníky dokážu síce zamedziť nekontrolovanému rozptylu oviec v krajine, ale nedokážu limitovať vlka. Na obrázku č. 1. je elektrický ohradník ktorý má dve zásadné chyby, za a) počas vzniku škôd nebol pod prúdom a za b) jeho výška bola 100 cm, čo vlk nemá problém preskočiť. Na obrázku č. 2 je opäť ohradník, ktorý zamedzuje rozptylu oviec v krajine, ale už vôbec nezabezpečuje chov pred vlkom, aj napriek tomu, že bol pod prúdom (el. ohradník vlk môže buď preskočiť, alebo podliezť).

Obr. č. 3 a 4 Nedostatočné zabezpečenie chovu oviec a kôz voči vlkovi - košarovanie

V prípade uvedenej škody boli ovce košarované v nedostatočne zabezpečenom elektrickom ohradníku. Mal síce 3 elektrické vodiče a miestami bol doplnený sieťovým elektrickým ohradníkom, ktorý však nespĺňal tieto požiadavky: Stĺpiky ohradníka boli tenké, plytko zakopané a labilné. Elektrický ohradník mal výšku do 120 cm – ten vlk bez problémov preskočí (o čom svedčí aj vzniknutá škoda). Umiestnenie dvoch strážnych psov pri košiari (rumunský pastiersky pes) vnímame vo vzťahu k ostatným chovateľom na Kysuciach ako „veľký progres“, avšak ak sú tieto psy umiestnené na reťazi a z vonkajšej strany ohradníka, nemožno od nich očakávať požadovanú obrannú reakciu voči vlkovi. „Dlhodobý výskum ukázal, že uväzovanie psov do blízkosti čriedy, alebo košiara, znižuje ich obranyschopnosť: psy si nemôžu správne navyknúť na ovce, nemôžu ich chrániť proti šelmám a vyvinie sa v nich tzv. „reťazový efekt“ – nadmerná agresivita voči ľuďom“. V prípade košarovania zohráva významnú úlohu aj pastier, ktorý musí počas noci, pri každej aktivite strážnych psov skontrolovať košarované stádo.

Obr. č. 5 a 6 Nedostatočné zabezpečenie chovu oviec a kôz voči vlkovi – pasenie zvierat

Keď sa povie borderská kólia, je každému chovateľovi, či pastierovi jasné, že ide o skvelého zaháňacieho psa. So stádom pracuje umne, vie ho nasmerovať tam, kde treba, ale... Ak sa objaví v kysuckých kopcoch pri 300 kusovom stáde ovcí vlk, či vlci, borderská kólia stiahne chvost a nanajvýš šteká obďaleč na loviaceho vlka. Preto je potrebné v tomto regióne okrem psov na prácu so stádom, mať na ochranu stáda aj strážnych psov, tak ako to bolo v minulosti.

Obr. č. 7 Nedostatočné zabezpečenie chovu oviec a kôz voči vlkovi – pasenie zvierat

Niekoľko sto kusové, rozptýlené stáda oviec, pasúce sa v členitej krajine a v teritóriu vlka zároveň, nie je možné efektívne ochrániť len prítomnosťou pastiera a psov na zaháňanie (borderské kólie). Bez strážnych psov to nejde...

Obr. č. 8, 9 a 10 Pár príkladov, ktoré v praxi fungujú...

8. Košarovanie - elektrický sieťový oplotok výšky 140 cm (Kysuce) 9. Strážne psy pri stáde - Liptov (foto Vlado Skubeň) 10. Vizuálno - akustický plašič predátorov (Kysuce).
 

Obr. 10 Kangal, alabai, akbaš, karabaš... psov ktoré dokážu aktívne chrániť stádo pred predátormi je mnoho...

Akbaš v práci - Turecko. Foto Birkan Tepe.

Na záver...

Prihováram sa za veľké šelmy a v tomto prípade aj za nezmyselne zabitého rysa, mladého samca, ktorého minulý rok v septembri niekto upytliačil priamo pred poľovným zariadením (posedom) na Rakovej. Samec nosil na krku telemetrický obojok a na základe dát, sa zistilo, že jeho život vyhasol práve priamo pred posedom. Telemetrický obojok, ktorý bol z krku rysa odrezaný, bol nájdený zhruba o týždeň v rieke Kysuca, kde ho zrejme páchateľ vyhodil. Polícia síce páchateľa nenašla, ale obraz o tom, kto to asi s najväčšou pravdepodobnosťou spáchal, si môžete urobiť sami... Pytliactvo je žiaľ stále smutnou súčasťou kysuckého regiónu.

Niektorí poľovníci vidia a chcú realizovať rýchle, nepremyslené riešenia a to zabíjaním predátorov (lov), ale konkrétne pri vlkovi si neuvedomujú tieto fakty: 1) ani pri veľkej snahe nevedia vyselektovať z populácie práve tých vlkov, ktorí lovia aj hospodárske zvieratá  2) tým, že zasiahnu lovom do vlčej svorky, oslabia jej lovný - predačný potenciál (vlk je sociálne zviera, loví v skupine) a tým zvyšujú pravdepodobnosť, že vlk sa z dôvodu chýbajúceho člena /členov svorky môže uchýliť k lovu jednoduchšie dostupnej koristi, napr. nezabezpečených oviec.

Použitá literatúra
Finďo, S. 2002. Potravná ekológia vlka (Canis lupus) v Slovenských Karpatoch. In: Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku V. Zborník referátov z konferencie, ŠOP, COPAK, Banská Bystrica.
Finďo, S, & Skuban, M. 2011. Ako chrániť hospodárske zvieratá proti veľkým šelmám. Spoločnosť pre karpatskú zver.
Kopeliovič, B. 2018. Stredoaziat pes pastiera. Neografia, a.s. Martin.
Valachovič, D. 2022. Zvýhodňovanie postavenia poľovníkov štátom Slovenská republika. Analýza - rukopis autora.

Text: Peter Drengubiak
Foto: Peter Drengubiak, Vladimír Skubeň & Birkan Tepe
Ilustračné foto vlkov: pixabay.com