priehradkaOddiel otužilcov Čierne Wydry z Trojmezí uchopil otázku ochrany krajiny a klímy za pačesy a postavil prvú česko-slovensko-poľskú priehradku na zadržanie prívalovej dažďovej vody na Trojmedzí.

Čierne Wydry z Trojmezí nezaháľajú ani v lete. Keď je voda na kúpanie pre nich teraz veľmi teplá, chytili sa roboty a v sobotu na Trojmedzí vybudovali vodozádržnú priehradku. Ako na to im v týždni vysvetlil stavbyvedúci takýchto diel Ing. Pavol Šuty. Priehradka na Trojmedzí je o niečo väčšia ako sa zvyčajne budujú, lebo bude slúžiť aj ako „wydrište“ – na zimné kúpanie otužilcov. Ale hlavný prínos takéhoto diela je pre krajinu.

priehradka 2Vodozádržné opatrenia, či už sú to priehradky na horských bystrinách, odrážky na lesných cestách, zasekávacie jamy na poliach alebo polopriepustné parkoviská v mestách majú spoločný účel, a to zadržať vodu tam, kde spadne. Hlavné dôvody na takéto stavby sú dva – po prvé zmenšiť prívalovú vodu pri veľkých dažďoch, aby neprišla naraz všetka do dediny. A ten druhý je akoby opačný, ale veľmi logicky z neho vyplýva. Ide o zabránenie presúšania krajiny. Ak voda v krajine dlhšie ostane, dlhšie je krajina vlhká, zelená, živá.

Takéto malé dielka – ako je priehradka na Trojmedzí v sebe zadržia do 10 kubíkov vody. Ak je tých priehradok na malom toku napríklad 50, tak je to cca 500 kubíkov. A tých 500 kubíkov vody menej príde pri prívalovom daždi menej do dediny. Ak to urobíte v dedine na 5 bystrinách – to číslo pre sploštenie prívalovej vlny je už veľmi zaujímavé. Vyskúšali si to teraz v Skalitom. Hrádzky ktoré sa postavili pred 5 rokmi poslúžili pri poslednej prívalovej búrke svojmu účelu naozaj skvele.


Prvá skutočne medzinárodná priehradka bude slúžiť aj otužilcom

Oddiel otužilcov Čierny Wydry z Trojmezí si túto skutočnosť už osvojil. Je to prvá skutočne medzinárodná priehradka. Je vybudovaná na riečke, ktorá tečie po slovensko-českej hranici. Stavali ju Česi, Slováci aj jeden Poliak. V nasledujúcich dňoch tu budú dobudované ďalšie priehradky – stupne. Dalo by sa povedať, že to bude prvé medzinárodné otužilecké centrum. Súhlas so stavbou, drevo aj samotnú pomoc poskytli majitelia lesa. Ide o súkromnú iniciatívu. Z toho vidno, že iniciatívu pre krajinu nemusia vyvíjať len štátne orgány alebo starostovia. Je tu možnosť aj pre jednotlivých majiteľov lesných či poľnohospodárskych pozemkov, urbárne spoločenstvá, farmy, ale aj farnosti a podobne. Otázku revitalizácie krajiny a naprávanie klimatických zmien máme prosto v rukách všetci – jednotlivci aj organizácie.

Všetkým, ktorí sa na stavbe a zabezpečení servisu podieľali patrí veľká vďaka.

autor a foto: Marta Sláviková

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: