primator milan guraPrimátor Milan Gura hodnotí, čo sa v meste podarilo v posledných rokoch. Prečítajte si náš rozhovor.

Pán primátor, Čadca je okresné mesto, ktoré malo svoj rozvoj za socializmu. V tom období sa však urobilo aj mnoho chýb - napríklad sa zbúrali zaujímavé budovy. Ako Čadcu vnímate vy?

primator milan gura rozhovorTreba si uvedomiť, že je to v prvom rade prihraničné mesto, ktoré má blízko do Čiech a do Poľska. Vnímam ho ako mesto s krásnou prírodou. Boli obdobia, kedy sme sa chválili, že sme dobrosrdeční aj my, Kysučania, a k tomu by sme sa mali vrátiť. Myslím si, že aj táto terajšia doba nepomáha medziľudským vzťahom.

Ako vidím mesto Čadca? Vidím ho ako mesto, ktoré je prihraničné, musí sa rozvíjať v oblasti kultúry, športu a samozrejme zamestnanosti. Za posledných 10 rokov sme aj v tomto ohľade urobili veľmi veľa - dobudovali sme priemyselný park, vybudovali sme kúpalisko, rekonštruujeme športové haly, rekonštruujeme plaváreň... Je to mesto, kde ľudia aj po ťažkej práci majú čas nájsť si voľnočasovú aktivitu, ktorá im vyhovuje.Ja, samozrejme, vidím rozvoj mesta Čadca trošku ťažšie. Bohužiaľ, križuje nás vysoké napätie, križuje nás železnica, diaľnica D3, ktorá nám rozsekáva územie mesta Čadca v podstate na polovicu. Čiže toto mesto má ešte nejaké rozvojovej plochy, ktoré sú do budúcnosti veľmi zaujímavé a pevne verím, že po niekoľkých rokoch mesto Čadca aj tieto plochy využije na rozvoj či už pre byty, pre zábavu, kultúru alebo pre šport. Tieto plochy sú samozrejme viazané na povodie Váhu, rieku Kysuca.

Rieka Kysuca nám robí šarapatu, treba urobiť oporný val a hrádzu po celej Čadci až po Horelicu. Do budúcnosti treba urobiť všetko pre to, aby ľudia mali voľnejší prístup aj do prírody. Sú tu oblasti, ktoré cyklisti a turisti môžu využívať a využívajú aj teraz, ale musíme zabezpečiť aj voľný priebeh do oblastí ako je Drahošanka, Bukov, Husárik. Mali by sme začať rozvíjať a využívať ich potenciál aj na voľnočasové aktivity.

Citlivou témou je Matičné námestie, je to priestor, kde sa konajú verejné podujatia. Zase sme pri dedičstve minulosti – postavilo sa niečo, je to zároveň ťažký priestor, miešajú sa tam súkromné pozemky a mestské pozemky, čiže je tu trochu problém. Je tu nádej, že sa z námestia stane živý verejný priestor?

Keď som nastúpil na tento úrad, pamätáme si, že tam bolo 5 rokov veľké zhorenisko na takzvanom Palárikovom námestí. V priebehu roka sme tam urobili jeden pekný útulný priestor. Čo sa týka Matičného námestia, dal som spracovať celú štúdiu, projekt máme pripravený. Bohužiaľ, moji predchodcovia nevyužili tie výzvy, ktoré boli na úpravu takýchto krásnych priestorov. Mnohé dediny, ktoré vidíme na Kysuciach využili prostriedky Únie a podali projekt a svoje námestíčka majú upravené. My sme išli opačnou cestou, tie pozemky sme skôr predali a nezískali sme ich naspäť. Nech si občania pozrú listy vlastníctva, ako je naše Matičné námestie rozrobené. Sú to súkromní vlastníci, ktorí by podľa mňa mali jednať s mestom. Niektoré rokovania už aj začali a budeme sa snažiť, aby sme odkúpili tie pozemky, ktoré by mali slúžiť občanom mesta a samozrejme aj návštevníkom. Pevne verím, že sa nám to podarí a v budúcnosti tam bude dôstojné miesto na naše kultúrno-spoločenské akcie, ktorú sú teraz po dvoch rokoch Covidu zastavené.

Mnohí si pamätajú, že posledných osem - desať rokov tam boli veľké kultúrno-spoločenské akcie, kde boli stovky alebo tisícky ľudí. Máme víziu, projekty, vieme, čo máme urobiť. Úprimne poviem, že do takej rozsiahlej rekonštrukcie, do ktorej by malo námestie ísť, čakáme na vhodnú výzvu a pevne verím, že takáto výzva príde, aby sme trochu odľahčili mestský rozpočet a aby sa na tom podieľala aj Európska únia a Eurofondy na takéto veľké akcie. Osobne som jednal už aj s pani ministerskou Remišovou, ktorá je zodpovedná za Eurofondy, ale to už aj predtým. Pevne verím, že sa výzva nájde, aby sme mohli tento priestor pripraviť pre všetkých občanov mesta.

Keby aj výzva bola, stále tam bude problém s pozemkami...

Jednanie máme rozbehnuté. Majitelia, ktorí sú tam, tí traja najdôležitejší, prisľúbili, že pokiaľ tie jednania budú pokračovať, vieme sa dohodnúť aj na primeranej cene pre mesto Čadca. Čiže tieto jednania naďalej pokračujú.

Ďalšou problematickou časťou je štadión resp. aj všetko okolo neho, vrátane príjazdovej cesty. Poviem na rovinu, že ten priestor vyznieva momentálne depresívne. Mesto začalo to miesto upravovať už niekoľko rokov, chystáte aj ďalší rozvoj?

Športovci alebo predstavitelia jednotlivých zväzov hovoria, že je dobré to, čo robíme. To znamená, že na jedno miesto sústreďujeme všetky tieto športové aktivity. Vieme, že tu máme kúpalisko, plaváreň, Juniorku, štadión. Do toho ten rozvoj bude pokračovať. V roku 2022 budú všetky tieto cesty, ktoré vedú k športovému areálu urobené a pevne verím, že poslanci to odklepnú. Čiže od kúpaliska až po športovú halu prebehne celková rekonštrukcia ciest a bude tu aj záchytné parkovisko, ktoré bude slúžiť pre návštevníkov športových podujatí, kúpaliska alebo aj nemocnice. Čiže budúci rok pripravíme túto rekonštrukciu.

Tento rok sme pripravili rekonštrukciu atletického štadiónu, máme vybudovaný nový atletický štadión a podávame momentálne projekt na oplotenie celého štadiónu a rekonštrukciu tribúny. Momentálne máme schválenú rekonštrukciu na strechu športovej haly, vybudovali sme jeden z najkrajších pump-trackových dráh na Slovensku a v tomto budeme pokračovať. Pevne verím, že budúci rok 2022 a rok 2023 tento štadión dostane úplne nový šat a bude aj pýchou nielen pre športovcov, ale aj pre mesto Čadca. Nezabúdame a ideme do celkovej rekonštrukcie ciest na takzvanej športovej ulici a ostatných športovísk tak, aby ten trend, ktorý sme nastavili pred mnohými rokmi pokračoval naďalej.

cadca atleticka draha

Ďalšou témou je cyklochodník, ktorý by mohol spojiť Čadcu s Bystrickou magistrálou, ktorá momentálne končí v Oščadnici. Pracuje sa na tomto spojení?

Áno, pracuje sa na tom. Bude to trošku problém, pretože potrebujeme ešte vyriešiť kataster Oščadnice, ale pevne verím, že na budúci rok spojíme tzv. chodník pre peších a chodník pre cyklistov až po kataster Oščadnica. Po celej Horelici, kde začína na ulici Andreja Hlinku až po kataster Oščadnica bude zrekonštruovaný celý tento chodník a bude slúžiť aj pre cyklistov aj pre chodcov. Ľudia to vnímajú veľmi zle, keď je to spojené, ale ja som aj v iných mestách, v Bratislave, kde sú úzke chodníky videl vyhradené pre cyklistov a my jednoducho chceme využiť zdroje Európskej únie. Bohužiaľ, oni to takto vypíšu a my využívame každé euro, aby sme nezaťažili mestský rozpočet. Momentálne je na rekonštrukciu tejto horelickej cyklotrasy a chodníka vyčlenených 700 000 € a máme schválený projekt, prebieha verejné obstarávanie. Pevne verím, že v priebehu apríla – mája 2022 začneme na prácach.

Čo sa týka Striebornej Kysuce, teda cyklotrasa smer Raková, pripravuje sa tam niečo?

Je to síce dobre položená otázka, ale k tomuto sa musí vyjadriť povodie Váhu. Rokujeme aj s povodím Váhu, minulý týždeň tu bolo veľké rokovanie, aby konečne začali alebo podali Europrojekt na výstavbu hrádze a tá by mohla pôsobiť ako strieborná Kysuca. My, samozrejme, komunikujeme aj s ďalšími starostami, lebo toto je naviazané na viaceré obce. Hovoríme spolu, ale to už je otázka na každého starostu tej oblasti, za ktorú je zodpovedný. Začalo by to v Čadci, Raková si musí urobiť svoje atď. Toto je zatiaľ v jednaní a nevidím, že by to bolo až tak rýchlo.

Čadca vyriešila svoj problém čo sa týka dopravy - máme obchvat mesta. Plánuje mesto ďalšie zmeny a úpravy?

Keď som nastúpil, začal som s výstavbou malého obchvatu. Vtedy obyvatelia mesta nechápali, prečo práve malý obchvat. Neuvedomovali si, že cez Čadcu a stred mesta prechádzajú kamióny, ktoré vozia aj zvlášť nebezpečný odpad, čo bolo veľké nebezpečenstvo pre obyvateľov mesta. Malý obchvat je už urobený a sami vidíme, že pri uzávierke tunela veľmi pomôže, cez stred mesta nechodia tieto nákladné autá. Samozrejme, D3 veľmi pomohla Čadci nie v tom, že sa uvoľnila doprava cez stred mesta, ale dovolila aj rozvoj mesta. Sú tu investori, je tu priemyselný park, toto územie je veľmi zaujímavé a vieme, že tam vyrástli nové firmy. A s touto výstavbou budú automobilky naďalej pokračovať. Je tam miesto ešte na ďalšiu veľkú fabriku a pomôže to nielen mestu Čadca, ale aj regiónu Kysúc, aby naši ľudia nechodili za prácou do Česka, do Poľska alebo za okres.

remisova cadca

Prebieha už rokovanie s ďalším potencionálnym investorom?

Prebehlo už pri výstavbe firmy Seoyon, ktorá je viazaná zmluvou, že do určitých rokov tam postaví ďalšiu fabriku.

Občania sa pozerajú na primátora aj podľa toho, čo všetko sa podarilo behom jeho funkčného obdobia urobiť. Veľa, samozrejme, skomplikoval Covid, to treba povedať. Skúsite nám zhrnúť, čo všetko sa v priebehu rokov podarilo?

Prezentácia zrejme nebola až taká aktívna, ale počas Covidu sme urobili toho veľmi veľa. Spomeniem športoviská - je to nová atletická dráha, získali sme na to prostriedky 250 000 eur od atletického zväzu, čiže ušetrili sme mestský rozpočet. Prebehla rekonštrukcia plavárne, kúpalisko držíme v takom stave, že občania môžu byť naň pyšní. Urobili sme veľa čo sa týka Infraštruktúry, urobilo sa veľa ciest, či už na Kýčerku alebo na Žarci a tiež na prímestských častiach. Cez mesto máme zrekonštruovanú celú ulicu jednu, rekonštruovala VÚC-ka, jednu rekonštruovalo mesto. Spravili sme oblasť časti Milošová, smer Megoňky. V tomto budeme naďalej pokračovať.

Úspešne sme zrealizovali niektoré europrojekty či už chodníky k nemocnici alebo to bude smerom na Horelicu. Na rok 2022 plánujeme enormnú úpravu infraštruktúry v meste Čadca. Je mi veľmi ľúto, že tie Eurofondy sú veľmi zle nastavené. Momentálne ich môže čerpať VÚC, ktoré si opravuje svoje cesty, štát si rekonštruuje svoje cesty a na miestne komunikácie štát úplne zabudol. Z tých miestnych komunikácií sa však musíme dostať na cesty prvej triedy a druhej triedy. Je to na kompetentných, aby dali výzvy aj na rekonštrukciu miestnych ciest a chodníkov. Budeme v tomto pokračovať na budúci rok. Rozpočet je pripravený tak, že len do infraštruktúry mesta by malo ísť okolo 1 000 000 € čo je významná čiastka.

Veľa vecí sme už spomenuli v našom rozhovore, napriek tomu sa ešte spýtam čo mesto Čadca ešte chystá?

Mojím cieľom nie je rozširovať mesto do abnormálne veľkého počtu obyvateľov, teda aby sme sa nestali 50 000-vým mestom. Chcem, aby sme vytvorili priestor pre ľudí, aby mohli športovať, mohli ísť do prírody, mali kde pracovať, mali čistotu, dobrú infraštruktúru... To sú moje ciele.

cadca preteky

Vidím, že rozvoj mesta a aj počet obyvateľov by mohol byť okolo 30-35 000. Teraz máme okolo 25 000 ľudí. Chcem, aby bolo toto mesto útulné, aby sme ho vedeli udržať v poriadku a v prvom rade aby nám nerástla kriminalita, čo pri väčšom meste býva časté. Chcem, aby si Čadčania mohli povedať, že toto mesto opeknelo. Keď chodím po meste či sídliskách, tak vidím, že mnohé miesta pomáhajú skrášľovať ľudia, ktorí tam majú svoje bývanie a som im za to nesmierne vďačný.

Ďakujem za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: