Meno Peter Kvasnica netreba našim čitateľom podrobne predstavovať. Už niekoľko rokov nám pravidelne posiela krásne a podnetné články o Kysuciach, osadách, ich histórii i príbehoch ľudí, ktorí tu žili. Jeho texty si našli svoje pevné miesto na našich stránkach a veríme, že aj vo vašich srdciach.
Za ten čas sa jeho záujem o región premenil na hlboké zanietenie. Téma kysuckých osád ho doslova pohltila. Venuje jej množstvo svojho voľného času, študuje archívne materiály, mapy, rozpráva sa s pamätníkmi a objavuje miesta, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Okrem písania organizuje aj prechody osadami pre verejnosť – doposiaľ zorganizoval päť skupinových akcií. Postupne sa vyprofilovala aj turisticko-poznávacia aktivita Osadami Kysúc, ktorá má za sebou už dva úspešné ročníky. Obe sa stretli s veľkým záujmom a potvrdili, že história regiónu dokáže osloviť široké spektrum ľudí.
Pri príležitosti dlhoročnej spolupráce sme s ním pripravili krátky rozhovor, v ktorom sa spätne obzerá za svojou cestou objavovania kysuckých osád. Ako sám hovorí: „Čím viac sa venujem regiónu Kysuce, tým viac ma fascinuje predovšetkým svojou tajomnosťou. Tajomnosťou ukrytou v rôznych príbehoch, ktoré sa zdajú byť nezaujímavé. Opak však býva pravdou. Aj zo zaniknutého miesta sa dajú vycítiť príbehy našich predkov.“
Pozývame vás prečítať si jeho slová a nahliadnuť spolu s nami do zákutí Kysúc, ktoré možno poznáte, no možno ich ešte len objavíte v novom svetle.
Odkedy ťa história "chytila"? Pamätáš si na svoj prvý článok?
História našej Zeme ma „chytila“ pomerne skoro a nechce sa ma pustiť. Či skôr ja jej? Mal som ledva šesť rokov, keď ma v rodinnej knižnici zaujala kniha „Svět vymřelých zvířat“. Publikácia vyšla v roku 1992 a okrem iných ju ilustroval isto všetkým známy Zdeněk Burian.
Ako malého chalana ma teda najskôr „chytili“ dinosaury a fascinovali ma dlhé obdobie. Rodičia ma zásobovali figúrkami rôznych jašterov, mojim najobľúbenejším bol Tyranosaurus. So zatajeným dychom som sledoval film Jurský park 1. Pamätám si ako som jedného dňa prišiel zo školy domov a v detskej izbe ma prekvapila ohrada postavená z lega a v nej moje dinosaury. Toto prekvapenie mi pripravil otec.


Asi deviatej triede na základnej školy sme boli v kine a rozprávku Princ Egyptský. Tento „filmový zážitok“ bol mojou bránou do tajomstiev Starovekého Egypta. Rád som prekresľoval rôzne výjavy a dokonca som si zostavil aj vlastné hieroglyfické písmo. Mojou vzácnosťou je kniha „Secrets from the sand“ od legendárneho egyptského archeológa Záhího Hawássa s jeho vlastnoručným podpisom. V podstate až Kysuce vytlačili môj záujem o Egypt. Takto, záujem pretrváva, nezostal už čas.
Vždy ma fascinovali hrady, krypty, hrobky a tajomstvá. Môj život sa vždy točil a bude točiť okolo archeológie, minulosti a histórie.
A môj prvý článok? Priznávam sa, že si ho nepamätám. Ale pamätám si pre koho a na akú tému som ho písal. Asi po jednom roku mojej činnosti ma oslovila Janka Kolembusová s portálu MojeKysuce či by som nechcel uverejňovať fotografie a informácie o osadách. Jej ponuka ma potešila a súhlasil som. Odvtedy ubehlo už veľa času veľa článkov, ktoré sú zverejnené v rámci seriálu „Krása kysuckých osád“. Potom si ma oslovil ty, Peťo. Dali sme osobné stretnutie a odvtedy nemajú nápady a články konca. Myslím, že ich kvalita sa postupne zvyšuje. Od jednoduchého opisu prechádzam často k niekoľkostranovým článkom.
Čo ťa na kysuckej histórii najviac fascinuje?
Čím viac sa venujem regiónu Kysuce, tým viac ma fascinuje predovšetkým svojou tajomnosťou. Tajomnosťou ukrytou v rôznych príbehoch, ktoré sa zdajú byť nezaujímavé. Opak však býva pravdou. Aj zo zaniknutého miesta sa dajú vycítiť príbehy našich predkov.
Medzi tvojim príspevkami s pred niekoľkých rokoch a terajšími je veľký rozdiel, ideš viac do hĺbky. Spracovať článok, venujúci sa jedinej osade, ktorý má desať strán, musí zobrať veľa času. Koľko je to presne? Ako to celé prebieha? Čo ťa na kysuckej histórii najviac fascinuje?
Čím viac sa venujem regiónu Kysuce, tým viac ma fascinuje predovšetkým svojou tajomnosťou. Tajomnosťou ukrytou v rôznych príbehoch, ktoré sa zdajú byť nezaujímavé. Opak však býva pravdou. Aj zo zaniknutého miesta sa dajú vycítiť príbehy našich predkov.
Môj prvotný zámer spočíval v tom, že miesto navštívim, odfotím a napíšem zopár informácii z kníh. Týkalo sa to sekcie "Kysuce - história a archeológia regiónu". Pri sekcii "Osadami Kysúc" to bolo ešte jednoduchšie. Zámer? Navštíviť osadu, odfotiť, stručne popísať trasu a osadu. Prvé príspevky o osadách tvorili dva, maximálne štyri riadky textu.
Postupne som však svojej záľube prepadol. Chcel som o historickej lokalite a osade vedieť čoraz viac. Kto tu žil? Kto to postavil? Aký bol pôvodný názov? Ako to vyzeralo pred 100 - 200 rokmi. Odpovedať na otázku koľko času mi zoberie príprava jedného príspevku je komplikované. Tak ako je každé miesto a osada jedinečné, tak je jedinečný i článok. Každý je individuálny.
Celé to prebieha tak, že každé miesto najskôr osobne navštívim, nafotím, potom hľadám informácie v knihách, sčítacích hárkoch a v historických mapách. Keď je článok hotový musím ho celý nahrať na webový portál "Kysuckou krajinou", za ktorý vďačíme CB Media, s.r.o.
Uvediem príklad z posledných dní. Písal som o pamätníku padlým pri kostole v obci Skalité. Na miesto som prišiel po bohoslužbe, teda miesto bolo vyľudnené, vytvoril som fotografie a pobral sa domov. Výhodou bolo, že mám doma z knižnice požičanú monografiu obce, kde sú uvedené dostatočné informácie o objekte. Písať som začal asi o 15,30 hod. a približne o 18,30 hod. bol už článok na webe aj v skupine na sociálnych sieťach.
Ale tu zohráva dôležitú úlohu dostupnosť miesta (v centre obce) a dostupnosť zdrojov. V prípade pamätníka monografia obce - register Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na internete. Niekedy si naivne myslím, že článok bude urobený za týždeň. Väčšinou sa tak nestane. Opäť príklad zo Skalitého, kde sa nachádza cintorín U Kepusa. Zhruba od roku 1918 sa na ňom už nepochováva, je teda opustený. Avšak informácii je o ňom veľa. Mal to byť takzvaný pandemický cintorín. Pochovávalo sa na ňom zrejme počas moru, cholery aj španielskej chrípky. V článku teda chcem v krátkosti opísať i tieto epidémie. Prirodzene to naberá na obsahu. Z takmer zaniknutého miesta som dokázal zatiaľ vyťažiť 12 strán textu zo sedemnástich zdrojov. Píšem večer, po práci, cez víkendy. No nie vždy sa mi chce, nie vždy nachádzam slová, nie vždy nachádzam zdroje.
Dvor roľnícky, Hlboké, Makov
Ale pýtal si sa na osady. Tak tie sú tiež špecifické. Väčšinou sa nachádzajú v kopcoch a pre ich návštevu musíme prejsť zopár kilometrov. Nesnažím sa za každú cenu dostať až do osady autom. Niekde to vôbec nehrozí. A potom to fotenie. Rozdiel je odfotiť jeden objekt, rozdiel je odfotiť 6 až 10 chalúp. Doma prichádza práca s historickými mapami, kde hľadám pôvodné názvy osídlenia, respektíve tie historické. Najväčší "žrút času" sú online dostupné sčítacie hárky. Nefungujú tak, že do vyhľadávania napíšete názov osady. Každú jednu digitalizovanú stranu musíte očami prejsť, až kým nenájdete hľadanú osadu. Niekedy hľadanie zaberie 3 - 4 hodiny. Ak je - bola osada väčšia, prepisujem jednotlivé digitalizované údaje o obyvateľoch z roku 1930 a 1940 manuálne z takzvaných "popisných hárkoch". To mi zaberie ďalšie 3 - 4 hodiny. A to väčšinou v tomto bode článok iba začína.
Musíš mať tolerantnú manželku :) Ale ja Janku poznám a viem, že je v tom s tebou. Ďakujem, že si nás spomenul, ale tým sa dostávam k ďalšej otázke. Projekt kysuckoukrajinou.sk už nie je len o tebe. Okolo seba máš aj ďalších zanietených ľudí. Napadá mi napríklad Lukáš Kubjatko. Ale sú aj ďalší, povedz nám o nich.
Moja Janka je veru tolerantná, za čo jej ďakujem. V 90% ma sprevádza "Kysuckou krajinou" spoločne s našou dcérou Olíviou. Našťastie má rada turistiku, pohyb, prírodu, takže to všetko dokážeme skĺbiť. Naviac máme už rok ďalšieho člena domácnosti, pudlíka menom Amélia, ktorá tiež uvíta pohyb. Niekedy idem sám, keď viem, že to pre ne nebude až tak atraktívne. Väčšinou sú to cintoríny, kostoly, pamätníky, jednoducho krátke presúvačky po meste, obci. Janka sa chystá v najbližšom období spustiť a viesť novú sekciu na webovom portáli i v skupine na sociálnych sieťach.



Spomenúť sa Vás patrí, vdýchli ste projektu "Kysuckou krajinou" nový život. A máš pravdu, projekt už nie je iba o mne. Myslím, že už druhý rok prispieva svojimi zaujímavými "porovnávačkami" aj Lukáš Kubiatko. Na webovom portáli má samostatnú sekciu "Prechádzky stratenou Čadcou Lukáša Kubiatka". Našli sme sa, rozumieme si, dopĺňame sa navzájom. Zopár článkov sme napísali spoločne. Niektoré "porovnávačky" sme robili za pomoci dronu, nedávno sme navštívili Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca, za účelom hľadania zdrojov. Denne si pošleme mnoho hlasových správ, kde sa "debatíme" prevažne o histórii regiónu. Lukáš tvorí neoddeliteľnú súčasť projektu "Kysuckou krajinou".



Samozrejme stoja za mnou i ďalší ľudia, nedá mi nespomenúť Ondreja Šulku (Sovy spod Javorníkov), ktorý pomáha s akciami ako "Osadami Kysúc". Vďačný som aj Martinovi Kučerikovi z Oščadnice (OUTDOORMAN - Oščadnica), ďalej je to Vladimír Kožák zo Staškova, ktorý nás sprevádzal počas akcie "Po stopách 2. svetovej vojny na Kysuciach 2025". Minuloročnej akcie "Stratený svet regiónu Kysuce 2025" sa zúčastnil ďalší môj priateľ, Lukáš Maleček - alias Lovec Hradov.

Všetkých potešila jeho prítomnosť a vždy priateľská nálada. Nerád by som zabudol na Teba a Tvoju manželku Janku, obaja tvoríte portál MojeKysuce, ktorý je našim mediálnym partnerom počas skupinových akcií. Vždy zabezpečíte zaujímavé a akciu podporíte osobnou účasťou. Je to super, sme za to vďační.


Poďakovanie patrí i všetkým členom skupiny, sledovateľom, účastníkom akcií a podujatí. S nimi má naša záľuba ešte väčší význam.
Spomenul si skupinové akcie. Tých ste s Jankou zorganizovali niekoľko. Povedz nám o nich. Môžeš aj prezradiť čo chystáte tento rok?
V priebehu rokov 2024 - 2025 sme zorganizovali celkovo 5 skupinových akcií. Za toto obdobie sa vyprofilovali nasledovné akcie. "Osadami Kysúc" - turistická a poznávacia aktivita, doteraz sa uskutočnili dva ročníky. A ako z názvu vyplýva, jedná sa o akciu zameranú na poznanie zaujímavých osád regiónu Kysuce. "Po stopách 2. svetovej vojny na Kysuciach" - podujatie sme organizovali v roku 2024 a 2025 a je zamerané na poznanie nemeckých vojenských objektov z obdobia 2. svetovej vojny na Kysuciach. V roku 2025 som si ešte vymyslel podujatie s názvom "Stratený svet regiónu Kysuce". Podujatie má za cieľ oboznámiť účastníkov s niečím zabudnutým a výnimočným zároveň. Všetko sa to samozrejme "točí" okolo histórie a osád regiónu Kysuce. Každá akcia sa spája s turistikou, krásnymi výhľadmi a super atmosférou.

Táto časť projektu "Kysuckou krajinou" má názov "Kysuckou krajinou spoločne". Na webovom portáli jej venujeme samostatnú sekciu; https://www.kysuckoukrajinou.sk Ľudia tu vždy nájdu pripravované akcie aj tie uskutočnené. Aby som to zhrnul, každý rok sa ľudia môžu tešiť na tri akcie pod značkou "Kysuckou krajinou". Nové akcie sa nechystám vymýšľať.
V roku 2026 teda chystáme "Po stopách 2. svetovej vojny na Kysuciach 2026" - uskutoční sa v mesiaci jún 2026 v obci Skalité. Tretí ročník "Osadami Kysúc" - uskutoční sa v mesiaci júl 2026 a vyberieme sa po krásnych osadách obce Korňa. A posledná akcia "Stratený svet regiónu Kysuce 2026" sa uskutoční predbežne v mesiaci september - október 2026. Zatiaľ nemám 100% určenú lokalitu - lokality. Ale myšlienka už je v hlave.


Dúfam, že sa aspoň na dvoch zúčastníme ? Tvoj projekt "oslavuje". Koľko má rokov? Aké máš okrem týchto akcií ďalšie plány?
Verím, že sa Vám to podarí a budeme opäť spolu putovať "Kysucou krajinou". Už teraz sa teším. Projekt "Kysuckou krajinou" oslávil 12. februára 2026 presne 5 rokov svojej existencie. Práve v roku 2021 to všetko začalo založením skupiny "Kysuce - história a archeológia regiónu" na sociálnych sieťach. Teraz nesie tento názov jedna zo sekcií na webovom portáli.
Plánov je veľa, času menej. Mám niekoľko rozpísaných článkov a mnoho fotografií z rôznych osád, rád by som ich dokončil a venoval sa aj osadám. Rád by som pozrel miesto, kde v minulosti stála skláreň obce Klubina. Chcem sa popozerať po zaniknutých osadách obce Riečnica a povenovať sa viac svojej rodnej Oščadnici.

Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou>
Foto: archív Peter Kvasnica
Prečítajte si aj:
- Krása kysuckých osád: osada U Kvietka, Ochodnica
- Krása kysuckých osád: samota Vachanovci, obec Rudinská
- Krásne osady a nezabudnuteľné zážitky. 2. ročník aktivity „Osadami Kysúc“ bol skvelý
- Peter Kvasnica: Kysuckou krajinou s fotoaparátom a srdcom objaviteľa
- „Dobývania Starých a Veľkých šancí“ sa zúčastnilo takmer 90 ľudí. Na podujatí nechýbal ani Lovec Hradov
Rozprával sa: Peter Kolembus