Slnečné počasie, krásne osady s nezabudnuteľnými výhľadmi, pokoj Tichej doliny, super atmosféra, množstvo zaujímavostí a informácií, hodnotné ceny i nenahraditeľný sprievodcovia. Toto všetko, ba viac, sme prežili dňa 24. augusta 2025. Putovali sme „Kysuckou krajinou“.
„Osadami Kysúc“, aktivita s ambíciami tradície
Priskoro hovoriť o tradícii, ale ambície sú na mieste. A tak sa stretávame dňa 24. augusta 2025 v Oščadnici – Lalíky o 08,00 hod. Ľudia postupne prichádzajú, nasleduje krátky príhovor a predstavenie troch sprievodcov aktivity. V počte približne 35 účastníkov nám už nič nebráni, aby sme sa vydali na putovanie „Kysuckou krajinou“.
Chceme urobiť niečo pre svoje zdravie, chceme spoznať krásne osady a ich históriu, chceme stretnúť tých správnych ľudí, užiť si krásne výhľady a získať zaujímavé ceny. Čo myslíte, podarí sa nám to?
Poďte putovať s nami ...
Naše prvé kroky vedú po asfaltovej ceste skrz osadu Závozy, kde zhruba v polovici odbočujeme vľavo. Tu už začína „zábava“, začíname stúpať po žltej turistickej trase na vrch Zonka s nadmorskou výškou 922 m, prevýšenie predstavuje 311 metrov. Odmenou za výstup sú pre nás krásne výhľady a hojdačka, ktorá potešila nielen deti.
Prvé dotyky osád
Celá naša trasa je vlastne jedna veľká hojdačka. Raz ideme hore, potom klesáme dole, aby sme opäť stúpali do výšok orlích hniezd.
Po „udýchanej Zonke“ prichádza odpočinková osada Magura (cca 886 m n.m.). A ideme ešte nižšie do doliny. „Brodíme“ sa hustým lesom, ktorý pred nami ukrýva ďalšiu krásnu osadu. Stromy vytvárajú pomyslenú oponu a my márne čakáme, kedy začne divadlo.
Premiéra začína po zhruba 500 metroch a zdvihnutá opona lesa všetkým vyráža dych. Ocitáme sa na javisku osady Tertež (cca 853 m n.m.), na ostrove nad Tichou dolinou. Aj takto opisuje túto osadu Martin Kučerik, jeden z našich sprievodcov.
Tertež, osídlenie výnimočné rozľahlou lúkou s výhľadmi na Veľkú Raču, človek tu má chuť dotknúť sa oblohy. Spoločnú fotografiu teda vytvárame z vtáčej perspektívy pri pútnickej kaplnke Svätej rodiny. Pred kaplnkou leží veľký kameň, snáď nieto väčšieho pamätníka týchto miest. Kameň nesie stopy po lezení morských živočíchov, takzvané bioglyfy. Približné datovanie? Treťohory.
Pod osadou Tertež nás vďaka Martinovi Kučerikovi, známemu ako Outdoor Man, čaká prekvapenie v podobe osamelej pivnice. Ťažko tomu uveriť, že po mnohých rokoch klenba stále drží. Obdivuhodná práca našich predkov. Funkčné schody nabádajú mladších aj starších účastníkov aktivity k prieskumu pivnice. Podľa druhého vojenského mapovania z 19. storočia a názvu lokality „Šopisko“, usudzujeme, že sa mohlo jednať o sezónne osídlenie, cholvarky. Možno patrili osade Závozy.
Ticho a pokoj Tichej doliny
Nohy a naši sprievodcovia nás vedú do srdca Tichej doliny. Ocitáme sa pri rozľahlom močiari, ktorý je domovom mnohých živočíchov. Výnimočným je bobor vodný, našiel tu svoj domov, vytvára si tu v tichosti hrádze. Našej pozornosti neunikla ani stará studnička. Rokmi sa zmenila ona i jej kulisa v podobe lesa. Sme na miestach, kde som vyrastal a trávil svoje detstvo. Bránou do minulosti sú moje fotografie práve z tohto obdobia. Ich kópie, prezentované účastníkom aktivity, dopĺňajú poznanie tejto krásnej krajiny.
Vdýchli sme dušu brožúre „Osadami Kysúc“
O trošku nižšie sme sa zastavili pri nenápadnom, avšak krásnom moste. Pochádzam z Oščadnice, nedá mi nespomenúť, že sme toto miesto volali Za Hlbokým, nárečovo „Za Glbokym“. Miestami enormnú hĺbku tu vytvoril pretekajúci potok, ktorého dominantou je takzvaný „Tichý vodopád“. Na „brehoch“ vodného toku sa nachádza malá kamenná studnička.
Ďalší míľnik môjho detstva. Ďalší míľnik môjho života. K tejto studničke, kde sme takmer každý deň chodili s mojou tetou po vodu, som sa rozhodol uviesť do života brožúru „Osadami Kysúc“, ktorú tvorí celkovo 18 osídlení dolných Kysúc.
Rolu „krstných rodičov“ ochotne prijali Janka a Peťo Kolembusovci z CB Media, s.r.o. (tvorba webov), server MojeKysuce. Čím uviesť do života brožúru o kysuckých osadách, ak nie kysuckou zemou a vodou? Tak sa i stalo.
Prekvapenie nášho sprievodcu Ondríka Šulku
Brožúra „Osadami Kysúc“ bola účastníkom predstavená, takže sme sa posunuli ďalej na našej trase. Ďaleko sme sa ale nedostali. Prešli sme iba zopár krokov a náš sprievodca pán Ondrej Šulka začína vyťahovať z auta akési tajomné debničky. Ich obsah vyčaroval úsmev na tvári nielen deťom, ale i dospelým. Sovičky!
Náš rodinný priateľ Ondrík Šulka a jeho „Sovy spod Javorníkov“ prišli spestriť našu aktivitu. Nejednalo sa iba o hladkanie a poťažkanie sovičiek, Ondrej všetkým ochotne porozprával svoj príbeh a sprostredkoval zaujímavé informácie zo života aj chovu týchto operencov.
Ondríka poznáme už nejaký ten čas. Je to človek s veľkým „Č“. Vždy rád a nezištne príde so svojimi sovičkami do zariadení sociálnych služieb i školských zariadení, aby vyčaroval úsmev na tvári svojmu publiku.
„Brána do minulosti“
Lokalita „Za Hlbokým“ patrí medzi výnimočné. Kúsok od studničky, kde sme uviedli do života brožúru „Osadami Kysúc“, nájdete objekt horárne. Jedná sa o pomerne modernú stavbu, ktorá bola vybudovaná na mieste staršieho objektu.
Vždy sme ju volali „hajenka“. Práve na tomto mieste pôsobil môj otec ako lesník. Práve na týchto miestach sa spoznal s mojou mamou. A to otec pochádza z obce Drietoma. Nebyť tohto miesta, ktoré učarovalo môjmu otcovi, nebolo by ani mňa, ani projektu „Kysuckou krajinou“. Moja mama ochotne ukazuje účastníkom dnes už dobovú fotografiu z tohto miesta.
Pokračujeme cez „Borsuču“
Polovicu trasy našej aktivity máme za sebou. Opäť citeľne stúpame cez „Borsuču“. Tak sme vždy nazývali toto miesto, odvodené od slova „borsuk“ – jazvec. Zrejme sa ich tu v minulosti vyskytovalo veľa.
Dosiahli sme „nebo sporov“
Jasná obloha nám poskytuje neopakovateľné výhľady z neopakovateľného osídlenia. Nie všade na Kysuciach môžeme cítiť podobnú atmosféru. Dovolím si povedať, že takéto miesta spočítam na prstoch jednej ruky.
Valangy (cca 880 m n.m.) sú žijúce, pulzujúce praveké hradisko regiónu Kysuce. Nebo, odkiaľ vidieť do ďaleka, nebo, čo vyvolávalo napriek svojej nevinnosti a podmanivej kráse po stáročia množstvo sporov. Sporov a dezinformácií, ktoré pretrvávajú dodnes.
Nie, už dávno nie sme na území obce Oščadnica. Sme v Klubine. Sme pod vrchom Veľká Rača (1 234 m n.m.), ktorý rovnako ako Valangy patrí pod obec Klubina. Tento fakt sa pomerne ťažko prijíma aj v súčasnosti. Preto môžeme toto výnimočné osídlenie označiť aj ako „nebo sporov“. Tie však nevnímame. Kocháme sa výhľadmi, nasávame atmosféru Valangov a Národnej prírodnej rezervácie Veľká Rača.
Cez Rovný vrch do cieľa
Lúčime sa s osídlením Valangy, lúčime sa s katastrálnym územím obce Klubina. Vstupujeme opäť do Oščadnice. Z Rovného vrchu obdivujeme výhľady na osady, ktoré sme pred niekoľkými hodinami osobne navštívili. Magura a Tertež. To naozaj sme boli až tam?
Ešte zopár krokov a ocitáme sa v poslednej osade našej trasy. Osada Haladejovci v Oščadnici a Kaplnka sv. Cyrila a Metoda nám poskytujú posledné útočisko na odpočinok.
Zostáva iba niekoľko metrov do cieľa. Kruh sa uzatvára okolo 17,15 hod. Druhý ročník turistickej a poznávacej aktivity „Osadami Kysúc“ máme úspešne za sebou.
Cieľ našej aktivity
Cieľom turistickej a poznávacej aktivity „Osadami Kysúc“ nie sú iba kilometre v nohách. A vlastne i tie sú zanedbateľné. Sám sa nepovažujem za turistu. Aj medzi účastníkmi našej aktivity by sme našli ľudí, ktorí bežne absolvujú mnohonásobne viac kilometrov. A netreba pre nich chodiť ďaleko. Peťo Kultán aj Peťo Kolembus by vedeli rozprávať. I mnohí ďalší.
„Osadami Kysúc“ nie je iba turistická aktivita, ale i poznávacia. Za týmto poznaním sa skrýva množstvo informácií, ktoré boli sprostredkované účastníkom vďaka historickým mapám a sčítacím hárkom z roku 1930 (Slovakiana.sk).
Veľmi veľa informácií sme sa dozvedeli aj vďaka našich sprievodcom, ktorým patrí veľká vďaka. Boli nimi môj otec Peter Kvasnica st., Martin Kučerik – Outdoor Man i Ondrej Šulka a jeho „Sovičky spod Javorníkov“.
V miestach, kde sme sa pohybovali som nevyrastal iba ja, ale i moja mama Anna Kvasnicová. Jej rozprávanie z časov, keď tu vyrastala a žila, bolo výborným obohatením našej aktivity. Ďakujeme.
Súťaže a ceny
Aktivita „Osadami Kysúc“ by nemohla prebiehať bez súťažných otázok, ktoré sa týkali našej trasy, respektíve vedomostí z regiónu Kysuce. Za správnu odpoveď získal účastník „balíček“ cien. Rozdávali sa perá, tričká aj výborný bazový sirup s logom „Kysuckou krajinou“, spoločenské hry, knihy, repelenty a ďalšie zaujímavé ceny. Hlavná cena – brožura „Osadami Kysúc“.
Za ceny úprimne ďakujeme spoločnosti Isokor (repelenty), spoločnosti CB Media, s.r.o. prevádzkovateľovi servera www.mojekysuce.sk (knihy a hry) a Lenke Jurgovej (darčekové tašky plné zaujímavostí).
Poďakovanie patrí samozrejme mojej manželke Janke, ktorá pripravila bazový sirup a vypálila našu tradičnú drevenú medailu. Symbolom 2. ročníka sa stala Kaplnka sv. Cyrila a Metoda v osade Haladejovci. Tých medailí sme mali samozrejme viacero, tento ročník k nim pribudli i drevené záložky do knihy.
Za mediálnu podporu našej aktivity ďakujeme serveru „MojeKysuce“.
Na jednu vec sme s Martinom Kučerikom zabudli. Nakoľko sme obaja z Oščadnice a stále ovládame naše oščadnické nárečie, chceli sme sa oň podeliť s účastníkmi aktivity, formou krátkeho dialógu. Žiaľ, zabudli sme. Rozlúčime sa teda „po oščadnicku“ aspoň prostredníctvom tohto príspevku.
„Ďenkujema šckym dobrym ľuďum, keri prišli na našo akcia. B lo num radosťum Vas poznať a povodiť Vas po našch kopcach. Slunko num svetilo, vyhľady b li fajna. Vidima se o rok. Vaznama Vas do Korne.“
autor, foto: Peter Kvasnica
Prečítajte si aj:
