Práve si vydal knihu Linda a kľúč od Andary. Ako si sa dostal k písaniu kníh?

Chcel som využiť čas, ktorý by bol inak premrhaný. Hlavou sa mi preženie viacero nápadov, ale tento konkrétny dával určitú logiku a samého ma zaujímalo, ako to bude pokračovať. Začiatok Lindy a časť o "Stĺpe odvahy" spomínanom v druhej polovici knihy sú inšpirované mojím snom :)

Chcel som na písanie využiť čas, keď deti spia alebo cestu do práce či z práce - skrátka čas, ktorý nikomu nechýba.

Je v tých snoch a príbehoch aj tvoj rodný kraj Kysuce?

Určite bol inšpiráciou, no aby to príbehovo pasovalo, tak sa tam žiadne kysucké názvy neobjavujú.

Si Kysučan a žiješ v Senci. Ako to svoje "kysučanstvo" vnímaš a ako sa z diaľky pozeráš na náš kraj?

Pre mňa to bude vždy miesto alebo viacero miest, kde sa môžem kedykoľvek zastaviť a som vítaný - nemusím sa hlásiť vopred ako ohlásená návšteva. Takéto niečo nie je bežné pre mnoho ľudí okolo mňa. Mám rodinu v Čadci, v Oščadnici, v Zborove, v Klubine, či v Radôstke.

Sú to miesta, kde môžem kedykoľvek prísť a takáto istota znamená veľa. Nehovoriac o lesoch Radôstky po Klubinu a prázdniny u dedka, na ktoré si spomeniem v priemere každý druhý deň.

Si z učiteľskej rodiny. Meno Galierik je hlavne v Bystrickej doline pojem...

Áno, ako dieťa som bol na Zborove pašovaný do triedy cez okno a sedel v lavici so skutočnými žiakmi. Pamätám si hlavne hodiny hudobnej výchovy a veľký priestor vnútri v škole, či stromami lemovanú alej po učiteľskú bytovku. O pár rokov neskôr som tiež zavítal za katedru. Na chvíľu na Rakovej, potom aj v Bratislave.

Ktoré konkrétne miesta máš na Kysuciach najradšej?

Najradšej mám miesta v lesoch nad Radôstkou z oboch strán po Klubinu či Lodno. Mám rád každú historickú zaujímavosť. Keď chcem „pofrajeriť“ Kysucami, nezabudnem na ropný prameň či milión rokov staré gule v Megoňkách.

Rád sa pozriem do Starej Bystrice – ani nie kvôli orloju, ale na ľudí a ich záujem. V obci sa spravilo niečo pre turizmus, pritiahlo to záujem, investície. Vyštudoval som kulturológiu a riadenie turizmu. Hodnotím ako úspech, ak o orloji vedia ľudia v širšom rádiuse, smerujú tam preto, aby tam strávili čas a počkali si na odbíjanie celej hodiny.

Máme však niekoľko unikátnych miest a mali by sme ich viac zviditeľniť. Napríklad história kostola v Zborove nad Bystricou, jeho architektúra a vzácne Hložníkove vitráže sú toho príkladom. A ľudia idú na Jánošikove dni, mihnú sa okolo a ani netušia, čo práve bez povšimnutia minuli. A tie autobusové zastávky - vytvoriť z dizajnu jedného objektu dizajn pre ďalšie, to je krása.

Vráťme sa ku knihe. O čom je?

Kniha Linda a kľúč od Andary je únikom do fantázie. Stále som ale chcel vytvoriť príbeh, ktorý ak by sa stal, bol by reálny dobe a bežnému životu bežného Slováka, teda v niečom krásny a v niečom škaredý. Trochu je inšpirovaný dávnymi, naozaj dávnymi dejinami a predsa je zo súčasnosti. Keď som videl, že sa tá myšlienka páči ľuďom okolo mňa, ktorí už nejaké knihy vydali a majú tisícové predaje, šiel som s tým von.

Kde si knihu môžem kúpiť?

Linda a kľúč od Andary je ako elektronická kniha už pár dní v predaji. Kto má rád dobrodružné čítanie a fantasy, knižku určite nájde pod takto označeným žánrom v každom dobrom kníhkupectve. Verím, že sa k nej čoskoro dostanú aj knižnice. Knižka práve vychádza, takže to môže trvať určitý čas, než sa dostane aj do knižníc.

Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Peter Kolembus