ovce vJedinečnú knihu, ktorej autorkou je etnologička a kultúrna historička PhDr. Iveta Zuskinová., si môžete objednať aj u nás.

Začiatkom tohto roka bola vydaná jedinečná publikácia Ovčiari na Slovensku. Monografia je obrazom života, práce a kultúry pastierov oviec na Slovensku za obdobie viac ako 100 rokov, od konca 19. storočia až do súčasnosti. Autorkou je etnologička a kultúrna historička PhDr. Iveta Zuskinová.

ovciari na slovensku
V publikácii sa dočítate aj o chove oviec na Kysuciach. Úryvky z knihy:

“V severozápadnej časti Slovenska na rozhraní Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny v údolí rieky Bystrica sú obce Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka, Nová Bystrica a dnes už neexistujúce dediny Riečnica a Harvelka. V minulosti tu prevládalo individuálne salašníctvo. Ovce sa pásli spolu s hovädzím dobytkom, koňmi a aj husami.

Pasienky boli pomerne od obce vzdialené a niektorí gazdovia dochádzali so svojim dobytkom na salaš, bačovisko, cholvarok aj niekoľko kilometrov. Napríklad obyvatelia z dolnej časti Novej Bystrice od Šumských chodili bačovať na koniec Vychylovky do Šudov, do Riek, alebo do Bystričného, kde mali postavené cholvarky.

Gazdovia zo Starej Bystrice mali svoje cholvarky zasa v obci Harvelka, v osade Oselnica, Podrycerovania mali svoje pozemky v Poľsku na Rycerovej a na Brhlovej holi. Martiniskovia /osada v spodnej časti Vychylovky mali svoje bačoviská Za vrchom, odkiaľ dennodenne nosili mlieko do dediny na chrbte v maselničkách alebo kanvičkách Od Pavelka mali bačoviská v doline Chmúra, ktorá bola vzdialená cca 5 km.”

Mgr. KOTVASOVÁ Helena, Kysucké múzeum v Čadci

ovciarstvo kysuceVyobrazenie kysuckého salaša na Nigriniho mape oblasti Tešína z roku 1724, archív Kysucké múzeum v Čadca

 

“V Bystrickej doline bolo pasenie oviec vykonávané individuálnym alebo skupinovým spôsobom. V rodinách s nižším počtom oviec sa páslo individuálne a túto prácu vykonávali starí rodičia alebo školopovinné deti. Väčší gazdovia uprednostňovali skupinové pasenie, kedy starostlivosť o ovce zverili ovčiarom. Príkladom takéhoto postupu bola obec Riečnica, kde boli známi až traja bačovia, ktorí mali na starosti od 50 do 150 oviec.

ovciarstvo kysuce2Salaš u Maruny, Harvelka, foto Helena KotvasováNajznámejším a najlepším bol bača Štefan Cingel prezývaný Varinčiak. Bačoval u Novosadov, u Škuty, na Jozefči a na Kyčierke. Valachom mu bol Jano Cingeľ, Ľudovít Cádrik, Viliam Škorvaga. Ďalší bača bol Marko a bačoval u Rechtoríka, do Riečnice bol priženený zo Zázrivej. Tretím bačom bol Rogoň z Terchovej, ten pásol na Lieskovem. Gazdovia dávali ovce na salaš od jari do jesene, na Michala bol rozsad.

Gazdovi sa dávalo 6 kg syra za sezónu od jednej ovce, z ostatného syra sa vyplácal bača a valasi. Po kolektivizácii v Bystrickej doline na pôde hospodárilo Jednotné roľnícke družstvo Pokrok Stará Bystrica, ktoré v 70.a 80. tych rokoch 20.storočia chovalo okolo 1200 oviec. O tieto sa starali traja bačovia, Anton Jančula, Rudolf Fulier a Pavol Halvoník.”

Mgr. KOTVASOVÁ Helena, Kysucké múzeum v Čadci


Túto hodnotnú knihu si môžete objednať aj u nás.

objednat knihu


Rozhovor s autorkou o postavení ovčiarov, ovčiarstve samotnom, ako aj o knihe nájdete tu www.chovamedoma.sk

OZ Chováme doma

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: