Hrobka a kaplnka rodu Moravských v Čiernom je unikátom Kysúc

V obci Čierne sa nachádza výnimočný objekt - unikátna hrobka a kaplnka rodu Moravských. Hrobka, ktorá bola postavená v roku 1893 roky chátrala, no v súčasnosti prebieha projekt jej záchrany. Na projekte pracuje genealóg Mgr. Pavol Vlček, ktorý ho predstavil vedeniu obce.

"Z dobových záznamov kroniky obecnej ľudovej školy vyplýva, že Kaplnka s rodovou hrobkou Moravských bola postavená ešte za Rakúsko-Uhorska v roku 1894. Stalo sa tak na podnet notára Rudolfa Augustína Moravského a jeho matky Márie Moravskej, rod. Janecovej. Po sobotňajšom náleze historickej tabule sa však ukázalo, že hrobka je zrejme o rok staršia a jej spolustaviteľom bol mimo Márie a Rudolfa Moravských tiež Koloman Moravský. Unikátnosť objektu prezentuje dozaista aj ojedinelosť stavby takéhoto typu v rámci sepulkrálnej architektúry na Kysuciach. V neposlednom rade už bolo v minulosti tiež skonštatované, že po kostole sv. Ignáca z Loyoly z r. 1888 ide o druhú najvzácnejšiu stavbu v obci Čierne," vysvetľuje Pavol Vlček.

Projekt záchrany kaplnky a hrobky Moravských vypláva súbežne z viacerých faktorov. Vlček, ktorý je koordinátorom projektu záchrany kaplnky a hrobky Moravských hovorí: "Projekt záchrany kaplnky a hrobky Moravských vyplynul súbežne z výsledkov môjho výskumu, vzájomnej spolupráce a záujmu obce Čierne, ktorej súčasné vedenie so starostom Ing. Petrom Staňom vyvíja v rámci objektu výraznú iniciatívu. Celková problematika a časť výskumu boli konzultované s Mgr. Martinom Turócim PhD. z Kysuckého múzea. Konzultácie v rámci ďalších častí poskytol tiež Mgr. Andrej Kafka."

Výnimočnosť rodu Moravských

V hrobke je podľa genealóga pochovaný Ján Moravský, ktorý v Čiernom pracoval ako notár a v roku 1892 v obci zomrel. Pochovaná je tu takisto aj jeho manželka Mária, rod. Janecová a ďalší členovia rodiny ako ich syn Justín Moravský, vnučka Mária Jana Rudolfína Andreidesová, rod. Moravská a vnuk Vendel Moravský.

"Rod Moravských (Moravszky) sa v priebehu 19. a na začiatku 20. storočia angažoval v rámci úradníckej správy severnej časti Trenčianskej župy. Jeho príslušníci pôsobili ako notári a kancelársky úradníci. Jeden z členov, Ján Moravský (*1826 – †1892), zastával v celku vysokú funkciu ako kráľovský sudca v Žiline. Istou zaujímavosťou tiež je, že sa príslušníci Moravských sobášili s rodinami, ktoré podobne patrili k vtedajšej vyššej spoločenskej vrstve. Šlo o najmä o rodiny meštianske, ktoré sa taktiež angažovali v úradníckej správe. V jednom prípade šlo o obzvlášť zaujímavý sobáš, kedy si neskorší staviteľ hrobky Rudolf Augustín Moravský vzal v roku 1885 za manželku grófku Paulínu Ňáriovú zo šľachtického rodu Ňári (Nyáry). Z dobového uhla pohľadu išlo v tomto prípade o mezalianciu," uvádza Vlček o výnimočnosti rodu Moravských.

Pohľad na kaplnku s hrobkou Moravských v 60. rokoch 20. storočia (zdroj: súkromný archív rodiny Ďuratnej)

Úvodná fáza projektu obnovy hrobky

V súčasnosti prebieha úvodná fáza projektu obnovy hrobky. Vlček hovorí: "Prvým krokom na ceste k zachovaniu pamiatky bolo publikovanie tematicky orientovaných článkov, ktoré prezentujú históriu rodiny a objektu. V rámci druhej fázy výskumu sa mi v rámci materiálov z jednej rodinnej pozostalosti po potomkoch podarilo dostať k niekoľkým fotografiám, ktoré prezentujú stavbu ako celok pred schátraním a môžu tak poslúžiť v rámci konzultácií a následnej pamiatkovej obnovy.

Čo sa však týka koordinácie projektu a samotnej záchrany objektu musím skonštatovať, že metodika a postup budú vzhľadom dlhodobo schátralý stav naročné. Tak napríklad jedným z ďalších krokov, ku ktorým sme pristúpili je zaistenie dôstojného zaopoatrenia ľudských ostatkov (resp. fragmentov kostí), ktoré sú vzhľadom na zlý stav truhiel, absenciu brány, ale aj v dôsledku vandalizmu vo veľmi zlom stave. V tomto kontexte preto prebehla prvotná konzultácia s univerzitnými odborníkmi v odbore antropológia. Vzhľadom na stavebno-technický stav sú naplánované tiež konzultácie s odborníkmi pôsobiacimi v rámci stavebníctva a pamiatkovej obnovy."

Organizujú sa aj dobrovoľnícke brigády

Začali sa organizovať aj dobrovoľnícke brigády zamerané napríklad na očistenie okolia objektu od náletových krovín.

Jedna z takýchto brigád sa konala aj v sobotu 23.3.2024, zapojilo sa do nej aj OZ pre krajšie Kysuce. Dobrovoľníci vyčistili okolie od náletových drevín, vyzbierali odpad a vyčistili zarastené schodisko.

Vlček hovorí, že počas brigády sa podarilo zachrániť historicky cennú tabuľu z roku 1893: "Počas brigády sa z rozpadnutého tympanónu podarilo zachrániť historicky cennú tabuľu z roku 1893, ktorá držala na jednej tehle (detailný popis poskytneme v ďalšom príspevku). Ďakujeme všetkým za účasť. Prvej brigády sa zúčastnili občania Čierneho, Svrčinovca a Čadce v zostave: Slavomír Šulo, Marcel Hlaváč, Ondrej Hlaváč, Peter Poláček, Ondrej Tatarka, Pavol Vlček. Vďaka patrí tiež obci Čierne, príspevkovej organizácii TES Čierne a OZ pre krajšie Kysuce."

Zaujíma vás téma? Prečítajte si viac zaujímavostí

Zaujímavosti z histórie a novinky zo záchrany zverejňujú na facebookovej stránke Kaplnka a hrobka Moravských. Ak vás téma zaujíma, môžete si prečítať ďalšie články.

"Najaktuálnejšia fáza výskumu bola publikovaná v závere roku 2023 v časopise MKD – revue o nových médiách kultúrnom dedičstve, ktorý vydáva Žilinská univerzita. Článok Kaplnka a hrobka Moravských v kontexte záchrany kultúrneho dedičstva na Kysuciach je dostupný online na: fhv.uniza.sk. Celé číslo časopisu je dostupné na: fhv.uniza.sk.

Prvotná, úvodná časť výskumu bola publikovaná v roku 2022 v časopise Kysucký múzejník, ktorý vydáva miestne múzeum. Článok je dostupný online (s. 60 – 67.) na: pdf.istranka.sk

V súčasnosti tiež spracúvam rôzne dobové materiály, ktoré by do budúcna mohli,,prezradiť“ nové historické súvislosti a napomôcť tak lepšiemu poznaniu hrobky Moravských ako významnej súčasti a kultúrneho dedičstva nášho pútavého regiónu," dodáva Vlček.

autor: redakcia