Domáce vzdelávanie nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Táto alternatíva k tradičnému školstvu umožňuje rodičom prevziať úlohu pedagógov a prispôsobiť vzdelávací proces individuálnym potrebám svojich detí. Zhovárali sme sa s Miroslavou Kapraľovou, zakladateľkou školy Oriešok v Čadci.

Skúste nám priblížiť, čím sa vyznačuje vaša škola. Ako sa odlišuje vzdelávanie? Od kedy fungujete a čo všetko ponúkate?

Komunitnú školu Oriešok sme založili pred 3 rokmi. Voláme ju domoškola Oriešok a predstavuje inú alternatívu vzdelávania oproti štátnemu školstvu. Zabezpečuje zážitkové vzdelávanie pre deti v prvom stupni základnej školy. Určená je teda pre deti od 1. po 4. ročník základnej školy a to v čase od 7:30 do 16:00 hod. 

Prečo máte názov domoškola Oriešok? Prečo je práve pre deti v prvom stupni základnej školy?

Oriešok je tvrdý a aj vzdelávanie detí je často tvrdý oriešok, na ktorom musia pracovať naši sprievodcovia. Tak nazývame naše učiteľky. Dokonca ten vlašský sa podobá aj na mozog. Na Kysuciach pred 4 rokmi nebola žiadna iná alternatíva, preto sme urobili prvý stupeň. Ľahšie sa zabezpečuje organizačne, pomôckami a pod. Druhý stupeň je už veľmi náročný a do toho sme si povedali, že nepôjdeme.

Koľko detí je v jednej skupine? Sú rovnako staré alebo sú v rôznom veku?

Skupina je pre maximálne 12 detí vo veku od 6 do 11 rokov. Miešaná skupina je náročnejšia, ale starajú sa o ňu dve učiteľky súčasne. Takže je to viac o individuálnom prístupe. Tak ako pri každej vekovo zmiešanej skupine, aj tu je väčšie sociálne zrenie. A je to prirodzené mať vekovo miešanú skupinu. Pozrite sa okolo seba - máme rodinu, kolegov, rôzny vek... A počet 12 detí je zase super v tom, že nedáva priestor na šikanu. Každý deň komunikujeme s deťmi ich správanie na rovinu.

 

Ako prebieha vyučovanie?

V doobedných hodinách prebiehajú bloky vyučovania a po obede si opakujú učivo, ktoré predtým preberali. Učíme sa s deťmi aj vonku na záhrade, máme tam lavice a stoly a sme pod altánom. Sme dosť často na čerstvom vzduchu. Ak to počasie umožňuje, tak aj každý deň. Deti sa učia pomocou rôznych pomôcok a je ich dosť veľa, pomôcky obmieňame. Deti tak nie sú iba pasívni prijímatelia informácií, ale veľa pracujú aj s rukami, zapájajú viac zmyslov. Chybu považujeme za priateľa, za možnosť opraviť sa, naučiť sa. Učiť sa kontrolovať svoju prácu. Viete, že väčšinu si človek zapamätá zo svojich chýb, tak sa s nimi učíme pracovať.

Poobedné opakovanie a upevnenie znalostí znie ako dobrý nápad. Osvedčil sa vám tento postup?

Určite áno. Veľa vecí meníme počas fungovania, aj to je plus. Keď vidíme, že niečo v praxi nefunguje, tak to vyhodíme a hľadáme alternatívu. Keď sa obzriem dozadu a môžem to porovnať, tak teraz fungujeme inak ako keď sme začínali. Je to živý organizmus s veľa premennými, kde v strede je dieťa ako individuálna osobnosť. Preto doobeda majú deti bloky učenia a poobede majú relax, plnia si svoje úlohy starostlivosti o prostredie, ako napr. vysávanie, polievanie kvetov, umývanie tabúľ, stolov a lavíc a pod. Potom je na rade poobedné opakovanie, kde deti dorábajú to čo nestihli, opakujú to v čom sú slabší a hlavne si upevňujú doobeda získané poznatky.

Neznámkovanie a žiadne domáce úlohy - to sa asi deťom páči. Čo na to hovoria rodičia? Vyhovuje im takýto postup?

Bez domácich úloh? Myslím si, že sa to páči nielen deťom, ale aj rodičom. Oni si ich v podstate robia tým poobedným opakovaním v škole. Potom poobede doma majú voľno. Môžu sa v kľude venovať krúžkom, sebe, alebo tráviť spoločne voľný čas s rodičmi či priateľmi... Je to super. Ja to mám vyskúšané a som spokojná. Viem, že niekedy si to rodič musí naštudovať, keď má dieťaťu niečo vysvetliť. A to je ďalší čas navyše a povedzme si to na rovinu - prídete z práce, pol dňa za sebou, starostlivosť o domácnosť a ešte učenie s dieťaťom? Chce to mať pevné nervy. A hlavne, ak by to tak bolo každý deň...

My radšej spolu pripravíme večeru, rozprávame sa, hráme, čítame, alebo máme čas sami pre seba. Ideme sa večer prejsť von, sme na záhrade. Vzťah je potom zdravší a kľudnejší. No a dieťa? Viem, že všetko čo potrebuje, má v domoškole, že je o neho dobre postarané. Samozrejme, keď niečo dieťaťu fakt nejde, tak tú úlohu dostane aj domov. Ale je to výnimočné. A raz za čas to zas neuškodí, ani dieťaťu, ani rodičovi.

K otázke neznámkovania - každý psychológ, ktorý sa venuje viac tejto problematike motivácie a vzdelávania, vám povie, že známky sú prežitok. Dieťa sa učí pre známky a nie pre seba. Je ľahšie nahádzať známky, ako rozvíjať slovné hodnotenie, komunikovať s dieťaťom o jeho práci, rozvíjať sebareflexiu dieťaťa. Klasická škola pre to nevytvára čas. Teda väčšinou.

Nezneužívajú to deti?

Nemyslím si. Majú poobedné opakovanie a musia sa to naučiť v škole, takže si s učiteľom splnia to, čo majú. Ak napr. dieťa poobede nebýva v domoškole dlhodobo, v tom prípade to už je aj na rodičovi.

Máte aj tzv. voľné piatky. Čo sa počas piatkov u vás deje?

Piatky majú deti najradšej. Sú v domoškole, ale tieto dni sú špeciálne. Dvakrát do mesiaca majú výtvarnú výchovu s učiteľkou umenia, jedenkrát do mesiaca majú blok práce s kožou. Učia sa ako pracovať s kožou, opracovať ju, vyrábať z nej, ošetrovať a pod. Potom exkurzie, výlety, workshopy a pod.

Aké sú skúsenosti s takouto formou výučby? Máte za sebou 3 roky, takže to už viete zhodnotiť.

Zakladala som ju kvôli synovi. Po 20 rokoch v štátnom školstve som prešla na stranu Montessori od jeho narodenia a to bol ten míľnik. Po ukončení Montessori škôlky som si povedala, že to skúsim a zabezpečím mu vzdelávanie v domoškole. Tak som ju založila. Mala som ako-taký prehľad, ale veľa som si predtým rok študovala, zháňala informácie a pod. Hlavnou myšlienkou je to, že sa opierame o individualitu dieťaťa a jeho zrenie. Dávame priestor dieťaťu, ak je v niečom lepšie, tak ho nebrzdíme, ale dostáva ťažšie úlohy a učivo, ďalší level. Naopak, ak niečo nevie, častejšie to trénuje, vracia sa k tomu. Každí sa učíme iným tempom a každý chápeme iným tempom a to nehovorím o oblastiach vzdelávania, že každému ide niečo lepšie a niečo horšie. Za toto som veľmi vďačná. Deti sa potom nenudia, prípadne sa tak nefrustrujú keď im niečo nejde. Napĺňajú sa tak špecifické potreby každého dieťaťa.

Aký je potom následný prechod na bežnú formu vyučovania? Ako sa deti zaradia? Nie je to pre ne šok?

Je, ale deti do toho 5. ročníka, ale aj potom sú veľmi prispôsobivé. Oni si zvyknú na všetko. Takže spätné väzby máme a problém nebol u nikoho. Rodičia to skôr popísali, že oni mali väčší strach a nakoniec to dopadlo v poriadku. Treba to brať podobne ako keď staviate dom. Musíte mať dobré základy, aby bol pevný. Presne o tom to je. Deti tú dostanú pevné základy, na ktorých sa dá veľmi slušne stavať.

V decembri pripravujete dva dni otvorených dverí. Ako to bude prebiehať a kto sa môže k vám prísť pozrieť?

Áno, v utorky 12.12. a 19. 12.2023 bude u nás deň otvorených dverí. Rodičia nám môžu zavolať a dať o sebe vedieť, že prídu. Alebo napísať cez messenger na skupinu domoškola Oriešok. V tieto dni prídu s dieťaťom na 8:00 hodinu. Dieťa sa u nás zúčastní výchovno-vzdelávacieho procesu, vyskúša si všetko tak, ako by už bolo naším študentom. Rodičom potom radi odpovieme na ďalšie otázky. Ak sa rozhodnú s nami ísť do toho, tak im dáme prihlášku na nový školský rok.

Na záver, by som chcela povedať, že či je to štátna škola, súkromná, či je to komunitná škola... niekde to funguje a niekde nie. Dobrého učiteľa môžete nájsť všade, tak isto aj takého, ktorému by som dieťa nezverila. Dôležité je si uvedomiť, že treba začať od seba, naučiť sa chápať dieťa - rešpektovať ho, robiť mu sprievodcu v tomto svete, učiť ho byť nielen múdrym, ale si tú cestu za vzdelaním užiť a v konečnom dôsledku robiť z nich dobrých ľudí. To si vyžaduje celoživotnú cestu na sebe pracovať nielen profesijne, ale aj osobnostne.

Nájdete nás na adrese A. Hlinku 6, v Čadci na prízemí.  Môžete si popozerať náš facebook. Ak máte záujem, tel. číslo je 0948 784 575.

Ďakujem za váš čas a prajem veľa šikovných žiačikov.

zhovárala sa Janka Kolembusová
foto: Domoškola Oriešok