Pri cestovaní vlakmi na seniorské potulky uzrel svetlo sveta nápad precestovať čo najviac železničných tratí v rámci Slovenska a, aj keď je údajne najkrajší pohľad na svet z konského chrbta - čo ale nie je pre každého, uspokojiť sa aspoň výhľadmi na Slovensko z okna vlaku.
Seniori, ktorí sa o to aspoň z časti pokúsia majú jeden veľký bonus – bezplatné cestovanie. No aby to, pokiaľ to bude možné, neskončilo len „pasívnym“ cestovaním budeme na tratiach, ktoré sa dajú precestovať tam a späť za jeden deň, pridávať k „vozeniu sa“ aj pešiu trasu.
Kvôli poriadku začíname „doma“. Zatiaľ celkom nenápadne a bez prehnanej propagácie. Po absolvovaní „prológu“ (trať č. 129 Čadca-Zwardoň, 17.1.2024) dávame 27.3.2024 časť trate č. 127 (Žilina)-Čadca-Mosty u Jablunkova.
Pešiu trasu vyberáme v Jablunkovskom medzihorí rozloženom po oboch stranách českej a slovenskej hranice. Zo železničnej stanice Mosty u Jablunkova sledujeme červenú turistickú značku, ktorá obchádza pomerne strmo zo severu Ski areál Mosty u Jablunkova. Od rázcestníka Studeničný, rázcestie máme to najhoršie za sebou . Po slabej 20 minútovke potom prichádzame k chate Studeničné, kde je vždy istota dobrého občerstvenia a preto tu hádam aj na dobrú hodinu turistiku prerušujeme.
Dnešné stúpanie máme už za sebou a tak sa nám z chaty pokračuje o čosi veselšie. Spočiatku mimo značku schádzame cez osadu Labajka k zastávke ČSAD Polgrúň na štátnej ceste vedúcej na Hrčavu. Mierne stúpajúcou cestou prechádzame hneď za osadou Polgroň štátnu hranicu. Z lúk, ktorými pokračujeme pod kótou Buky 615 m sa ponúkajú pekné výhľady na Turzovskú vrchovinu, Javorníky a časť Malej Fatry.
Zelená turistická značka nás spoľahlivo vedie striedavo lesom a lúkami s peknými výhľadmi, najskôr nenáročným stúpaním na vrch Košariská 618 m a potom, intenzívne zahrievaných na túto ročnú dobu prisilnými slnečnými lúčmi, už len z kopca popri vysielači nad tunelom Svrčinovec do centra Svrčinovca k železničnej stanici. Tu sa rozchádzame – jedni najbližším autobusom do Čadce, a tí druhí, ktorým to k skoršiemu príchodu domov nepomôže, čakajú na najbližší vlak pri pive v pohostinskom zariadení s exotickým názvom Akasaj.
Text a foto Anton Opial
