Pred pár dňami ti vyšiel nový album Veracity, ako by si ho opísala?

Veracity je protikladom môjho debutu Delusion. Ten protiklad je v pohľade a vnímaní tém, ktoré na albume rozoberám. Tématicky sa podobá na môj debut a zároveň ich opisuje v celkom novom svetle, so získaným nadhľadom z minulosti. Predstavuje uzavretie kruhu a zároveň skrz neho (album) aj kruh opúšťam. Dokončenie tohto albumu bolo pre mňa dôležité a oslobodzujúce po mnohých stránkach.

Všimla som si, že Veracity má presne 37 minút a 37 sekúnd, bola to náhoda?

V skutočnosti má album 37 minút a 38 sekúnd. Na jednej zo streamingových platforiem skrátilo prvú pieseň o 1 sekundu. Prvá a posledná pieseň má 2:22 a pieseň, ktorá je v strede albumu má 4:44. To náhodou bolo i nebolo. Ale musím uznať, že aj táto chyba, ktorá sa stala dopadla dosť zaujímavo.

Veracity je veľmi emotívny a osobný album. Odkiaľ si čerpala inšpirácie na jeho tvorbu?

Opäť som čerpala zo svojho života. Zo zážitkov, myšlienok a pocitov. Texty píšem vždy z vlastnej skúsenosti. Takže všetko čo napíšem sa stalo. V tomto smere pre mňa chodia inšpirácie na texty alebo inštrumentály samé. A niekedy si ani spätne neviem spomenúť na konkrétny proces skladania alebo písania textu. Párkrát sa mi stalo, že text ktorý som napísala, som začala chápať až mesiace od jeho vzniku. Opisoval čo sa stalo v budúcnosti.

Je pre teba niečo až moc osobné, niečo, čo by si vo svojej hudbe radšej neodzrkadlila, alebo takéto hranice pri tvorbe nemáš?

Do textov skrývam i tie najosobnejšie veci nepriamo. Skryté za rôzne frázy a metafory. Cez texty vyjadrujem i tie veci, ktoré by som nepovedala ani tým najbližším. Tento postoj môže pôsobiť ako veľká zraniteľnosť. Ale mne práve takýto spôsob „svedectva“ dáva najväčšiu silu. Verím, že tým ako osobné a citlivé sú moje výpovede môžem pomôcť i iným ľudom, ktorí si prechádzajú niečím podobným.

Oproti tvojmu prvému albumu „Delusion“ pôsobí „Veracity“ melancholickejšie, temnejšie a viac elektronicky, čo ťa viedlo k zmene svojho soundu?

Predstavu tohto soundu a emócie som v sebe mala od kedy som začala tvoriť. I moje demá, ktoré som nahrávala pred vydaním Delusion mali tento sound. Takže pre mňa tento sound nepredstavoval ani experiment a ani zmenu. Ale verím, že pre ľudí to musela byť zmena. Väčšina piesní z Veracity vznikla pred a počas tvorenia Delusion. Najstaršia pieseň je Things, ktorú som napísala pred 5 rokmi. Napríklad Circles a Your mind som napísala pred 3 rokmi. Cítila som, že niečo vo mne musí dozrieť a zlomiť sa. A som veľmi rada, že som s nimi počkala až doteraz.

Ako si sa k hudbe dostala?

Od mala som hudbu milovala počúvať. Ako 6-ročná som začala hrať na klavír, ktorý som po 3 rokoch vymenila za gitaru. A práve vtedy som začala aj písať svoje prvé piesne. Písať vlastné piesne, interpretovať ich a spievať ma veľmi bavilo. Často sme sa s kamarátkou hrávali na ozajstných hudobníkov. Mala som tú túžbu v sebe od mala. Keď som mala 16, začala som brať písanie piesní vážnejšie. Vtedy vznikli piesne, ktoré sú na Delusion ale i Veracity. Od 16. rokov som začala aj koncertovať. A od vtedy som sa nezastavila. Je to naozaj to, čo chcem robiť.

Akí hudobníci ťa ovplyvňujú a inšpirujú?

Mnoho hudobníkov ma inšpiruje nielen ich tvorbou ale najmä ich osobnosťou.

Ako prebieha tvoj kreatívny proces? Zmenil sa počas pandémie?

Samotný proces sa nezmenil. Ani neviem ako ten proces opísať. Keď mám inšpiráciu tak pieseň akoby vznikne „sama“. Všetko sa to deje strašne rýchlo a hladko - pokiaľ nastane ten správny moment. Tento rok som začala robiť beats. Vždy som to chcela skúsiť. Tak aj vzniklo moje sólové EP, ktoré chcem vydať na jar 2022. Okrem toho sme s Duchom v máji tohto roku vydali náš spoločný projekt NOXORI – Indigo Waters.

Láka ťa písať aj texty v slovenčine alebo ostaneš verná angličtine?

Zopár textov v slovenčine mám. I spolupráce, ktoré som robila sú po slovensky. Slovenčine sa nebránim, ale takisto sa nenútim. Pokiaľ mám chuť a nápad tak po slovensky píšem. Týmto prístupom si myslím, že tie piesne i texty ostávajú čo najviac autentické. Budúci rok chcem vydať i nejaké Singles v slovenčine.

Ako vnímaš tunajšiu hudobnú a umeleckú scénu? Je podľa teba živá?

Je veľmi živá a rozmanitá. Máme tu veľa mladých a talentovaných umelcov.

Považuješ byť súčasťou hudobného vydavateľstva v dnešnej dobe internetu a sebapropagácie stále za dôležité?

Ja osobne vydavateľstvo mám, ale myslím si, že v dnešnej dobe plnej možností to nie je „must have“. Pomôže to v mnohých smeroch a uľahčí napríklad proces vydávania a tlače. Ale zvládnuť sa to dá všetko i ako nezávislý umelec. Len je to prácne.

Je podľa teba budúcnosť hudby plne v streamovaní myslíš, že fyzické nahrávky nevymiznú?

Streamovanie je už teraz medzi mladšími generáciami hlavným zdrojom hudby. CDs a LPs sa stávajú skôr bonusom a zberateľským kúskom. Keďže počúvanie hudby a prístup k hudbe z celého sveta nikdy nebol ľahší, sa táto hierarchia asi meniť nebude. Osobné dúfam, že fyzické nosiče nevymiznú. Je to veľmi pekné mať album obľúbených umelcov i fyzicky.

Biance ďakujem za jej čas a rozhovor.

zhovárala sa Bianka Kolembusová