Matičné námestie a cyklotrasy v Čadci? Kandidáti na post primátora odpovedajú

Bohdan Fidyk: Na tento problém sa pozrieme reálne, lezie na nás celosvetová ekonomická kríza, ktorá sa dotkne aj mesta Čadca. Vznikajú dve otázky: či súkromník bude chcieť predať pozemky pod Matičným námestím a či mesto bude mať financie. Sľubovať niečo, by bolo nečestné k občanovi. Ja osobne by som bol za zvýšenie daní za takéto lukratívne pozemky, ten kto má na také pozemky, má aj na dane. 

Matej Šimášek, JUDr., PhDr., PhD.: Všetky verejné priestranstvá v meste by mali byť riešené koncepčne a vo vzájomnej jednote. Ideálne pod dohľadom architekta mesta, ktorému by ako podporný orgán slúžili výstupy odborníkov príslušnej komisie. Architektonické riešenia by mali byť nastavené s ohľadom na históriu mesta a tiež aktuálnych trendov. Nevyhnutné je pridať viac zelene, takisto zabezpečiť potrebné zázemie na aktíve trávenie voľného času a služby, napríklad reštauračné. Otázka je však veľmi komplexná a okrem odbornej diskusie by mala zohľadniť aj potreby obyvateľov. V najbližšej dobe predstavím viaceré konkrétne riešenia centrálnej zóny mesta, spolu s príslušnými komentármi a vysvetleniami. Otázka vlastníckych vzťahov býva mnohokrát brzdou rozvoja infraštruktúrnych projektov. Vlastníkov je potrebné buď motivovať k aktívnemu prístupu k realizácii vlastných aktivít na týchto miestach, samozrejme v rámci regulácie mestských zásahov, prípadne je potrebné rokovať o kúpe týchto pozemkov a ich následnom využití pod kuratelou mesta.

Xénia Šurhaňáková, Mgr.: Samotný význam slova naznačuje, že je to neoddeliteľná súčasť mesta. Je naozaj nešťastím, že sa doteraz nenašla vôľa, aby sa aj naše mesto mohlo pýšiť svojim verejným priestranstvom. Miestom, kde sa ľudia budú zhromažďovať na akciách nie raz, či dvakrát do roka, ale budú sa len tak prechádzať, stretávať sa na terasách reštaurácií, kaviarní, či cukrární. Odtiaľ budú sledovať, podobne ako aj v iných, okolitých mestách, či obciach, ako ide život, kde spomalia, kde sa nebudú snažiť čo najskôr aktuálne 'námestie' len prejsť a hlavne sa NEzastavovať. Vytvorenie komisie na vysporiadanie pozemkov na Matičnom námestí je pre mňa kľúčové. Bez tohoto kroku zostávajú všetky vizualizácie len takzvane na papieri. Ďalší kľúčový krok v chápaní urbanistiky mesta je reprezentatívny charakter okolitých budov na námestí, čo nateraz isto nik tak vnímať nemôžeme.  V neposlednom rade priestor pri DK, taktiež v súkromných rukách, považujem za potrebné odkúpiť späť a upraviť tak, aby malo charakter oddychovej zóny, ktorá nášmu centru mesta chýba. Vnímam, že mesto by aj žilo, keby si ľudia mali dôvod a priestor sami, s priateľmi, s rodinami, či s deťmi oddýchnuť a byť tzv v komunite. 

Jozef Vražel, JUDr., Ing., PhD.:  Pred mojim príchodom a aj po mojom príchode na mesto v roku 2007 bolo Matičné námestie v súkromných rukách - vlastníkom pozemkov bola spoločnosť AVC Čadca a mestu Čadca tu nepatrilo čo sa týka pozemkov nič. Mne sa podarilo ako primátorovi rokovať a odkúpiť od súkromného vlastníka značnú časť pre mesto Čadca cca 2500 metrov štvorcových čo je zhromažďovacia plocha priamo pred Domom kultúry a smerom k schodom. Ostatné susediace pozemky majú rôznych súkromných vlastníkov, ktorí pozemky taktiež odkupovali od predchádzajúceho súkromného vlastníka. Ale je dôležité uvedomiť si, že nikoho pred mojim nástupom nenapadlo skúsiť pozemky získať pre mesto a ani pokiaľ viem po mojom odchode takéto iniciatívy neboli. Nemám vedomosť, že by napr. súčasné vedenie mesta, ktoré predstavilo občanom v roku 2018 pred voľbami „mega projekt námestia“ oslovovalo súkromných vlastníkov pozemkov v snahe rozšíriť pozemky pre mesto nakoľko vizuál námestia bol aj na plochách nepatriacich mestu. Následne ako bol pozemok odkúpený pre mesto v roku 2008 bol zmenený územný plán a bol vypracovaný projekt na rekonštrukciu Matičného námestia. Odvtedy sa s Matičným námestím neudialo nič – nepribudla ani jedna lavička či mobilná zeleň a po búrke tú máme „vonkajší bazén“. Myslím si, že každému je jasné, že Matičné námestie tak ako ho poznáme posledných asi 30 rokov by už v modernom okresnom meste malo konečne nadobudnúť iný vzhľad a stať sa nielen plochou cez ktorú občania prejdú, ale aj miestom, kde budú mať dôvod sa zastaviť. V minulosti tu už boli aj veľkolepé vizualizácie rekonštrukcie Matičného námestia, ale žiaľ ostalo iba pri obrázkoch. Okolité mestá a obce už majú dávno námestia revitalizované a zmodernizované treba sa v tomto smere naozaj pohnúť dopredu. Aktuálne aj napr. mesto Žilina inštaluje novú mobilnú zeleň v meste čo nie je taká veľká investícia, ale efekt je znateľný a priestor je omnoho krajší ako naše smutné námestie.

Peter Zverec, Bc.: Matičné námestie zneužíval hlavne súčasný primátor vo svojej kampani, kde sme boli svedkami megalomanskej vizualizácie, v ktorej boli do značnej miery vizuálov zahrnuté aj časti, ktoré nepatria mestu a teda mesto nesmie do nich investovať. Práve súkromné vlastníctvo na takmer väčšine plochy námestia je problémom pri získavaní mimorozpočtových zdrojov, ale aj problém pri použití zdrojov mesta, ktoré by mohli byť použité na rekonštrukciu. Je potrebné aby mesto začalo rokovať o odkúpení s vlastníkmi pozemkov pod námestím. Je hanbou že od revolúcie sa nepodarilo žiadnemu z primátorov dostať pozemky pod námestím ale aj v okolí kultúrneho domu do vlastníctva mesta tak, aby sme mohli vybudovať dôstojné námestie hodné okresného mesta, centra Kysúc. Sľubov už bolo dosť je potrebné začať konštruktívne riešiť tento problém v prospech mesta. Ako prvé začať skupovať pozemky pod námestím. Súčasný stav je alarmujúci po silnejšom daždi je námestie vytopené. Vyskakujúce dlaždice, vo večerných hodinách slabo osvetlené, ale ako povedal jeden zamestnanec mesta zodpovedný aj za osvetlenie: „Stačí že si vidíme na „nohy“. Nečudujme sa, že pod terajším vedením mesto Čadca vyzerá, ako vyzerá.

Bohdan Fidyk: Túto problematiku nemám naštudovanú, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať ale môj názor je, že cyklotrasy potrebujeme. 

Matej Šimášek, JUDr., PhDr., PhD.: Mám skúsenosti s realizáciou projektov cyklotrás v pozícii manažéra, konkrétne tej Bystrickej a Kysuckej, ktorá prechádza cez Krásno nad Kysucou a spája Oščadnicu s Dunajovom. V rámci OCR Kysuce sme zatiaľ pripravili štúdiu prepojenia Čadce a Krásna nad Kysucou. To je však len rámec, v podstate myšlienka. Kľúčové je pripraviť potrebné podklady k čerpaniu dotácií v tejto oblasti. Nevyhnutnosťou je majetkové vysporiadanie pozemkov a kvalitný inžiniering, teda príprava podkladov k stavebnému povoleniu. V tomto smere ide o mravčiu systematickú prácu, ktorá už prebieha. Mesto Čadca musí podľa mňa v tejto otázke spojiť sily s mestom Krásno nad Kysucou a zabezpečiť vysporiadanie pozemkov, nájomné zmluvy a príslušné vyjadrenia. Po preštudovaní mapových podkladov však považujem tento projekt za riešiteľný. Väčšie úskalia vidím v realizácii projektu Striebornej Kysuce. Tento proces je aj z pohľadu množstva obcí a miest, ktorými prechádza zložitejší. Čadca by sa mala zamerať prioritne na úsek smerom k Rakovej, ten je možné aktuálne financovať, nielen v rámci cestovného ruchu, ale tiež v súvislosti prepojením tejto malej aglomerácie. Budovanie cyklotrás všeobecne je pomerne náročné, obzvlášť z fondov, dnes však iná cesta nie je. Pokiaľ to však ide v iných mestách a obciach, je potrebné si len zobrať príklad, spojiť sily a pridať ruku k dielu. 

Xénia Šurhaňáková, Mgr.: Do značnej miery táto otázka súvisí s výzvami EÚ. Cyklopreprava zažíva v poslednej dobe obrovský rozkvet najmä kvôli snahe smart riešení v mestách, či obciach. Ľudia si takto vyplnia svoj voľný čas, povenujú sa deťom, priateľom, rodinám, ušetria palivo, životné prostredie, zašportujú si. Projekt Strieborná Kysuca je realizovateľný do tej miery, do akej miery je ochota zo strany vedenia mesta ho realizovať, ako i občanov participovať na jeho realizácii. Keďže projekty cyklotrás sú finančne náročné, je kľúčové správne nastavenie konkrétneho tímu osôb, ktorého úlohou bude zamerať sa na rýchle a dobre nastavené reakcie na výzvy, vysporiadavanie pozemkov, spoluprácu s občanmi, či kooperácie s okolitými obcami. Rovnako je dôležité vnímať aj naše kopce ako miesta s potenciálom rozvoja cyklotrás.
 

Jozef Vražel, JUDr., Ing., PhD.:  Príležitosti na aktívne trávenie voľného času sú v našom meste mizivé. Cyklotrasy dnes majú bežne nielen mestá, ale aj omnoho menšie obce ako je Čadca. V minulosti bol vypracovaný projekt Strieborná Kysuca v smere Čadca – Makov, ktorá ponúka jedinečný priestor na cyklotrasu v lete a na bežkovanie v zime. Aj v tomto smere Čadca zaspala dobu a nevyužila možnosť podania projektov práve na cyklotrasy. Občanom chýba tento spôsob trávenia voľného času a preto je nevyhnutné pokračovať v tomto projekte a dotiahnuť ho do úspešného konca. Čadca nemá ani riadny mestský park, lesopark je zničený chýbajú zóny oddychu – v tomto smere sme naozaj na chvoste v porovnaní s inými mestami čo je škoda, lebo Čadca má obrovskú výhodu že je situovaná a obkolesená krásnou prírodou. 

Peter Zverec, Bc.: Cyklotrasa v meste je témou ktorá rezonuje hlavne v negatívnom slova zmysle. Je vypracovaný projekt cyklotrasy, ktorý je stavebne rozdelený na viacero etáp a má ísť o trasu spájajúcu Oščadnicu- Krásno nad Kysucou- Čadcu- Rakovú. Časť je hotová a to trasa od lidlu cez park okolo múzea cez železničný podchod až po pekáreň Vilia po Hlinkovej ulici. Časť bola vybudovaná ako nová stavba a časť v trase jestvujúceho chodníka čo je práve ten problém. Hlavne na chodníku pred nemocnicou dochádza ku kolíznym situáciam medzi chodcami a cyklistami. V trase sú stĺpy verejného osvetlenia, ale aj dopravné značky. Smutné však je, že aj doteraz nevybudované etapy cyklochodníka vedú v trase už jestvujúceho chodníka a to smerom na Rakovú, ale aj od Vilie v trase jestvujúceho chodníka cez Horelicu smerom na Oščadnicu. Príkladom by nám mala byť Terchovská cyklomagistrála, kde cyklochodník vedie prírodou a jeho trasa kopíruje trasu rieky Varínka. Teda aj projekt Strieborná Kysuca by mal ísť popri rieke Kysuca až na Makov, išlo by o nádhernú cyklotrasu a rozhodne značnou mierou by bol podporený turistický ruch nielen v meste, ale v celom regióne.