Ako prežívali Vianoce naši predkovia? Zvykoslovie v Novej Bystrici

Začíname 11. novembrom, kedy prichádza Martin na bielom koni, po ňom nasleduje sv. Katarína (začína pôst v adventnom období), po Kataríne prichádza sv. Ondrej, ktorý pôst potvrdzuje.

30. november - sv. Ondrej - v tento deň dievky triasli plotmi a odriekali riekanku: „Ploty, ploty trasiem Vás, svätý Ondrej daj mi znať, s kým ja budem pred oltárom stáť.“
V túto čarovnú noc sa mal dievke prisniť mládenec, ktorý jej bol súdený, alebo z ktorej strany sa ozval štekot psa, v tú stranu sa mala vydať.

4. december - sv. Barbora - v tento deň sa olamovali halúzky z čerešní a dávali sa do vody. Týmto úkonom vydaja chtivé dievky zisťovali, či sa vydajú. Ak im halúzka z čerešne do štedrého dňa rozkvitla, mali nádej, že sa do roka vydajú, ak nie, museli si ešte rok počkať.

13. decembra - Lucia - v tento deň sa robili pochôdzky po dedine. Dievčatá aj mládenci sa obliekli do bielych plachiet, natreli si tvár múkou a chodili „po Luciách“. V ruke mali husacie krídlo, ktorým vymetali kúty v izbe, ich úlohou bolo vymiesť všetko zlé z chalupy. Dni od Lucie do Vianoc predpovedali počasie v nasledujúcom roku. Starší ľudia si viedli záznamy o počasí a potom sledovali, do akej miery sa im nasledujúci rok vyplní. Ak sa zápis nevyplnil,
vyjadrovali nespokojnosť slovami : ,,Veď takto nemalo bysť!“
Dievčatá si na Luciu písali aj lístky s 12 menami mládencov a každý deň po jednom spálili, ten, ktorý im ostal do štedrého dňa, ten mal byť tým vyvoleným. Mládenci sa v tento deň venovali zhotoveniu Luciinho stolčeka, s ktorým išli na omšu a mali zistiť počas omše, ktorá z prítomných žien je strigou.

24. december - Vianoce (Vilija) boli považované medzi najväčšie sviatky v roku. V tento deň sa nesmelo búchať, aby sa nezobudil skôr Ježiško. Nemalo sa chodiť po návštevách. Len ak bolo potrebné, tak to mal byť mladý a zdravý muž, aby nepriniesol nešťastie do domu. Verilo sa, že kto dostane v tento deň bitku, bude bitý po celý rok. Bola známa riekanka: „Na Viliju deti bijú, do chlievca ich zavierajú “
Hoci nastali výrazné zmeny v konfesií obyvateľstva, štedrá večera ostala slávnostnou udalosťou v živote rodín na Kysuciach.
V tento významný deň sa dodržiaval celodenný prísny pôst. Rodičia deťom vysvetľovali, že sa postia za dobrého muža alebo ženu. Gazdinky na Vianoce vstávajú zavčas ráno, aby stihli všetko pripraviť. Pripravujú toho omnoho viacej ako na nejaký obyčajný sviatok, aby nič nechýbalo a bolo dosť aj pre návštevy a betlehemcov. V tento deň sa tiež pripravujú mäsité jedlá, ale tie sa konzumujú až po príchode z polnočnej svätej omše, kedy sa končí pôst.
Na Vianoce sa najväčší význam kládol na priebeh Štedrého dňa. Preto sa pripisoval veľký význam aj príprave štedrovečernej hostiny. Zloženie jedál a početné chody symbolizovali želanú hojnosť a zdravie v rodine. Pred začatím štedrej večere sa najskôr išlo do maštale, kde sa dalo večerať zvieratám. Tie sa pokropili svätenou vodou a odtiaľ sa rituál opakoval aj v kuchyni. Keď sa prišlo z maštale do izby, povedalo sa: “Pochválený buď Ježiš Kristus,“ prítomní odpovedali: „Na veky Amen.“ Potom nasledovalo vinšovanie:
“Vinšujem Vám zdravie, šťastie a hojné božské požehnanie, aby ste boli takí zdraví ako v nebi anjeli, aby ste mali toľko teličiek, ako je v hore jedličiek, toľko býčkov, ako je v hore pníčkov a do roka proroka mladej žene.“

Na stole nemalo chýbať obilie, cesnak, cibuľa, zemiak, chlieb, oblátka s medom, svätená voda a peniaze.
Po východe prvej hviezdy sa začalo večerať. Večera začínala modlitbou a pomedením prísediacich ľudí pri stole. Prvým chodom boli oblátky s medom. Med na oblátke symbolizoval lásku a ľudia mali byť k sebe navzájom sladkí a dobrí ako je med. Ďalším chodom bola hrachová polievka so sušenými slivkami, kapusta, zemiaky.
Na štedrovečernom stole nesmeli takisto chýbať jablká, ktoré sa po večeri rozkrájali na dieliky a každý člen rodiny dostal po kúsku. Ak bolo jabĺčko zdravé, bol to symbol zdravia celej rodiny. Symboly zdravia v 20. storočí prezentovali aj orechy. Na Vianoce nesmel chýbať ani obradový chlieb, ktorý sa volal „pupkový chleba“. Tento chlieb sa mal upiecť na polienkach, ktoré sa odkladali od Lucie do Vianoc, boli to čarovné polená a tento chlieb musel byť počas celých Vianoc na stole. Po Vianociach sa dal vysušiť a mal slúžiť ako liek pri ochorení dobytka (statku).

Štedrá večera prešla mnohými zmenami aj v Bystrickej doline. Začali sa vyprážať rybie filé na oleji. V mnohých rodinách dodnes nesmie na Vianoce chýbať kapor, lebo si z neho odkladajú šupinky, ktoré symbolizujú želanie - mať vždy dosť peňazí. Z každého chodu sa odkladalo do pripravenej misky kúsok jedla a toto sa potom odnieslo dobytku. V tento významný deň sa pripisoval význam aj predpovedaniu budúcnosti. Po večeri, keď sa poumýval riad a pozametala izba, dievky išli do chlieva klopať prasaťu na vráta, o koľko rokov sa vydajú. Podľa toho, koľkokrát im prasa zakrochkalo, o toľko rokov sa mala vydať. Veľakrát sa stalo, že sviňa veru nezakrochkala ani raz, a to bolo smútku v rodine.

V iných rodinách sa v tento deň „medilo“ aj zavčas ráno, keď ešte všetci spali, zvyčajne matka zobrala med a pomedila ním ústa všetkých členov svojej rodiny, aby boli na seba všetci dobrí.

25. december - Božie narodenie - prvý sviatok vianočný sa nemalo variť, upratovať ani zametať a chodiť po návštevách, malo sa rozmýšľať nad narodeným Spasiteľom. Dojedalo sa, čo ostalo z predošlého dňa.

26. december - Sv. Štefana - druhý sviatok vianočný. Podávali sa už mäsité jedlá, ktoré pozostávali zvyčajne z fazule a kapusty s údeným mäsom. V tento deň sa chodilo po spievaní, pričom sa koledníkom okrem koláčov ponúkala aj pálenka. Bochníčky a koláče boli pečené z lepšej múky, cesto bolo viac osladené a omastené. Plnili sa lekvárom, tvarohom alebo makom, ktorý mal symbolizovať peniaze. Tieto koláče mali rôzne tvary. Buď boli v tvare rožtekov, alebo sa prepletali. Koleda: „Dobré bolo Kubovi zakiaľ bol mladý, preskakoval pníčky, bučky i vysoké klady. Len to zlé urobil, že sa neoženil, zakiaľ bol mladý.“

Pieseň, ktorá sa spievala na sviatok svätého Štefana:

„Kráľ Štefanko ovečky napajál, po mesiačku, po slniečku im dával. Zdalo sa mu tam hore v úzretí jasné nebo otvorené videti. Videlo tam tu drahú stoličku, čo sedával Syn Boží s Trojičku a pred nimi a pred nimi tria anjeli spievali, na chudobnú devenečku volali.“ Ďalšia pieseň bola: „Dobrá novina, šťastná hodina, čo sa stalo tejto noci...“, alebo: „Do hory, do lesa valasi.“

Na sviatok svätého Štefana sa ľudia umývali v peniazoch. Niekde v domácnosti sa svätená voda, ktorou sa kropilo na Štedrý deň, nechávala v „šechtárku“ (vedierku) v kuchyni pod stolom, kde pred večerou domáci gazda hodil drobné peniaze a potom sa v tejto vode celá rodina umývala počas Vianoc každý deň. Malo to priniesť hojnosť peňazí a uchovanie rodiny pred biedou.

1. január - Nový rok - podávali sa také jedlá ako aj na Vianoce, len s tým rozdielom, že neboli v toľkej podobe. Ľudia sa držali porekadla: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“ Dôležité bolo, aby ani jeden člen rodiny v tento deň nebol hladný, čo malo symbolizovať dostatok jedla v budúcom roku. Platila nepísaná zásada, že na Nový rok sa nemalo jesť mäso z hydiny, lebo sa nebudú držať peniaze v rodine, šťastie a majetok sa rozletí do sveta.

6. január - Traja králi - v tento deň chodili skupinky po troch mládencoch po koledách. Mali oblečené dlhé biele košele, na hlave mali vysoké, krížmi zdobené papierové čiapky, v rukách mali kyjanice zdobené plieškami alebo zvončekmi.

Títo traja králi spievali pieseň:

„My tria králi prišli sme k Vám, zdravie, šťastie vinšovať vám, zdravie šťastie dluhé letá, my prišli sme k Vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša. Keď sme do Betlema prišli, hneď sme tam Ježiška našli. Ježiško sa v chudobe narodil a s nami  hneď po pytaní pochodel. Vy gazdičko, vy gazdinka , udeľte nám pomaličko a čo nám vy udelíte, preto biedni nebudete. My budeme Boha vzývať a Vás bude Pánboh žehnať.“
Na tento sviatok sa v kostole posväcovala svätená voda, ktorá mala slúžiť po celý rok pri krste, sobáši, pohrebe a iných denných potrebách v domácnosti.
Po koledách chodil aj pán farár - svätením domov. Veraje domov označoval nasledovným spôsobom „20-G-M-B -..“ (koniec príslušného letopočtu, kedy sa posviacka konala).

Autor: Kotvasová Helena
foto: Kysucké múzeum, vlastný zdroj, pixabay.com