anton opialNa Kysuciach zrejme nenájdeme väčšieho znalca tohto regiónu. Anton Opial sa už roky aktívne podieľa na rozvoji turistiky. Prečítajte si rozhovor s Majstrom turistiky.

Pán Opial, turistike sa venujete už desiatky rokov. Turistika sa rozvíja – aká bola kedysi a aká je dnes?

Kedysi predseda pešej turistiky KST raz na otázku prečo sa nesnaží aj pešia turistika o nové prístupy povedal asi toto: Čo chcete v turistike vymýšľať? Ako sa chodilo pred 100 rokmi, tak sa bude chodiť stále. Netvrdím ale, že mal 100%-nú pravdu.

anton opial2Od mojich turistických začiatkov, keď som v roku 1971 začínal s turistikou, prešlo už celé polstoročie a zákonite sa aj čo to zmenilo. V tých časoch sme chodili v lete peši, v zime na lyžiach (bežkách) a v menšej miere cykloturistika. V oblastiach s vhodnými podmienkami sa praktizovala vodácka turistika. Postupne sa začalo s turistikou na koni, teraz je módou nordic walking a tí ktorí nemajú kde nechať svojich štvornohých miláčikov propagujú dogtreking. A aby to pešiaci nemali také jednoduché, tak pribudli aj horské bicykle so šialencami, ktorí ohrozujú ich bezpečnosť aj na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali. a to už nechcem spomínať „milovníkov prírody“ na štvorkolkách,  tereniakoch a počas zimy na snežných skútroch. Ale proti gustu žiaden dišputát, alebo kto chce kam pomôžme mu tam. Čo sa ale nemení to je hlavný cieľ turistiky – aktívny pohyb a poznávacia činnosť.

A ešte, keď som spomenul turistiku na bežkách - aj tu došlo k veľkým zmenám. Ešte pred 15-20-timi rokmi sa chodilo na bežky aj v snehu po kolena a neboli upravované žiadne stopy – samozrejme okrem veľkých lyžiarskych stredísk, no dnes sa už na takúto turistiku hádam vyberú len tie staršie ročníky. Dnes si už väčšina milovníkov bežiek „odpustí makačku“ s prešľapávaním stopy a bežkujú sa, vystrojení podľa najnovších trendov, pohodlne len na strojovo upravovaných trasách.

V negatívnom smere tiež došlo k veľkej zmene čo sa týka turistiky mládeže. Turistické krúžky boli samozrejmosťou takmer na každej, nielen základnej, ale aj strednej škole. Dnes, česť výnimkám, nemajú kde deti získať základ k tejto činnosti. Rodičia, ktorí sa venujú turistike síce berú so sebou aj svoje ratolesti, ale tú atmosféru a spoločné zážitky , ktoré deti prežívali v kolektíve rovesníkov a tešili sa na ďalšie spoločné výlety im v súkromí nahradiť v žiadnom prípade nedokážu a keď sa deti ako tak stanú samostatnými obyčajne prestanú mať o turistiku záujem a rodičia na turistike „osirejú“

Veľké zmeny za tie roky zaznamenal aj turistický výstroj a výzbroj vo všetkých druhoch turistiky, čo je samozrejme spôsobené vývojom a využívaním nových materiálov a samozrejme uplatňovaním nových trendov, hlavne tých módnych..

Byť aktívnym turistom v rámci klubu neznamená len chodiť po túrach ale aj niečo dávať. Napríklad turistické značkovanie, organizácia podujatí... Máme dosť mladých turistov?

Táto otázka má široký záber. Začnem najskôr tou organizáciou podujatí. Samotná účasť na turistickej akcii je u turistov, či už organizovaných v turistických oddieloch, alebo neregistrovaných, to najjednoduchšie. Podľa počasia sa obliecť, zbaliť si do batoha potrebné veci a ide sa.

Málokto sa pozastaví nad tým, že je najskôr potrebné vybrať trasu tak, aby bola zaujímavá a umožnila spoznať vždy niečo nové čo najväčšiemu počtu účastníkov, zvážiť jej náročnosť, aby vyhovovala schopnostiam potenciálnych účastníkov, myslieť na rozdiely v kondícii, mať v zálohe náhradné riešenia pre prípad nejakých nepredvídaných udalostí , vyhľadať vhodné dopravné spojenia, sadnúť a napísať informačný leták, pozvánku či plagát, zaužívaným spôsobom ich zverejniť, aby sa dozvedeli kedy, kde, ako sa pôjde, kedy sa predpokladá návrat, ... Ja na to používam výraz konzumná turistika.

Pri pohľade z iného uhla však nie je možné, aby sa na detailnej príprave trasy podieľal každý kto ju bude absolvovať, pretože bez prakticky nadobudnutých skúseností a vedomostí to nie je ani možné. Takže niekto sa jednoducho povedané môže zviezť a niekto sa musí obetovať.

turistika opial 002

Ale k tomu, že tieto starosti padnú na nás sme sa rozhodli vtedy, keď sme sa prihlasovali a absolvovali školenie cvičiteľov turistiky. Aj z dôvodov vyššie spomínaných „povinností“ pri príprave a organizovaní turistických akcií poznám celý rad vyškolených cvičiteľov, ktorí pred ich organizovaním radšej dali prednosť tomu konzumnému spôsobu turistiky.

K problémom s mládežou, tak ako ich vidím ja, som sa už zmienil v tej prvej otázke. No ešte by som chcel povedať, že podobný „generačný“ problém je vidieť aj u našich susedov v Česku. Naopak v Poľsku je mládežnícka turistika na úplne inej úrovni.

K turistickému značkovaniu poviem len toľko, že ho môžu vykonávať iba kvalifikovaní značkári z radov turistov. No pomocné práce pod ich dohľadom môže vykonávať teoreticky každý. Stav značkovaných chodníkov má priamu súvislosť s kvalitou práce a osobným prístupom značkára. Dosť často sa stáva, že vás značenie sklame - hustota značiek, ich viditeľnosť, vyblednuté značky (nie pravidelné obnovované), chýbajúce značky ap. Nie všetko však ide na vrub značkár aj keď si každý kto na turistike „zablúdi“ a nevie ako a kade ďalej, hlavne v neznámych územiach, z chuti zanadáva na značkárov. Sám som to viackrát zažil a tiež si aj zanadával.

Som toho názoru, že pokiaľ sa na túto činnosť niekto dal, tak by ju mal vykonávať ako najlepšie vie, alebo to prenechať iným. No veľkým a ťažko riešiteľným problémom je, komu? O túto záslužnú a potrebnú prácu, ktorej výsledky využíva každý turista či neturista, nie je  medzi turistami veľký záujem. Dôvodov je viacero, ale jedným z tých najhlavnejších je, že títo obetavci a nadšenci vykonávajú všetky práce spojené so značením na úkor svojho osobného voľna tak povediac „za pán boh zaplať“.

Nejdem prezentovať svoj názor, ako a kde by sa mohlo hľadať aspoň čiastočné východisko ako získať prostriedky na ich financovanie, ale v situácii v akej značkári sú a čo pre nás všetkých ich práca znamená im treba vysloviť aspoň naše úprimné ďakujeme..

Čo vám osobne dáva turistika?

V prvom rade to, čo je jej hlavným cieľom - možnosti spoznávania nových, pekných, zaujímavých a atraktívnych miest a v nemalej miere tiež skutočnosť, že aj touto formou robím niečo pre svoje zdravie. Čo je ale nezanedbateľné sú zážitky z chvíľ prežitých v každom ročnom období v krásnej prírode, hlavne keď je to aj v spoločnosti rovnako zameraných priateľov a známych.

turistika opial kysuce 2

Čo bol váš najväčší turistický zážitok?

To je ťažké povedať, pretože zážitkom je spoznanie každého nového pekného miesta. No zákonite sa medzi nimi vynímajú spomienky na turistiku v exotických krajoch, ktoré sa mi podarilo navštíviť . Napríklad pohorie Ťan-šan v Kazachstane, bulharské pohoria Pirin, Rila či Stará planina, talianské Dolomity, alebo takmer 9.000 km dlhá „veľká okružná“ cesta po Škandinávii v rámci ktorej sme sa dostali až za severný polárny kruh do Kiruny, Narviku, Laponska, na súostrovie Lofoty aj s nezabudnuteľným Trolstigenom - Cestou trolov.

Hľadanie toho naj zážitku, z tých čo sa za tie roky nazbierali by bolo dlhé a možnože by ten narýchlo vytipovaný ani nemusel byť na aj preto, že niektoré už upadli do zabudnutia a oživia sa len náhodne pri spomienkach v kolektíve „ pamätníkov“. V každom prípade by ich však bolo oveľa viac ako by potreboval dobrý spisovateľ na napísanie obsiahlej knihy.

Na našich stránkach má výborný ohlas váš seriál Skryté Kysuce. Teší vás to?

Keď je to naozaj tak, že je o tento seriál záujem, to ma musí len tešiť, pretože sa plní moja predstava ponúknuť tipy a umožniť tým turistom ktorých oslovia spoznávať čaro a krásu kopaničiarskeho osídlenia Kysúc, ktoré svojim rozsahom nemá na Slovensku obdobu.

Zatiaľ sa mi v 29-tich častiach tohto seriálu podarilo popísať návštevu 261 osád a samôt, no musím priznať , že v minulom roku to boli len 4 diely. Ale dal som si predsavzatie, že sa v tomto roku dopracujem aspoň k číslu 350 predstavených osád a dúfam, že sa mi ho podarí splniť..

Na čom práve pracujete? Viem že so starostom Vysokej niečo chystáte, niečo sa už urobilo...

Už v predminulom roku (2019) sme vyznačili originálnymi „pútačmi“ s pôvodnými názvami a ďalšími údajmi 37 vysockých osád a samôt. Hlavne takých cez ktoré vedú turistické značky. Vlani sme vyčistili, prerezali a z časti aj obnovili úseky „historických“ chodníkov (v dĺžke takmer 5,5 km), ktoré v minulosti skracovali vzdialenosti a spájali susedné osady.

Toto všetko je základom pre vytvorenie siete 6-tich turistických okruhov – náučných chodníkov (s dĺžkou od 7,5 do 11 km) po osadách a samotách obce v celkovej dĺžke 56 km, ktorých prejdením budú mať návštevníci možnosť zoznámiť sa s takmer 80-tkou osád a samôt roztrúsených v katastri obce v Javorníkoch a Turzovskej vrchovine. Verím, že do konca leta sa podarí dotiahnuť do úspešného vyznačenia týchto trás.
Aby tieto okruhy prispeli aj k informovanosti návštevníkov a rozšíreniu ich vedomostí o živote v obci plánujeme na nich umiestniť cca 20 informačných panelov zoznamujúcich návštevníkov s históriou obce, jej osídľovaním, remeslami, ktoré v minulosti zabezpečovali živobytie obyvateľov, pripomenúť aj významných rodákov a mimoriadne udalosti z dejín obce.

turistika opial 005

Konkrétne kontúry už nadobúda aj ďalšia akcia, po novom by sa mohlo povedať projekt, zameraný na aktívne poznávanie Kysúc, pod zatiaľ len uvažovaným názvom Znalec Kysúc, ktorého cieľom bude dôkladné spoznanie Kysúc a dúfam, že môže byť motívom pre všetky vekové kategórie nevynímajúc rodičov s deťmi ani seniorov. Tí čo sa budú chcieť pochváliť, že sú ozajstnými znalcami Kysúc budú musieť navštíviť a fotografiou preukázať návštevu 60-tich miest (vrcholov, chát, významných sakrálnych objektov, vytipovaných osád, centier miest a obcí a iných zaujímavostí) vybraných tak, aby spoznali každý „kút“ Kysúc.

Pred viac ako 30-timi som organizoval niečo podobné pod názvom Vzorný kysucký pivár a do plnenia podmienok tohto odznaku sa vtedy zapojilo viac ako 300 turistov.

Máte ešte turistickú výzvu, sen sa niekam pozrieť?

Pekných a lákavých miest, ktoré by stáli za návštevu a spoznanie, je vo svete nepreberne. Chcieť ich ešte spoznať čo najviac je jedna vec, no rozhodujúca je tá druhá – vek a ten ma už limituje v tom čo ešte môžem vidieť, spoznať a navštíviť. Na veľké a fyzicky náročné cesty už vzhľadom naň nepostačujú sily a tomuto faktu sa musia prispôsobovať aj miesta, ktoré by ešte pripadali do úvahy..

V súčasnosti je najdôležitejšie želať si, a mať, zdravie také, aby sa dalo aktívne tomuto koníčku venovať ešte aspoň „nejaký ten týždeň“ a uspokojiť sa, aj vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu s covidom, s krásami, ktoré máme doma na Slovensku a prípadne nie ďaleko za jeho hranicami. No a preto, že chodiť na turistiku sám nie je bohviečo, tak si musím priať aj dobrý kolektív rovnako zameraných rovesníkov.

Máte titul Majster turistiky, ako ste ho získali?

Získať titul Majstra turistiky nebolo jednoduché. Pretože podmienky pre jeho udelenie boli náročné a asi aj preto som jediný v regióne kto sa môže pochváliť týmto titulom. Tento čestný titul mi bol udelený ÚV ČSTV Praha 16.12.1986 – teda už pre 35-timi rokmi. Turistike sa bolo totiž treba venovať sústavne a hlavne všestranne - aktívna turistika, cvičiteľská činnosť, získať kvalifikáciu cvičiteľa minimálne II. triedy, funkcionárska činnosť v trvaní aspoň 5 rokov minimálne na okresnej úrovni.

Plnenie podmienok prebiehalo formou absolvovania zápočtových ciest (ZC), ktoré boli rozdelené na podľa náročnosti na ZC III. II. a I. stupňa. Tretí stupeň najľahší.

ZC sa delili sa podľa počtu dní III. st. 4-6 dní (deliť sa mohla na 3 časti), II. st. 9-12 dní s možnosťou rozdelenia na dve časti, a I. st. 12-15 dní – musela sa absolvovať bez prerušenia a s nocľahom mimo trvalého bydliska v minimálne 3-člennom kolektíve nezmenenom počas celej ZC. Podľa jej náročnosti bolo treba absolvovať od 60 až do 250 km (pri pešej ZC). Pri ostatných druhoch ZC úmerne k tomu kilometre ostatnými presunovými prostriedkami prepočítanými na pešie km. Bolo potrebné absolvovať predpísanú kombináciu týchto ciest rôznymi presunovými prostriedkami (peši, lyže, cyklo, moto-kombinovaná s aktívnym presunom, na lodi + minimálne jedna v zahraničí. Celkovo bolo treba (okrem ZC III. a II. st.) absolvovať 4 ZC I. st. tromi rôznymi presunovými prostriedkami Okrem aktívnej činnosti sa u každej ZC kládol dôraz aj na kultúrno poznávaciu činnosť – KPČ (návšteva a poznávanie kultúrnych pamiatok, prírodných zaujímavostí, ...).

turistika opial 008

Celý priebeh každej ZC bolo potrebné zdokumentovať: popis priebehu trasy, KPČ - popis navštívených miest, doložiť fotografie, cestovné lístky, potvrdenia o úhrade ubytovania tak, aby bolo možné jednoznačne preukázať priebeh tejto ZC všetkými účastníkmi ZC. Nakoniec zviazané predložiť (ako diplomovku), príslušnej klasifikačnej komisii. Len pre lepšiu predstavu - jedna moja cyklo ZC I. st. má vyše 90 strán textu a náčrtkov. Na dosiahnutie tohto môjho „cieľa“ – získať titul Majstra turistiky, išla všetka moja dovolenka počas desiatich rokov.

Pán Opial, ďakujeme za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

  • Seriál Skryté Kysuce
    Prečítajte si články o vychádzkach po osadách, možno nájdete inšpiráciu pre váš ďalší výlet.

 

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: