Ukážka z novej knihy Stratení v horách

Je možné manipulovať s časom dopredu alebo dozadu? Ak pripustíme, že čas napriek vžitým predstavám nie je iba lineárnym javom, kde existuje iba „teraz“, minulosť je ukončená a nemožno ju zmeniť, otvoria sa nám nové pohľady.

Pokiaľ totiž čas prebieha v nekonečnej slučke, potom sa môžeme v ňom presúvať do minulosti, ako aj do budúcnosti. Je to niečo ako obrazový záznam na videokazete. Presun v čase by potom nebol ničím iným, iba rýchlym previnutím dopredu alebo dozadu. Isteže, nám takýto ovládač na kontrolu času (zatiaľ) chýba. Napriek tomu však dochádza k tajomným udalostiam, ktoré budia dojem, akoby niekto tajomný ovládač mal a občas manipuloval s našimi životmi.

Takýto podivný prípad ktorý sa odohral sa na Kysuciach na južnom úseku cyklotrasy pri vodnej nádrži Nová Bystrica sme spoločne s Robertom K. Leśniakiewiczom opísali aj v našej najnovšej knihe „Stratení v horách“.

28. mája 2017 sa pán I. J. spoločne so svojou dospelou dcérou vybral bicyklovať na trasu okolo vodného diela na Novej Bystrici. Túto trasu dobre pozná, dcéra tu bola prvýkrát. Auto zaparkovali v hornej časti obce (Závodskovci) a odtiaľ pokračovali na bicykli. Počas jazdy okolo vodnej nádrže stretli skupinu cyklistov (3 chlapcov a 2 dievčatá), pri budove kostola Narodenia Panny Márie z bývalej zatopenej obce Riečnica pokračovali cestou južne od priehrady, kde sa odohrala samotná udalosť.

V istom momente si otec uvedomil, akoby opakovane prechádzal ten istý úsek cesty. Spoločne s dcérou, ktorá jazdila na bicykli pred ním spozoroval auto „zelená felícia s českou poznávacou značkou“, ktoré nasledovalo ďalšie, „zlatá oktávia s čadčianskou značkou“. Keďže bol sústredený na jazdu, detaily si nevšímal, pokým nenadobudol dojem, že opätovne prechádzajú ten istý úsek cesty. Sotva si to uvedomil, znova sa spoza zákruty cesty objavilo pred nimi to isté auto „zelená felícia“ nasledované „zlatou oktáviou“. S pocitom prekvapenia a narastajúcej úzkosti sa pokúsil prizrieť prvému z áut, ktoré ho malo vzhľadom ku úzkej ceste minúť v bezprostrednej blízkosti. Podľa vlastných slov „to však nedokázal“, „vôbec to nešlo“, pretože hoci sa mali s autom tesne minúť, videl ho „nie zboku“, ale „akoby vzdialené“, „z úplne inej perspektívy“. Podarilo sa mu však sčasti cez predné sklo a bočné okno zbadať antropomorfné „dva tiene“ v prednej časti kabíny, pričom pocit úzkosti a ohrozenia sa naďalej stupňoval.

Následne si vybavil, že prechádzali tým istým úsekom cesty „už po tretíkrát“, situácia s autami sa však neopakovala. Posunkami sa dorozumieval s dcérou, ktorá jazdila pred ním, aby nezastavovala a  stále ďalej pokračovala. Napriek intenzívnemu pocitu stiesnenosti sa snažil zorientovať, preto počas jazdy vytiahol z vrecka mobil s GPS aplikáciou, ktorý však v tej chvíli nefungoval: „Videl som len čistú obrazovku, na ktorej bol zobrazený iba jediný bod, ale inak vôbec nič“. Rovnako zlyhalo aj digitálne počítadlo kilometrov a prevýšenia, ktoré mal inštalované na riadidlách bicykla. Uvedomoval si, že sa stratili, ako aj to, že sa nemusia vrátiť: „Stále sa mi vracalo, že sa nesmieme zastaviť, musíme ísť, nech sa to čím skôr skončí. Mal som veľký strach o dcéru, napadlo mi, že keby sme tam navždy uviazli, čo by sa s nami stalo? Ostalo by iba zaparkované, prázdne auto, čo by si o tom naša rodina myslela?“

Svedkova dcéra výpoveď doplnila a potvrdila pocit dezorientácie: „Otočila som sa a ukazovala: Otec, nechodíme stále dookola?“ Aj ona mala pocit úzkosti a intenzívne nutkanie, že sa nesmú zastaviť, ale „za každú cenu ďalej pokračovať.“

Na približne poldruha kilometrovom úseku nikoho nestretli, a čo je zvláštne, došlo aj ku zmene vnímania okolitého prostredia. „Všetky zvuky sa stratili, nebolo počuť ani šum stromov, ani spev vtákov, slovom vôbec nič. Príroda akoby vôbec nemala farby, hoci bol predtým slnečný deň, teraz bolo všetko akési sivé, či skôr, akoby sa úplne stratili farby, skrátka nebolo to reálne.“ A neustále ich ovládal všadeprítomný pocit strachu: „Mal som pocit strašnej úzkosti, beznádeje, že čo mám robiť, ale bolo to, že musím len stále ísť a ísť ďalej. Nepozeral som sa ani napravo, ani naľavo, ani som nezastavoval, lebo sa to akosi nedalo.“ Niekde za lokalitou Sopkulovci tieto účinky začali miznúť, až kým sa úplne nestratili na zákrute, ktorá je najjužnejším bodom okružnej trasy:

„Tam sme stretli nejakého pána so psom, všetkému sa už vrátili farby, aj zvuky a tiež som cítil, že sa výrazne oteplilo. Tiež mi začal fungovať mobil. Zastavili sme a dcéra sa ma pýta, že to ako čo malo znamenať? Neskôr sme natrafili aj na tú istú skupinu chlapcov a dievčat, ktorých sme stretli na začiatku našej trasy.“

Detail o „výraznom oteplení“ umožňuje dedukovať, že počas fenoménu došlo okrem vymiznutia zvukov či posunu vnímania farebného spektra aj ku poklesu teploty prostredia. Cenné údaje napriek zlyhaniu elektroniky poskytuje údaj z tachometra bicykla. Celý okruh má približne 30 kilometrov, tachometer však ukázal najazdených sotva 22 kilometrov. Otázkou je, následkom fenoménu prechod inkriminovaným úsekom zaznamenal iba raz, alebo vôbec. Rozdiel približne ôsmych kilometrov však môže znamenať aj to, že svedkovia opakovali ten istý úsek cesty viac ako trikrát, (pravdepodobne ale päťkrát), len si to pre mimoriadne okolnosti nepamätajú.

Údaj o chýbajúcich kilometroch potvrdzuje, aj rozdiel pri odpočte výškového prevýšenia. Namiesto očakávaného výškového prevýšenia 670 metrov ako udáva aplikácia Google maps, svedkovia objektívne prekonali približne 470 metrov, čo poukazuje, že napriek pocitu repetetívnosti v skutočnosti neprešli celú dĺžku trasy. Najviac zarážajúci a pre podobné prípady typický je však „chýbajúci čas“ v trvaní približne 40 minút, na ktorý si nevedia vybaviť žiadne spomienky.

5. júla 2017 sa svedok na miesto incidentu vrátil, k čomu ho prehovoril jeho priateľ, aby si celú trasu prešiel a opätovne sa s udalosťami konfrontoval. Hoci sa pri tejto príležitosti neprihodilo nič mimoriadne, frustrácia z predchádzajúceho zážitku v ňom ostáva: „Nechcem ľudí od toho miesta odrádzať, ale ten zážitok bol jednoznačne negatívny, zlý a už by som to nechcel viac zažiť.“

Miloš Jesenský

Kniha Stratení v horách vychádza vo vydavateľstve Naše Vojsko, 2023.