Nový priestor na rozvoj dostali predovšetkým národný život, školstvo i kultúrne dianie. Na druhej strane o čosi pomalšie napredovala hospodárska a sociálna oblasť, ale i táto sféra zaznamenala postupné oživenie. Veľmi priaznivé obdobie spojené so značným hospodárskym vzostupom a  nadväzujúcou spoločenskou prosperitou priniesli najmä roky nasledujúce po prekonaní povojnovej hospodárskej krízy (1921 – 1923). Obdobie rokov 1924 – 1929 patrilo k zlatej ére prvej republiky. Rozvoj prenikol takmer do všetkých oblastí spoločenského života.

Mapa Československa z roku 1919

Práve v tomto období podľa príkazu Župného úradu v Turčianskom Svätom Martine miestne úrady v Kysuckom Novom Meste vyhotovili opis tunajšieho okresu obsahujúci hlavné informácie o administratívnom celku. Vďaka nemu môžeme získať dobrý prehľad o tom, ako vtedy vyzerali dolné Kysuce. Podľa vypracovaných údajov v okrese Kysucké Nové Mesto žilo v 28 obciach celkovo 29 364 obyvateľov, z ktorých takmer 100 % malo (česko) slovenskú národnosť.

Po geografickej a hospodárskej stránke opisy kysuckonovomestský okres charakterizovali ako hornatý a väčšinou zalesnený, prevažne poľnohospodársky a málo priemyselný kraj. Medzi hlavné komunikácie patrila dvojkoľajná železnica Košicko-bohumínskej železnice so stanicami Brodno (slúžiace tiež pre obce Vranie, Snežnica Oškerda), Kysucké Nové Mesto (pre obce Nesluša, Radoľa, Budatínska Lehota, Povina), Ochodnica (Kysucký Lieskovec a Dunajov), Krásno.

Masarykova ulica bola v medzivojnovom období centrom Kysuckého Nového Mesta

Z cestných komunikácií mala okrem hlavnej cesty vedúcej zo Žiliny do Čadce najväčší význam cesta prechádzajúca Bystrickou dolinou v úseku zo Zborova nad Bystricou do Riečnice. Železničné spojenie s Kysuckým Novým Mestom mali prostredníctvom spomínanej magistrály obce Brodno, Vranie, Rudina, Ochodnica, Dunajov, Krásno nad Kysucou. Cestná komunikácia s okresným sídlom spájala obce Brodno, Oškerda, Radoľa, Budatínska Lehota, Povina, Kysucký Lieskovec, Krásno nad Kysucou, ako aj celú Vadičovskú a Neslušskú dolinu.

Úradná pečiatka okresného úradu v Kysuckom Novom MesteNajkomplikovanejšie spojenie s Kysuckým Novým Mestom mali obce Bystrickej doliny (Zborov nad Bystricou, Radôstka, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Harvelka a Riečnica), ktoré od okresného sídla delili značné vzdialenosti, pričom hospodársky a kultúrne tradične inklinovali k Čadci. Táto tendencia dokonca v roku 1924 prerástla do otvorenej iniciatívy spomenutých obcí za pripojenie k okresu Čadca ako prirodzenému stredisku oblasti. Problematické spojenie s Kysuckým Novým Mestom mali tiež obce Lutiše, Horný Vadičov a Dolný Vadičov, Pažite či Kotrčina Lúčka. Spomínané obce inklinovali už tradične skôr k Žiline a Hornému Považiu.

Na túto oblasť sa orientovali (predovšetkým hospodársky) taktiež najjužnejšie obce regiónu Brodno, Vranie a Zádúbnie. Tie podobne, ako v roku 1924 obce Bystrickej doliny, prišli o rok neskôr s iniciatívou s názvom Za pripojenie k okresu žilinskému ako naturálnemu stredisku, ktorej cieľom bolo administratívne pripojenie k susednému Žilinskému okresu. Na podporu stanoviska vo svojom vyhlásení uviedli, že „ich styky ťahajú skôr k Žiliny a dochádzať do Kysuckého Nového Mesta je pre nich zvlášť obtiažne, keď jedine len administratívne záležitosti môžu v terajšom sídle vybavovať. V Žiline má tiež značná časť obyvateľstva svoje zamestnanie.“

Obidve iniciatívy spoločne s ďalšími okolnosťami neostali bez následkov. V konečnom dôsledku dokonca viedli k úvahám o zrušení okresu Kysucké Nové Mesto. V tejto veci dokonca v roku 1926 prebehla porada okresných náčelníkov Turčianskej župy na Župnom úrade v Turčianskom Svätom Martine, ktorej hlavným bodom bolo zrušenie Kysuckonovomestkého okresu a jeho rozdelenie medzi okresy Čadca a Žilina. Ako hlavný dôvod uviedli nedostatok úradníkov a tradičný nezáujem spojený s malým počtom vhodných kandidátov do okresného výboru, čo ohrozovalo správu územia. Ďalší argument v prospech zrušenia predstavovali spomenuté odstredivé tendencie niektorých obcí.

Námestie so sochou sv. Jána Nepomuckého v pozadí

Návrh na administratívnu zmenu úradníci taktiež podložili šetrením nákladov na správu tohto celku. K zrušeniu okresu Kysucké Nové Mesto napokon nedošlo a okres bol zachovaný v doterajších hraniciach. V prospech zachovania istotne zavážila najmä historická opodstatnenosť a existencia tejto administratívnej jednotky, ako i to, že Kysucké Nové Mesto predstavovalo prirodzené stredisko dolných Kysúc.

Príspevok je z pripravovanej monografie o Kysuckom Novom Meste, v ktorej sa po vydaní dozviete viac.

Mgr. Martin Turóci, PhD.