Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín.

Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. V centre betlehemského výjavu stojí Mária s Jozefom a božské dieťa položené do jasličiek. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Ako „darcovia“ sa označovali figúrky nesúce práve narodenému dieťaťu rôzne dary. Kým chudobní dedinčania sa prichádzajú podeliť o posledný kus chleba alebo ovčiu kožušinku, traja králi nesú cenné dary: zlato, kadidlo a myrhu. Hoci v betlehemoch zobrazujeme figúrky Gašpara, Melichara a Baltazára v honosnom rúchu, v skutočnosti sa Ježiškovi neprišli pokloniť králi, ale učenci z ďalekých východných končín. A je dosť možné, že neboli iba traja.
V 18. storočí však cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch, aby farebné figúrky veriacich neodvádzali od sústredenej modlitby. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.

V slovenských obciach a mestách sa v posledných rokoch, vďaka organizácii rôznych sochársky sympózií či aktivite miestnych rezbárov, udomácnili i rozsiahle exteriérové betlehemy v „životnej veľkosti“.
Myšlienka zrealizovať či postaviť vyrezávaný betlehem i v obci Vysoká nad Kysucou nie je žiadnou novinkou. Ako to už však v živote býva - na všetko dobré si treba počkať a byť trpezlivý. Ten správny moment prišiel paradoxne s nešťastím, keď v pondelok 1. júla 2019 o 17:45 hod. došlo k zlomeniu viac ako 200 ročnej lipy pri kostole sv. Matúša, ktorá spadla rovno na vežu kostola. Po jej odstránení uzrelo svetlo sveta rozhodnutie - vrátiť drevo lipy späť ku kostolu kde vyrástlo, v podobe monumentálnych sôch v životnej veľkosti. Ďalšou veľmi podstatnou „náhodou“ bol i výber majstra, ktorý sa podujme na náročnú úlohu vytvoriť vyrezávaný tradičný betlehem tak, aby bol jedinečný a odlišný. Tou náhodou bola skutočnosť, že obec už od jarných mesiacov kalendárneho roka 2019, v súvislosti s plánovanými Matúšovskými hodovými slávnosťami, intenzívne v spolupráci s Kysuckým kultúrnym strediskom v Čadci pripravovala autorskú výstavu ľudovo - umeleckého rezbára Antona Kaduru pod názvom Premeny dreva.

Práve na vernisáži tejto výstavy v piatok 20. septembra 2019 došlo k vzájomnej dohode medzi vysockým pánom farárom, starostom obce a ľudovo - umeleckým rezbárom Antonom Kadurom o vzájomnej spolupráci na realizácii dreveného vysockého betlehemu.

• 
• 
• 
• 
•  

Na realizácii prvých sôch začal autor pracovať takmer okamžite a súsošie sv. rodiny – sv. Jozefa, Panny Márie a Ježiška v jasličkách bolo požehnané počas polnočnej sv. omše na Vianoce 24. decembra 2019. Sochy boli dočasne umiestnené pri kostole sv. Matúša a po skončení vianočného obdobia boli uskladnené v hospodárskej budove fary.
Myšlienka, zámer i prvé sochy „boli na svete“ a po výrube druhej poškodenej lipy pri kostole sv. Matúša sa zrodil i celý zámer. Zatiaľ čo rezbár intenzívne pracoval a pod jeho šikovnými rukami sa z neforemných klátov začali postupne črtať obrysy ďalších sôch, pri kostole sv. Matúša začali zruční majstri s výstavbou plochy pod drevenú maštaľ budúceho betlehemu. Priestor bol opäť zvolený symbolicky – čo najbližšie k miestu, kde stáli pôvodné 200 ročné lipy. Chlapi tak v priebehu niekoľkých dní vytvorili vydláždenú plochu vrátane prívodu elektrickej energie pre budúce osvetlenie.
No a z čoho sa postaví samotná drevená maštaľ? I táto otázka mal už svoju odpoveď samozrejme opäť spojenú so symbolikou. Nakoľko úpravou farskej záhrady došlo z dôvodu spôsobovaných škôd k výrubu stromov Duglaska tisolistá (pseudocuga mensiensi), získané drevo bolo využité na narezanie potrebného reziva pre stavbu drevenej maštale.

• 
• 
• 
• 
•  

Pre zaujímavosť tento druh pochádza z pobrežných oblastí západnej časti severnej Ameriky a stromy boli vyrúbané vo veku 64 rokov. Po jeho príprave a úprave sa so stavbou samotnej maštale začalo v pondelok 21. decembra 2020. Partia nesmierne šikovných chlapov v priebehu jedného dňa, bez akýchkoľvek plánov či projektov, iba podľa predpokladaného náčrtu vytvorila krásne dielo drevenej maštale, ktorá bola pokrytá originálnym dreveným šindľom.
V predvečer Vianoc v stredu 23. decembra 2020 boli do pripravenej maštale samotným autorom nainštalované doposiaľ vyhotovené drevené sochy. Dosiaľ preto, lebo dielo ešte nie je ani definitívne dokončené a na budúci rok sa snáď dočkáme i ďalších postáv.

Centrom Vysockého dreveného betlehemu je samozrejme Mária s Jozefom a božské dieťa položené do jasličiek. K betlehemu z pravej strany prichádzajú traja králi, ktorí nesú narodenému spasiteľovi vzácne dary. Okrem kráľov z ľavej strany prichádza pastier a samozrejmosťou sú i nevyhnutné zvieratá. Do posledného detailu prepracované postavy skrývajú i jednu maličkosť, ktorá neujde pozornému návštevníkovi. Na podstavci každej postavy sa nachádza malá tabuľka, na nej sú okrem mena postavy uvedené i mená rodín a dobrodincov, ktorí prispeli na jej vyhotovenie a postavu si takto symbolicky „adoptovali“. Svoje meno má i pastier a budú ho mať i pastieri, ktorí pribudnú na budúci rok. Ak si myslíte, že sa jedná o nejaké vymyslené meno veľmi by ste sa mýlili. Pri Vysockom drevenom betleheme, ktorý je popretkávaný symbolikou, majú význam i mená jednotlivých pastierov. Jedná sa totiž o reálne historické postavy prvých obyvateľov obce Vysoká nad Kysucou - pastierov, ktorí sa spomínajú v súpise oviec Bytčianskeho panstva v roku 1616 – Stano Zajac, Martin Gregor a Peter Stavinoha.
Nad celým týmto výjavom sa vyníma betlehemská hviezda, ktorú by sme v súčasnej terminológii mohli klasifikovať ako 3D a je špeciálnym spôsobom nie nasvietená, ale podsvietená. Samozrejmosťou je i nasvietenie výjavu Vysockého dreveného betlehemu počas celej noci.

Nič sa však neudeje samo od seba. Úprimné a srdečné poďakovanie nepatrí len autorovi betlehemu Antonovi Kadurovi či pánovi farárovi a obci Vysoká nad Kysucou za zorganizovanie jeho výstavby a prípravu, ale omnoho väčšie a úprimnejšie poďakovanie patrí nesmierne veľkému počtu ochotných mužov a žien, ktorých bolo viac ako 60 a bez ktorých ochoty, obety a šikovných rúk by sa Vysocký drevený betlehem nepodarilo zrealizovať. Ich mená a ochota pomôcť nech neostane skrytá Božím očiam a milostiam.

Autor a foto: Mgr. Anton Varecha
starosta obce

Spomínaný pád lipy na kostol: 

• Kostol je stále zavalený, je vyhlásená mimoriadna situácia