V priebehu roka sa Usadlosť u Hruškuliaka v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke zmenila. Prečítajte si viac o usadlosti a jej premene.
Usadlosť Hruškuliakovia je prevezená z obce Riečnica a v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke prezentuje kopaničiarske osídlenie, ktoré vznikalo na pôde získanej vyklčovaním a vypálením pozostatkov po výrube lesa. Usadlosť pozostáva z dvoch obytných domov, stodole, z maštale a sýpky, ktoré sú dané pod jednou strechou.
Obytný dom č. 971 je trojpriestorový, s dvoma obytnými miestnosťami a spoločným pitvorom. Stojí na kamennej podmurovke vyrovnávajúcej terén. V podmurovke je zároveň pivnica, ktorej vchod je situovaný do pitvora. Objekt je zrubový, so sedlovou strechou, štítmi a lomenými ostrešiami. Ako krytina bol použitý šindeľ. Veľká izba je zariadená nábytkom z prelomu 19. a 20. storočia. V izbe, okrem stola – zásobnice, je zabudovaný klát na štiepanie šindľa a stolica na strúhanie a drážkovanie šindľa počas zimného obdobia. Vykurovacie zariadenie je pec s kochom na odvod dymu do podstrešia. Pec sa využívala aj na odpočinok. Horná izba má už novšie vykurovacie zariadenie – pec so šiškou a uzavretým odvodom dymu do komína. Dom s popisným číslom 971 patril Adamovi Cingelovi. Bol postavený v roku 1838, kde jeho datovanie je na hrade v spodnej izbe. K tomu obytnému domu patrili 2 holohumnice, 2 maštale a 2 plevíny.
Do múzea ho odpredal Jozef Cingeľ. Bohužiaľ, v múzeu sa postavila iba jedna stodola so záčinom a plevínom, maštaľ s bočným plevínom a pristavenou kučou a sýpkou na vysokých kamenných podperách, kde boli v letnom období ustajnené ovce. Stodola je zrubový objekt, rozdelený na holohumnicu, záčin a plevník. Steny sú z guľatiny, nerovný terén je vyrovnaný uhlovými kamenným podperami, ktoré vytvárajú pod záčinom voľný priestor na uskladnenie poľnohospodárskeho náradia. Podlaha v holohumnici je z foršní uložených na doraz, v záčine z guľatiny uloženej na postrholcoch a v plevníku z tenkej žrďoviny. Holohumnica je priechodná vrátami na protiľahlých stranách kvôli doprave obilia a sena až na miesto uloženia.
Obytný dom č. 145 predstavuje trojpriestorový zrubový obytný dom postavený na kamennej podmurovke vyrovnávajúcej terén. Strecha je sedlová, ukončená štítmi s lomenými ostrešiami. Objekt má spoločný pitvor s dvoma obytnými miestnosťami s vlastným vykurovacím zariadením. Dolná izba je upravená pre ženu v období šestonedelia. V izbe je posteľ šestonedieľky oddelená kútnou plachtou. Za plachtou je kolíska uviazaná na hrazde pod povalou. V izbe sú zabudované „poliene“ na sušenie šindľa, plátna a odevov, ale slúžili aj ako odkladací priestor. V pitvore sa nachádzajú „snežnice“, ktoré využívali v zime najmä drevorubači. Horná izba je inštalovaná ako dom mŕtveho. Pôvodným majiteľom chalupy bol CINGEL, prímením Bubiar Priženčiar, ktorý ju v roku 1941 predal manželom Petrovi Pavlovi Cingelovi (Hruškuliak) a Františke, rod. Poništovej. Tí ju odpredali do Múzea kysuckej dediny. Manželia v tomto dome bývali so svojimi siedmymi dcérami. Istý čas tam bývala aj Petrova matka Žofia. Dňa 17.10.1967 sa rodina Cingeľová odsťahovala do obce Svrbice v okrese Topoľčany.
Prírodou skúšaná usadlosť s novou strechou a náterom
Usadlosť u Hruškuliaka v Skanzene Vychylovka zažila od jesene minulého roka do dnešných dní pomerne krušné časy. V rámci ochrany objektov ľudovej architektúry sa kysuckým múzejníkom podarilo v novembri 2018 ešte pred výdatnou zimou vymeniť novú drevenú strešnú krytinu na dvoch objektoch. Vďaka úspešnej realizácii projektu „Obnova strešnej krytiny v Usadlosti u Hruškuliaka“, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, tak nový šindeľ dostala stodola a maštaľ so sýpkou. Návštevníka hneď pri vstupe do usadlosti tak vítajú objekty ľudovej architektúry, ktoré žiaria novotou a poskytujú dlhodobú ochranu vystaveným zbierkovým predmetom Kysuckého múzea v Čadci, ktoré sú v umiestnené v spomenutých priestoroch.
Pred otvorením sezónny 2019 si múzejníci dali predsavzatie, že keď chalupy dostali nové strechy, zaslúžia si v rámci preventívnej ochrany aj vonkajší a vnútorný konzervačný náter. Novinkou tohtoročnej sezónny bola aj reinštalácia domu Adama Cingeľa, ktorý prezentuje bývanie včelára. V miestnosti tak návštevník nájde predmety neodmysliteľne spojené so včelárstvom a výrobou medu, ako napríklad medomet, slamený úľ, dymák, rámik z úľa či lis na med. Takto tematicky vystavená časť obytného domu č. 971 je ideálnou ukážkou toho, ako sa spracovával tento sladký zázrak v minulosti. Návštevník sa o tradičnom spôsobe výroby medu mohol dozvedieť viac v júli 2019, keď sa v Múzeu kysuckej dediny uskutočnil Deň medu v rámci nedeľného programu Remeslo má zlaté dno.
Nadšenie z dobre vykonanej práce a noviniek netrvali dlho, nakoľko posledná zima dala poriadne zabrať vychylovským dreveniciam v Múzeu kysuckej dediny, ktorú na jar zastihla ďalšia prírodná pohroma, a to veľká povodeň koncom mája 2019, keď voda strhla gabiónové oporné múry spevňujúce svah, ako aj samotný mostík vedúci k usadlosti, čo komplikovalo prístup návštevníkov k expozícii. Navyše došlo k poškodeniu úseku trate na Historickej lesnej úvraťovej železnici, a preto vyhliadkové jazdy drezinou boli vypravované od Usadlosti u Hruškuliaka po sedlo Beskyd. Po rýchlom zásahu pracovníkov múzea sa však podarilo sprevádzkovať jedinečnú trať tak, aby obľúbená drezina premávala zo svojej pôvodnej stanice Skanzen.
Rušno bolo v Usadlosti u Hruškuliaka aj počas jedinečného podujatia Chovateľský deň, kedy areál múzea v prírode ožil prezentáciou tradičných slovenských plemien. Pred Hruškuliakom návštevníci mohli vidieť výstavu hydiny, ktorá dotvárala kolorit niekdajšieho života našich predkov, pre ktorých bol chov zvierat a poľnohospodárstvo neodmysliteľnou súčasťou bežného života.
Ak ste nestihli ani jedno zo spomínaných podujatí, môžete ešte do konca októbra 2019 navštíviť Múzeum kysuckej dediny a objaviť čaro nielen Usadlosti u Hruškuliaka, ktorá za rok prežila živelné pohromy, ale prešla i metamorfózou vďaka obnove striech a reinštalácii expozície v jednom z objektov ľudovej architektúry.
Po zatvorení brán Skanzenu sa síce návštevnícky ruch z doliny Chmúra vytratí, no poskytne priestor múzejníkom na zazimovanie tradičných dreveníc a prípravu nových podujatí, ktoré si budete môcť vychutnať budúci rok pri otvorení novej sezóny 2020.
Text: Tomáš Adamčík – Helena Kotvasová
Kysucké múzeum v Čadci
Foto: Janka Berešová
