Tentokrát nám pán Teodor Bráciník poslal túto básničku, ktorá má byť jeho poďakovaním pre starostlivé sestričky.

Do práce v Čadčianskej nemocnici chodí presne,
teší sa na ňu a nálada jej preto neklesne.
Úrazová chirurgia je tam nápis maličký,
ona tu zdieľa tvrdo osud sestričky.
Je to anjel v bielom rúchu z neba,
vždy je pri pacientovi keď to treba!
V ich krištáľovo vzácne čistej duši,
jednoducho milosrdenstvo žije a búši.
Je to vidieť na Vašich tvárach milých,
krásnych očiach, nežných úsmevoch, niet iných.
Ste zosobnením duchovna, ženskosti a pomoci,
lebo sa v službe trápite od rána do noci.
Ste ako horiaci oheň čo dáva teplo a svetlo,
aby spálil to bolestivé hnusné peklo.
Pacient leží ráno a čaká na čarodejnicu v bielom,
o všetkom rozhodnúť, zmierniť bolesť je jej dielom.
Ráno dá tabletku, zmeria tlak, pustí kapadlo,
majstrovský pichne injekciu, aby všetko dobre dopadlo.
Utrie aj zadok, previaže ranu, upraví posteľ, poutiera tvár,
nakŕmi a preloží ťa, povzbudí, aby si mal krásny deň ako na jar.
Vďačný a spokojný musí byť pacient každý,
a peknú spomienku na ne si odniesť navždy.
Preto nech Vám dajú aspoň ministerské platy,
až si môžete každý rok kúpiť norkový kožuch a krásne šaty.
Boh nech Vám dá veľa zdravia, šťastia, radosti a hojnosti,
pacientom trpezlivosti, pochopenia a svornosti.
Každý deň si zaslúžite krásnu kyticu rúži,
a všetko po čom Vaše srdce túži.
Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme!!!

polámaný pacient
Teodor Bráciník
foto: pexels.com