Kysuce. Veselé čítanie o nás - Kysučanoch

Neraz sa v ríši snov opustím, vysvetľujúc Blavákovi, ako to u nás chodí. Neraz mi nadáva, že on neny Blavák, že je to nejaká rieka a bla blá a ja že aj Kysuca je rieka a my sme Kysučania. Tak ak je Blava rieka, oni sú logicky Blaváci tiež. Bodka.

Našťastie ma zo snov budí motorová píla od susedov...
Je 7 hodín ráno a dedina sa prebúdza k životu. Ktosi zapína cinkuľár, prehlušujúci premotivované kikiríkanie kohúta, ktorý si myslí, že ešte stále funguje ako budík, tak ako to bolo v stredoveku. Veru. Možno to ako v stredoveku vypadá a tak kikiríka naďalej, nespokojne pochoduje po hnojisku a je nervózny, lebo kohút je vždy nervózny. Naháňa Vás, keď máte päť roky a potom keď vyrastiete, nemôžete mu to vrátiť, lebo ešte v ten päťrok ste ho zjedli v babčinom vejvare s domácimi rezancami z domácich vajek, ktoré tu potajme dílujú všetky babky na dedine a daňový úrad je na ne krátky. Babky z dediny sú odrastené kočky. Teraz už dedinské harcovníčky. SSIS. Súčasť Slovenskej Informačnej Služby. Majú napichnutých susedov cez okno spoza záclony, vedia, kedy ich vnučka príde o venček, kedy dozrievajú zemiaky, kedy treba páliť slivky a čo sa dá všetko zahojiť s kostihojom, skorocelom a vlastne asi všetkým, čo je zelené alebo vlastne aj hnedé, vlastne všetkým, čo pochádza z prírody... Majú prehľad o finančných pomeroch, pomeroch ako takých všeobecne, ekosystémoch, doprave návštev a neustále sa pýtajú. Keď už nemajú čo, spýtajú sa či nie si hladný... Na zlomené srdce vyťahujú makové buchty, bombonieru a zo starej zaprášenej presklennej vítríny domácu po dedkovi, čo už umrel, lebo keď s niekým žijete 50 rokov dlho a šťastne - (3 roky šťastne a 47 rokov dlho ) babka vám zakazuje piť, bo čo je veľo, to je málo, poberiete sa a niektoré tajomstvá si vezmete so sebou do hrobu...

Na Kysuce vedie len jedna cesta. Tá druhá už vedie na Oravu. Dôležitý uzol sa nenápadne rozmotáva v Žiline, kto má kúsok rozumu, tak rázne stočí voľant doprava na Ružomberok, tvári sa, že nič nevidel a odíde šťastie hľadať inde. Tí, čo si to ešte neuvedomujú, že vstupujú na územie barbarských kmeňov, mamutov a šabľozubých tigrov pokračujú rovno. Málokto a málokedy sa odtiaľto niekto vráti bez ujmy. Kysuce Vás poznačia. Kysuce nie sú len kraj. Je to výzva a do-životný štýl, poháňaný kysuckou jednoduchosťou, pozastaveným časom, vychutnávajúcim posledné kúsky čias minulých. Po kopcoch stoja drevenice, nekonečné kopce, potoky, kameňe v tvrdej zemi, zvieratá, krčmy hento - tamto z Vás vymiesia občas pekne protivné hovado, občas pohoďáka a občas skromnú ženskú, turistu, uplakanca, bitkára a dríča -multischízne v jednu osobu.

Pravá kysucká dedina musí obsahovať tieto atribúty:

Musí tam byť pes na retiazke. Hocijaký, hlavne nech je škaredý a zablatený. Najlepšie orech. Vlčáka s huskym jemne preliznutého s jazvečíkom a pudlíkom, čo mal tatka neúplneho rotvajľera s vlkom.. Takže je to taktiež protivné hovado, čo Vám ukusne ruku, akonáhle prídete za mladou na prvé rande... Schránka musí byť urezaná plastová rúra zo záchoda, alebo od cesty, najlepšie s odrazkou… Orandžovou. Tie strieborné sú vraj nahovno. Plot musí byť aspoň trošku krivý a aspoň trošku hrdzavý. Najlepší je drevený, zakrytý plechovkami od paštiky, natretý prepáleným olejom z dedkovho traktora. Ak na dedine nemáš traktor, si lúzer. Počíta sa podomácky urobený traktorík z trabanta a počíta sa aj zetor. Ak máš lakatoš, máš lakatoš, nikto ti to nebude vyčítať. Mal by si mať Jawu 250 po dedkovi. Ak si nezdedil Jawu, musel si zdediť škodovku, ak si nezdedil škodovku, zdedil si žigulika. Pošanuješ ho pod plachtou a o 15 rokov ho vytiahneš ako veterána, baby budú čumieť a Rakúšania len ticho závidieť. Ak si toho roku nezasadil zemiaky, v zime ich budeš na šalát zháňať v spotenom supermarkete. A to by si nechcel... Pravá dedina musí mať obchodík. Najlepšie skrížený s krčmou. Ulejú vám borovičku, predajú pivo a keď povieš čí si, dajú aj na sekeru. V obchode kúpite chleba, ak ho ráno dovezú, toaletný papier a možete si podať aj Keno 10. Z kostola znejú zvony, cítite vôňu trávy. Tej čo žerú kravy... Nezabudni, že máš v obchode sekeru. Keď neplatíš, zaplatíš povesťou... Z udiarne vonia slanina, domáce klobásy a zemiaky s jalitom, kapusta ze sudku a ty vieš kam patríš. Bolo by fajn mať krosku. Keď nemáte krosku, stačí štvorkolka, hlavne nech to hučí a dymí. Keď toto nemáte, stažka sa oženíte. Z Kysúc je dobrá len slivica a baby. Tie dedinské sú najlepšie. Tatko im zakazoval do dvanástich internety, brával rúter - aby sa vyspali a chodili spať pred desiatou hladné. Lebo tu sa už po šiestej neje. A ak žereš, tak si uvedom, kto si. Kysučan.

Hlavne, keď neurobili, čo im prikázal, väčšinou to boli také ľahké práce, ako manipulácia s motorovou pílou, rúbanie dreva a podobné činnosti pri ktorých netrebalo moc premýšlať, samozrejme pred tým ich mama prinútila variť a upratovať. Sobota na Kysuciach - to je ešte tak trošku socializmus a jemné pracovné tábory. Kto nepracuje sobotu je lach a lenivec. No a tak sú dnes štíhle, pracovité a šikovné... Doba internetu však poznačila aj Kysuce. Dávaj bacha s akou dievkou sa zapletieš. Buď to bude totá šikovná, čo vie robiť halušky, opravovať traktore, miešať betón či dojiť kravu, alebo to bude taká tá Marfuša instagramová protivná, ktorá si ide totie reči. "A audíí nijéé, to už nemá STK, radšej BMW, to že ti má ten diferenciál a uzávierku." Daktoré ženy tu už dnes chcú kysuckú Ameriku. Raperov, jutuberov, ivnestyčných makľérov, pekné autá, drony, kozmetiku, hygienu a kto chce ožaj žiť tento cigánsky sen, odsťahuje sa do mesta. Napríklad do Čadce. Čadca je fajne prerastený kus dediny. Každý vie o každom presne to, čo potrebuje. Keď nevie, vymyslí si. Na začiatku mesta vchádza malá myška, za mestom už je to slon s dvoma chobotmi...

Dominantou kysuckej dediny je krčma, ak nie dve. Možno aj slovom tri. Ženy majú kostol, chlapi majú krčmu... Chodia sa tam modliť pri pive. No á čo... Nie je azda tak? Krčma je tam pojem. Trebars keď Bratislavčan povie - idem do baru, alebo do pubu, alebo tak, tak Kysučan povie: Idem do krčmy. Toto zaklínadlo stavia medvede na zadné a ženy stískajú srdcia, berú ich menšie obavy a závraty. Sever je miestom húževnatých chlapov. Urodí sa tu barščo. Ak ste cudzí ukážem. Aha: Otvárate staré železné dvere na krčme, chcete vypadať nenápadne, pánty zavŕzgajú, pár rokov nebol čas ich namazať alebo už nie je dôvod... Od pultu Vás pozoruje majiteľ krčmy a snaží sa Vás zaradiť. Hudba v jukeboxe sama od seba stíchne, snažíte sa zatváriť nenápadne. Neskoro. Máte obtiahnuté gate a vo vnútri podniku je už informácia, že prišiel niekto dajme tomu že špz: BL XXXXX... Čisto náhodou sa to dozvedá celá krčma od staršieho pánka sediaceho pri okne a fajčiaceho krátku marsku. Od toho momentu sa na Vás zamerá miestny hromotluk. Je veľký a silný. Zhodou okolnosti Jožko. Alebo Jano. To je jedno. Za mladých čias bránil dievky a sám nahadzoval - zhadzoval máje. Nepozdávate sa mu. Máte priblblý úsmevik, nagelované vlásky, obtiahnute lýtka v legínach a urobenú manikúru... Oproti Vám stoja chlapi, v za... , no akobysom to... špinených monterkách, s pilinami vo vlasoch, prstami náhodne bez poradia ledabolo urezanými na cinkulárke. (Šup sem, šup tam, nám už je to všetko jedno…) potichu spieva Senzus z džuboxu, starej klasiky čo si sama nahadzuje cédečka. (Stárej bábe dáme hrable...)

Rýcha analýza Vám napovie, že ste to už videli. Vo westerne. Ale to bol predsa film. Aj tak je to divný pocit. (aby dobre hrabala) Umrieť taký mladý. Ako je ten citát, ten citát. O moj bože. Ktosi zozadu napovedá, šušká. Svedomie azda? Vydét Zákopče a umret. Máte dve možnosti, ak začnete cúvať, je možné, že narazíte do staršieho pánka, ktorý za Vami potichu vchádzal a stúpate mu neštastne na prst, ktorý mu síce už mnohokrát privalil klát v lese, ale toto je iné… (a tej mládej célkom peknej, aby ho milovala...)

Toto je iné. Druhá možnosť je ísť k pultu, objednať celej krčme, nechať veľké sprepitné a zaklamať, že ste bol 10 rokov v zajatí a šťastne ste sa vrátili domov, že Vás nejaký šialený Bratislavčan držal v pivnici a nútil Vás otročiť a slúžiť mu... Pri troške šťastia, ktoré sa na Kysuciach ani moc neusmieva, lebo sa bojí - sa ti tu zapáči a budeš tu chcieť ostať. Po druhej fľaši ťa tu oženia, v sobotu sa už učíš od rána rezať a rúbať drevo. V nedeľu máš od svokry napečený plný taňer riskov a si náš. No a od pondelka makáš, čo si myslíš, kde si, anciáša tvojho!

Autor Stanislav Marec,
Text bol uverejnený v publikácií Kalendár Kysuce 2020