Falošné správy sú staré ako ľudstvo samo – to bol len jeden z odkazov, ktoré počas svojej prednášky zanechal žiakom 7. a 8. ročníka ZŠ Krásno nad Kysucou a následne žiakom 8. a 9. ročníka ZŠ s MŠ Nová Bystrica expert na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák z Bratislavy.

Stretol sa s nimi v piatok 17. júna v rámci prednášok, ktoré pripravilo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s uvedenými základnými školami.

Hoax, propaganda, deziformácia, misinformácia, malinformácia, trolling – čo tieto pojmy znamenajú a ako ich navzájom odlíšiť?

„Dezinformácia je akákoľvek klamlivá informácia, ktorá vznikla s tým, že jej pôvodný autor mal zámer klamať druhých ľudí – uvedomoval si, že vyprodukoval klamstvo a že bude škodiť pri jeho šírení.“ povedal lektor žiakom.

Na rozdiel od toho podľa jeho slov pri misinfomácii chýba motív osoby. Takže osoba, ktorá ju vyprodukovala nechcela klamať, ale mohla byť napríklad pomýlená, videla niečo z iného uhla pohľadu. Tomáš pokračoval ďalšími pojmami: „Malinformácia má za cieľ spôsobiť niekomu ujmu – od bežného ohovárania až po vydieranie či ubližovanie. Trolling – človek sa snaží vyvolať emocionálnu reakciu preto, lebo on sám sa cíti nešťastne a potrebuje vás stiahnuť na svoju úroveň. Mnoho ľudí príde na internet s dobrou náladou a práve ten tzv. „troll“ začne mizériu okolo seba efektívne šíriť a ak sa nedokážeme voči nemu vybudovať digitálnu imunitu, tak sa pod jeho vplyvom sami staneme trollom.“

Kritické myslenie

Pre selekciu informácií a vnímanie toho, čo sa okolo nás deje je dôležité podľa neho kritické myslenie. „Tou najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie – človek ktorý má túto vlastnosť si nemyslí že chápe, ale snaží sa chápať! Je si vedomí toho že jeho myslenie ho limituje v tom, aby veci chápal do dokonalosti, čo už je základom pre to, aby sme mali pokoru a neboli v pozícii myslieť si, že vieme všetko najlepšie.“ Pre takéto kritické myslenie je dôležité začať v sebe budovať polohu skepticizmu. To však neznamená, že budeme všetko považovať za nepravdivé, ale každú informáciu, predtým ako ju prijmeme, že je pravdivá, tak si ju overíme a dáme si veľký pozor, aby tá informácia bola neskreslená a nezmanipulovaná, aby používala riadne zdroje, bol pri nej uvedený autor, použité obrázky, grafiky či videá, ktoré súvisia s danou situáciou. Pre príklad uviedol rok 2015, kedy bola migračná kríza a digitálny priestor zaplavili fotky, ktoré boli v skutočnosti napríklad z 80. alebo 90. rokov.

Žiakom dal tiež návod ako si overiť informácie – dôveryhodnosť webov - napr. prostredníctvom stránky blbeconline, kde nájdu zoznam všetkých stránok o ktorých je známe, že šíria dezinformácie. To, či sú informácie pravdivé alebo nepravdivé vyhodnocuje skupina odborníkov vďaka tzv. fact checkingu.

Odporúčania

Podľa odporúčaní Tomáša Kriššáka, pri nových informáciách je dôležité pred tým, ako začneme ďalej o nich rozprávať a šíriť ich, sa nad nimi zamyslieť, dať si 5 – 10 sekúnd a získať aj iný pohľad na vec. Ak zistíme, že sú pravdivé, môžeme ich šíriť ďalej.

Okrem samotného workshopu tiež Tomáš žiakom predstavil vzdelávaciu platformu Projekt HOPE, ktorý vytvoril a je dostupný pre všetkých. Tešíme sa, že takýto zanietený človek – mimochodom aj aktivista, ktorý vedie komunitu Sebavedomé Slovensko a je spoluautorom prvého chatbota – Checkbota, ktorý je schopný odhaľovať dezinformácie na facebooku – prijal naše pozvanie a predstavil deťom seba, svoju prácu a samozrejme možnosti ako rozlišovať a strániť sa dezinformácií.

Katarína Borisová
KKS v Čadci