Nastupujem do autobusu smer Nesluša - Horná škola aj s bežkami a na poslednú chvíľu nastupujú s ohnutými drievkami aj dve kamarátky, tak nepôjdem sám - šťastie č.1. Vraj aj oni idú niekde za snehom. V autobuse sa Maja dala do reči s ďalšou kamarátkou a dojednáva odvoz s konečnej zástavky ktorá pôjde naším smerom s terénnym autom až pod Jakubovský Vrch na chalupu. To bolo šťastie č. 2. Tak sa aj stáva.

Vystupujeme s autobusu a presadáme do veľkého auta lebo je obsadené len na 20%. Vezieme sa cestou pod Poľany mokrou, špinavou, blatistou cestou, postupom už po ceste s postupne pribúdajúcou výškou viac a viac snehu. Šofér je frajer, hoci chce s nás vytriasť dušu a možno aj rozum, my sa nedáme, veď turista niečo vydrží a on ešte viac. Konečne zastaví pri turistickom smerovníku Pod Jakubovským vrchom - 850 mnm - šťastie č. 4. Poľakaní z jazdy vystupujeme do krásne zasneženej prírody. Tu hore bolo napadaného asi 10-15 cm nového čerstvého nehu + starý sneh tiež okolo 20 cm - šťastie č. 5. Nestačíme sa ani rozhliadnuť a šofér je preč. Aspoň takto sa chceme poďakovať základnej osádke za odvoz, veď nám ušetril min. 5 km šľapania.

Vládne bezvetrie, začína vládnuť biela tma (hustá hmla)a dobrá nálada, veď sme v krásne zasneženej tichej prírode - šťastie č.6. Tak poďme traja blázni s ohnutými drievkami smer Husárik keď panujú takéto parádne podmienky (prečo blázni?, nikdy ako zjazdár som nemohol pochopiť turistov s tými ohnutými drievkami, že hore kopcom v pohode šľapu a nepošmykuje ich to a dole kopcom majú perfektný sklz, až kým som to neskúsil sám, potom som zjazdovky zavesil na klinec). Postupujeme smerom cez Jurdovce, že ideme správnym smerom nám potvrdzuje aj železný strom s kamennými listami alebo jablkami, lepšie by nám povedali kysucký umelci, ale stojí a je to rarita kovový strom v prírode !?

Ďalej cez Petránky. Bielej tmy pribúda a miestami neviem kade ďalej, veď aj keď sme tento prechod už prešli pešo, na bicykloch aj na bežkách a v oboch smeroch. Pred pár rokmi sme to absolvovali ako nočný prechod na bežkách. Vtedy bola krásna mesačná noc ale v týchto miestach je vždy hmla a keď sa spojí ešte spolu aj s tmou hotové peklo na orientáciu. Ani čelovka moc nepomôže. Po rozhľadni na Marťakovskom vrchu ani stopy - biela tma. Tu sú lúky vyfúkané od snehu a je aj viac trávy. Ďalej smerom od Blažkovej už bolo zasa dosť snehu a pri krásne upravenej kaplnke nad Murčovcami sa občerstvujeme. Ďalej ku Grečovcom a na konečnú na Husárik - šťastie č.7. Stretávame tu dve ženy z ktorých jedna v prírode oslavuje svoje narodeniny tak jej gratulujeme všetko naj a je šťastná - šťastie č. 8. a sme na konečnej.

Pešo šľapeme len kúsok, lebo kočky Darča a Maja zabezpečili odvoz v prívesnom vozíku za autom. Ďakujeme aj tomuto šoférovi vraj maturantovi za odvoz za darmo - šťastie č. 9. Nech šťastne zmaturuje. Konečne doma celí a zdraví - šťastie č.10. Radosť nám trošku kazila zničená bežkárska stopa po štvorkolkároch ktorí neberú ohľad na bežkárov, vidia len svoje bláznenie a rušenie pokoja a zvery. Vraj všetkého veľa škodí - aj šťastia, ale vôbec nám to nevadilo. Vďaka Bohu za krásny zážitok. Je aj z tohto zážitku vidieť že dobrých ľudí ešte stále veľa žije, ešte raz všetkým móóóccc ďakujééémmm a veľa zdraviááá !!!

Teodor Bráciník