Nedeľná turistika, ktorú vymyslel Aďo Tabaček, sa niesla v znamení spoznávania miest okolia Harvelky a Riečnice. Konkrétne nás zaujímali lúky medzi Škutovým vrchom a vrchom Opálka so zaniknutými osadami Novosadovia a Poništovia.
Autobus o 6.24h z KNM z parku nás odviezol do Novej Bystrice, Škorvaga.
Už začiatok trasy patril zaujímavému miestu, kde bol najstarší cintorín v Novej Bystrici s pamätným krížom, tabuľou a zvoničkou. Od neho sme vystúpali ku cyklotrase okolo VN Nová Bystrica, z ktorej sme zišli ku Harvelke mimo značky tak, aby sme si skrátili trasu. Po dobre prešlapanej ceste a neskôr asfaltke sme prišli ku kaplnke v Harvelke, kde sa konajú spomienkové omše na rodákov zo zaniknutých obcí. Pokračovali sme neznačenou cestičkou, o niečo povyše sme iba prekrižovali cyklotrasu a pokračovali mimo značky v stúpaní ku Škutovmu vrchu, čiastočne nám pomáhalo aj elektrické vedenie.
Chodníček bol dobre viditeľný, žiadne blúdenie nebolo. Míňali sme na lúčkach aj staré ovocné stromy, senníky, peknú lipu, až sme obišli Škutov vrch. Za ním nasledovali krásne pokosené lúčky bývalých osád Novosadovia a Poništovia. Nachádzali sa tu mnohé krásne majestátne stromy. Medzi nimi pri chodníku menšia vyše 250 ročná lipa v mieste osady Novosadovia, ktorú uvidíte aj vo filme Sedím na konári a je mi dobre. Je označená tabuľkou.
Okolo starej lipy - teda sú vlastne dve - sú vysadené aj nové ešte malé stromčeky. Od líp sme pokračovali ďalej ku Poništom na kraji ďalšej lúky, kde nás privítala okrem turistického prístrešku aj útulňa - Richtárova útulňa, čo nás veľmi milo prekvapilo. Treba sem prísť a pozrieť na vlastné oči a zažiť tú skvelú magickú atmosféru tohto miesta. Je tu aj pamätná tabuľa, knižka návštev, lavice na sedenie a kúsok z predchádzajúcej útulne, ktorá nešťastne vyhorela a mala iba krátke trvanie.
Posedeli sme si tu, oddýchli a potom pokračovali ku lúčnemu vrchu Opálka s vysielačom, odkiaľ boli pekné spätné pohľady aj ku Zázvorskej Kýčere a lúkam pod ňou, Chvastkovu, Mravečníku a trčala aj Ľadonhora, či Čiernej Lutiši a Magure. Malá Fatra sa tento deň držala v opare. Pokračovali sme ku oravskému Beskydu, kde bolo menej lesa, ako ukazovala mapa. Vpravo sa ukazoval hrebeň oravských kopcov Okrúhlice a Javorinky. Za Beskydom sme sa napojili na zelenú turistickú značku, ktorá išla krajom lúk, vystúpali sme ešte na o 1 meter vyšší Jasenov. Pozerali sme sa na lúčnu časť Flajšová s chalúpkami za ktorými bola hradba oravských kopcov smerujúcich k Paráču. Dolu v údolí pod Flajšovou vedie aj cyklotrasa do sedla medzi Oravou a Zázrivou. Za Jasenovom bola ešte pred žltou značkou značkou vpravo od chodníka pekná hojdačka, kde sa dalo pohojdať a obzerať výhľady.
Po žltej značke, ktorá by hodila preznačiť, lebo bola zle viditeľná, sme sklesali do centra Oravskej Lesnej, pričom sme mali krásne výhľady na ostatné časti Lesnej ako Bučinu, Kohútik a majestátne Pilsko a neskôr sa ukázalo centrum s kostolom sv. Anny, kde naša pešia túra skončila. Míňali sme aj peknú kaplnku pri ubytovacom zariadení. Staré chalúpky, ktoré som popri ceste fotila asi 7 rokov dozadu, sú, bohužiaľ, nenávratne preč. Bolo tu vystavaných mnoho nových moderných domov, niektoré boli pekné, niektoré menej vkusné.
Časť z nás majúca odvoz z Lesnej sa občerstvila pri Coop Jednote v Penzióne Severka, časť pokračovala autobusovými a vlakovými spojmi domov cez Lokcu, Dolný Kubín a Martin do KNM, pretože - spojenie cez Bystrickú dolinu nebolo v nedeľu žiadne.
Autor a foto: Janka Bilešová
