Trasa: Oščadnica, Vyšný koniec, ústav – Prední Moskalovci – Zadní Moskalovci – Vojtuši – kaplnka v sedle Príslop – chaty na Rači – Klubinský potok – osada Tmavé – Klubinská dolina – Klubina, Lodňanek, zast. SAD.

Dĺžka: 14 km, stúpanie +520 m, klesanie - 600 m, čas na prejdenie 4:30-5:00 hod.
Charakteristika: stredne náročná, od chát na Rači strmé klesanie do doliny Klubinského potoka.
Počet účastníkov: 21.
Počasie: zamračené s krátkou dažďovou prehánkou, pri chatách hmlisto.
Dátum seniorských potuliek: 11.10.2022.

Hneď po odchode autobusu sa začíname pasovať s našim dnešným viac ako 500 metrovým stúpaním. Tí, čo tu neboli dlhšie registrujú stavebné zmeny v osadách Prední aj Zadní Moskalovci. Pred osadou Vojtušovci sa začína plniť predpoveď počasia a my sme nútení chrániť sa pred, síce nie moc silným, dažďom pláštenkami a dáždnikmi. Tento nečas ale našťastie prestáva počas prestávky pri kaplnke v neďalekom sedle Príslop.

O pôžitku z výhľadov dlhších ako do najbližšieho okolia nemôže byť ani reči a tak sa snažíme mať čo najskôr za sebou aj zostávajúcu, našťastie už menšiu, časť stúpania k chatám na Rači, kde si musíme nechať zájsť chuť na nejaké občerstvenie – asi preto, že je mimo sezóna a tú je treba asi aj vzhľadom na bohaté obdobie počas leta a očakávané bohaté obdobie počas blížiacej sa zimy nazvať čerpaním dovolenky.

Na hrebeni, pri chatách, sa v pomerne chladnom a veternom počasí rozhodujem oznámiť plánovanú zmenu trasy a nepokračovať cez Úpratiská a rozhľadnu na Surovine do Centra Oščadnice, ale zísť na opačnú stranu do Klubinskej doliny. Všeobecnú nevôľu upokojím až doteraz tajeným prekvapením, že v doline nás čaká občerstvenie v podobe gulášu. A tak aj napriek strmému zostupu do doliny Klubinského potoka po pomerne rozblatenej zvážnici napokon nikto nereptá.

V rekreačnej osade Tmavé, na Ferkovej chate, nás už čakajú štyria kolegovia - turisti seniori - s pripraveným kotlíkovým gulášom aj ďalšími dobrotami a pochutinami. Po zaplnení žalúdkov a spláchnutí „mastnoty“ prichádza čas aj na spev za sprievodu heligonky.

Nebyť ešte siedmich kilometrov, ktoré nás čakali na ceste k autobusu do Klubiny, asi by sa nám ani nechcelo odísť. No darmo, všetko má svoj koniec ..., alebo v najlepšom je treba prestať a tak sme autobus stíhali s presnosťou na 7 minút.

Text a fotografie Anton Opial