V turistickom kalendári RR KST Čadca má už po 20 rokov pevné miesto medzinárodný pochod Ku prameňom Wisly, ktorého usporiadateľom je PTTK Wisla.
Účasť každoročne zabezpečuje Klub turistiky Vysoká nad Kysucou a tak to bolo aj v sobotu 16. marca 2024. Že sa jedná o obľúbenú akciu to sa potvrdilo aj tohto roku, keď sme zase cestovali dvoma plne obsadenými autobusmi.
Tento rok sme sa však k rieke Wisle najviac priblížili len na hranicu jej rozvodia prechádzajúcu horským sedlom Kubalonka, cez ktoré viedli obe trasy rôzniace sa svojou dĺžkou a náročnosťou. Tí zdatnejší si do sedla vyšliapli po svojich z údolia rieky Olzy pod lyžiarskym strediskom Złoty Groň, poznávajúc miestne osídlenie, cez osady Brio, Pilorz, Polom a sedlo Szarcula. Z Kubalonky, kde už potom pokračovali obe trasy spoločne po chodníku pomenovanom po Jerzym Kukuckowi - poľskom horolezcovi, ktorý prechádza v miestnej osade Wilcze okolo chalupy v ktorej tento slávny poľský horolezec býval a v ktorej je pamätná izba na jeho počesť.
Skrátený životopis z internetu:
Pamätná izba Jerzyho Kukuczku sa nachádza v Istebnej, v dedinke Wilcze. Tu býval Jerzy Kukuczka so svojou rodinou, svojimi synmi a priateľmi; práve tu odpočíval medzi svojimi výpravami; tu v pokoji a pohode pracoval na svojich knihách. Tento kraj poznal naspamäť, keďže tam prežil svoje detstvo. Hoci sa narodil v Katoviciach, jeho korene pochádzajú odtiaľto – z Istebnej. Po tragickej smrti Georga na južnej stene Lhotse začalo toto miesto navštevovať množstvo záujemcov o jeho postavu. Fotili sa a pýtali sa, či by o ňom mohli niečo počuť alebo vidieť. Józef Jerzy Kukuczka (* 24. marec 1948, Katovice, Poľsko – † 24. október 1989, južná stena Lhoce, Nepál), "Jurek", bol poľský horolezec, jeden z najvýznamnejších horolezcov 20. storočia. 18. septembra 1987 sa stal druhým človekom v histórii krátko po Messnerovi, ktorý stál na všetkých štrnástich osemtisícovkách. Pochádzal zo skromných pomerov a jeho výstroj v horách (ručne šité, second hand) sa nedala porovnať s tým, čo mali k dispozícii lezci zo západu. Spolu s faktom, že na všetkých 14 osemtisícoviek vystúpil za 8 rokov (Messner za 16), pričom mal viac prvovýstupov aj zimných výstupov, to sú dôvody, prečo práve on je znalcami často považovaný za najlepšieho výškového horolezca 20. storočia. Zaostával vari len v schopnosti medializovať svoje výkony. Po dokončení zbierky osemtisícoviek na ne neprestal liezť. V roku 1988 vystúpil s A. Hajzerom alpsky a prvovýstupom na východný vrchol Annapurny. Zahynul v roku 1989 v dodnes len raz zlezenej južnej stene Lhoce v Himalájach - vo výške 8 200 m n. m. mu nevydržalo lano, ktoré predtým kúpil z druhej ruky v Káthmandu. Zahynul po 2000m dlhom páde do priepasti.
Od pamätnej izby schádzame cez osadu Wilcze ešte si užívajúc výhľady na miestne osídlenie roztrúsené po okolitých stráňach, no záver trasy už viedol vcelku „nezáživne“ lesom. Trasa, po ktorej sme zo sedla Kubalonka prechádzali je okrem toho, že je pomenovaná po Jerzy Kukuczkovi, zaujímavá aj tým, že predstavuje zmenšený model Slnečnej sústavy. Turista sa pohybuje od jej centra – Slnka v sedle Kubalonka, križujúc dráhy všetkých planét Slnečnej sústavy rozmiestnených v pomerných vzdialenostiach na trase dlhej 12,2 km.
V Istebnej sa v predpokladanom čase stretávame obe skupiny a autobusmi sa presúvame pod pekný, výhľadový vrchol Ochodzitu 895 m v Koniakowe, kde záujemcom o výstup na jej vrchol zhatilo predstavy počasie. Celé dopoludnie bolo pekne polojasno a teplo no po príchode pod Ochodzitú sa čoskoro pomerne silno rozpršalo. Po občerstvení v Karczme Ochodzita, vyhlásenej dobrou kuchyňou, sa definitívne vydávame na cestu domov.
Text a foto Anton Opial
