Hneď od železničnej stanice sme sa nechali viesť zelenou turistickou značkou. Prvé zahrievacie „stúpanie“ máme za sebou pri kostole Ružencovej Panny Márie. Po vyjdení z intravilánu sme na lúčnatých terénoch, ktorými stúpanie pokračovalo, už len mohli banovať, že hmlisté počasie neumožňovalo takmer žiadne výhľady. Počas oddychu na konci lúk, v lokalite v mape uvedenej ako Potočiská, mužská časť kolektívu vybavila „povinnosti“ patriace k Veľkonočnému pondelku.

Potom po niečo vyše hodiny chôdze sme pri osade Půlgruň prešli štátnu hranicu a krátko po prekročení štátnej cesty na Hrčavu sme odbočili zo zelenej značky, aby sme v záverečnom výstupe k chate Studeničné prešli osadou Labajka. V chate sme sa všetci, ako jedna veľká rodina, pomestili v priestore na prízemí. Po zajedení hladu a zapití smädu sme sa oddýchnutí pobrali k ďalšiemu dnešnému cieľu – chate Gírová, prekonávajúc najrozblatenejší úsek dnešnej trasy. Množstvo turistov, ktorých cestou k chate stretávame neveští nič dobrého. Naše obavy sa naplnili pri nahliadnutí do preplnenej chaty. Vidiac, že sa musíme zmieriť s touto skutočnosťou sa preto takmer bez zdržiavania poberáme ďalej. Na záverečných 5-tich kilometroch do Čierneho k železničnej stanici sa hmla popretŕhala a umožnila nám aspoň aké také výhľady do najbližšieho okolia, čo bolo o dôvod viac k spokojnosti s turisticky prežitým sviatočným dňom.

Text Anton Opial
Fotografie Elena Flašíková a Anton Opial+