Kráľovná Moravsko-sliezskych Beskýd, ako zvyknú titulovať 1.234 m vysokú Lysú horu, je viditeľná, podobne ako dominanta Malej Fatry - Veľký Rozsutec, nielen z takmer všetkých vyšších kopcov na Kysuciach, ale aj z mnohých vrcholov severného Slovenska.
Trasa: Ostravice – Butořanka – Lukšinec – Lysá hora – Lukšinec – Staškov – U Zbuja - Sepetná – Ostravice.
Dĺžka: 16 km, stúpanie +910 m, klesanie -910 m, čas na výstup 3:45-4:15 hod.
Charakteristika: pomerne náročný výstup.
Počet účastníkov: 14.
Počasie: počasie ako za odmenu – z vrcholu úžasné výhľady najmä na Slovensko.
Dátum seniorských potuliek: 20.10.2022.
Ako dominanta s výborným kruhovým výhľadom v nás, počas našich seniorských potuliek, vyvolávala „hriešne“ chúťky na jej zdolanie. No zakaždým prevládol pesimistický kolektívom ovplyvnený názor, že to prevýšenie potrebné na jej zdolanie určite nezvládneme.
Po našich bezproblémových výstupoch na Veľký Choč 1.611 m, či Strážov, alebo malofatranský Kľak – kde síce prevýšenie nebolo až také veľké, som veril, že zvládneme aj Lysú horu, len bolo treba počkať na vhodné počasie – aby sa vynaložená námaha na jej zdolanie vyplatila.
S našim dopravcom Mirom som mal už dlhšie dojednaný ranný odvoz, tých čo sa na tento výstup odhodlajú, z Turzovky do Ostravice a čakal som len na deň s priaznivou predpoveďou počasia. Napokon padol termín na 20. októbra 2022 a už len bolo treba veriť, že sa meteorológom ich predpoveď splní. Po príchode vlakov z Makova a Čadce do Turzovky nasadáme krátko po šiestej ráno do pristaveného autobusu, ktorý nás odváža do Ostravice. Vďaka takémuto „spoju“ začíname výstup už pred ¾ na sedem, takže máme, do pravidelných spojov SAD a ČSAD, ktoré využijeme na spiatočnú cestu domov, k dispozícii viac ako 9 hodín času, čo je aj na komótne tempo a potrebné prestávky dosť.
Dostatok v kolektíve spoločne preberaných tém, zážitkov a rôznych príhod nás odpútava od sledovania priebehu obávaného prevýšenia, ktoré musíme zvládnuť a motivujúce je aj počasie sľubujúce pekné výhľady z vrcholu.
Nakoniec aj tí najpomalejší v kolektíve zdolávajú výstup ešte skôr ako sú časové údaje podľa plánovača turistických ciest, čo bol dôvod - k spokojnosti s našou kondíciou. Druhým dôvodom – k eufórii bolo počasie, ktoré nám umožnilo maximálnu dohľadnosť s očarujúcimi výhľadmi na nekonečné more kopcov a vrcholov a tiež pocit nie neoprávnenej hrdosti pri konštatovaní koľko z nich sme už na našich potulkách zdolali.
Viac ako hodinu sme sa potom nechali hýčkať príjemným prostredím Bezručovej chaty patriacej KČT, ktoré sme využili nielen na odpočinok, ale aj teplý obed. Cesta naspäť do Ostravice sa s pocitom uspokojenia nad „pokorením kráľovnej“ míňala oveľa rýchlejšie.
Text Anton Opial
Fotografie Anna Zemaníková a Anton Opial
