Kysuckí seniori na vychádzke z Hrebienka na Zámkovského chatu

Trasa: Hrebienok – rázc. Nad Rainerovou chatou – Obrovský vodopád – Zámkovského chata a späť.
Charakteristika: nenáročná trasa.
Počet účastníkov: 32, 14-ti boli na chate.
Počasie: Zamračené, hmlisto, slabé sneženie, pomerne silný vietor.
Dátum konania: 2.2.2023.

Nápad, či myšlienka (aj keď určite nie nová) vytvoriť z prchavého ľadu pútavé dielo a predĺžiť mu život v umelom prostredí bola prinajmenšom vzácna a ani jej autori možno neočakávali akej popularity sa mu dostane. Na mysli mám jednoducho povedané Ľadový dóm na Hrebienku vo Vysokých Tatrách, ktorý si prídu pozrieť každoročne státisíce záujemcov. Popri stovkách (či tisíckach?) Kysučanov sa ho každoročne vyberú, v rámci seniorských potuliek, obdivovať aj kysuckí turisti seniori. Tento rok nám návštevu najskôr skomplikovali meškaním spojov ŽSR a potom aj zamračené počasie so slabým snežením a čerstvým vetrom, ale tento neduh sme nakoniec ohodnotili ako výborný zážitok.

Po zhliadnutí ľadových sôch v exteriéri aj kupole a Ľadového dómu bola tohto roku konečne v pláne aj prechádzka na Zámkovského chatu. Naše chmúrne myšlienky, či sa na chatu vôbec dostaneme (ovplyvnené cirka 40 hodín starými televíznymi správami o snehovej kalamite aj tu v Tatrách) nás po zhliadnutí upravených a už aj vychodených chodníkoch rýchle opustili a počas výstupu sme si mohli naplno vychutnávať belostnú krajinu. Výhľady boli síce limitované nízkou oblačnosťou a hmlistým počasím a vo vyššej polohe aj občasnou chujavou, ale to predsa k vysokohorskému prostrediu v zime akosi patrí. Oddych a občerstvenie v útulnom a príjemne vykúrenom interiéri chaty bolo potom o čosi vzácnejšie. Oddychnutí a dobre naladení potom zvládame spiatočnú cestu na Hrebienok za polovičný čas. Cesta vlakom domov bola, oproti ránu, vďaka na čas idúcim spojom celkom príjemná.

Text Anton Opial
Fotografie: Ján Chromík, Anna Zemaníková a Anton Opial.